Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tá, čo tancuje s vlkmi 9

26.06.2010 (07:45) • doda040506 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 945×

9. KAPITOLA

Keď som sa ráno zobudila, bolo pol desiatej. Zívla som, ponaťahovala som sa a ešte chvíľku som ostala ležať v posteli.

Dnes sa začína nový deň, nová epizóda môjho života. Zabudnem na všetko, čo sa stalo a začnem od začiatku. Umyla som sa, obliekla, zobrala si veci a zišla na recepciu. Odovzdala som kľúče a vyšla do toho príšerného, daždivého počasia.

Skryla som sa pod dáždnik, a s taškou v ruke som kráčala na autobusovú stanicu. Autobusom som sa doviezla do Seattlu a tam som nasadla na vlak do Pheonixu. Vlak bol skoro prázdny. Nebolo teda ťažké nájsť si miesto na sedenie. Čas som si krátila čítaním knihy. Čím som bola bližšie k Arizone, tým sa vlak viac zapĺňal.

„Ahoj, je tu voľné?“

„Samozrejme, posaďte sa,“ povedala som.

Keď som zdvihla hlavu, aby som sa pozrela koho som to pustila sadnúť si, skoro som dostala infarkt. Bola to - pokiaľ si dobre pamätám meno tej vlčice - Millie. Bola to Millie. Ona vyzerala tak isto prekvapene ako ja.

„To snáď nie!“ povedala. „Ale ako, mysleli sme že si, no že si..."

„Mŕtva?“ dodala som. Millie prikývla.

„Kam máš namierené?“ spýtala sa. Len som na ňu podozrievavo pozerala. Milie sa zasmiala. „Ja, naozaj ti nič neurobím a nikomu nič nepoviem.“

„Naozaj mi je ľúto, čo ti urobili!" povedala a súcitne sa usmiala.

„Prosím, nepripomínaj mi to. Odišla som a proste chcem začať od začiatku.“

„Dobre,“ povedala.

„A kam ideš ty?“ spýtala som sa.

„K rodičom.Bývajú neďaleko Pheonixu. Vieš...“ povedala. „Mohli by sme byť kamarátky, ak by si chcela.“

„No, hm, dobre,“ súhlasila som a usmiala sa. „A tvoji rodičia vedia, že si vlkolak?“ musela som sa spýtať a nič iné ma nenapadlo.

„Oh, ale ja nie som vlkolak,“ povedala.

„Čo?“

„No, vieš ja o tom všetkom viem ale nie som nadprirodzená bytosť.“

„Paul je môj pra-bratranec, a keď som tam raz bola na prázdninách, tak som sa o tom akosi dozvedela.“

„Moji rodičia o tom ale nevedia“ usmiala sa.

„Aha,“ zasmiala som sa.

„A ty? Odkiaľ o tom všetkom vieš?“

Celu cestu do Pheonixu sme sa s Millie rozprávali o upíroch a vlkolakoch a ja som jej povedala ako to so mnou bolo a dohodli sme sa, že už o tom nebudeme hovoriť.

Naozaj som na to chcela zabudnúť. Millie bola chápavá a veľmi milá.

Dalo sa s ňou dobre porozprávať.  Vymenili sme si telefónne čísla a sľúbili si, že sa niekedy navštívime.

Vlak zastavil vo Pheonixe. Rozlúčila som sa s Millie a vyšla z vlaku. Z prvej telefónnej búdky, ktorú som uvidela som si zavolala taxík.

Ešte som zbehla na toalety - prezliecť sa. Mala som na sebe dlhé džínsy, tričko a hrubý sveter. Tu bolo počasie oveľa iné, lepšie než vo Forks. Preto som sem chcela ísť.

Kaktusy, teplý vzduch a tie červené skaly, no proste nádhera.

Obliekla som si svetlé džínsové kapry nohavice, čiernu blúzku s krátkym rukávom, vlasy som si zviazala  do chvosta a obula si - krásne čierne baleríny s červenými kvetmi?

Ale ako sa sem dostali? Alice!

Von som vyšla práve včas. Prišiel taxík. Nasadla som a povedala šoférovi nech ma zavezie do najbližšieho motelu. Keď som platila žmurkol na mňa. Usmiala som sa a išla do motelu. Zaplatila som si na celý týždeň.

Budem si musieť  nájsť prácu. Peniaze nerastú na stromoch.

Autor: doda040506 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tá, čo tancuje s vlkmi 9: