Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tá, čo tancuje s vlkmi 7

20.05.2010 (15:30) • doda040506 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 968×

7 KAPITOLA        

„Som Damon.“           

Pomaly mi začali klipkať oči. Bola som unavená a bola mi zima.        

Ten chalan -muž? No, proste Damon ma stále niesol a a ( zívla som ).       

Ani som nevedela kedy  som zaspala. Pomaly som pootvorila oči. Stáli sme na schodoch pred domom... Cullenovcov?            

Zdvihla som hlavu a s nechápavým výrazom som sa pozrela na Damona.    

„Neboj sa.“  Zašepkal.    

„Všetko bude v poriadku.“ zazvonil.        

„Moment!“       

To bola Alice?  

„Čo tu chce Damon?“ povedal Edward.

„Damon?“ zhíkla Alice a už stála pri dverách.       

Damon vysunul ruky, v ktorých ma držal trochu dopredu. V tej chvíli mi bolo jedno, a vôbec ma nezaujímalo, odkiaľ sa Damon pozná s Cullenovcami.        

„Carlisle?“        

Zakričal Edward, ktorý tiež kráčal ku dverám. Keď ma uvidel na chvíľu vyzeral zmätene ale potom zase nahodil ten jeho výraz akože nič. Snažila som sa myslieť len na to, čo sa práve deje.    

Nechcela som, aby sa hneď začali vypytovať.     

Medzitým už stál pri dverách Carlisle.   

„Melanie?“        

Damon sa zatváril prekvapene keď mi Carlisle povedal menom ale o chvíľu ten pocit z jeho tváre zmizol.  

„Vytiahol som ju z vody.“   

„Topila sa.“ povedal normálnym hlasom.           

„Myslím, že je len mierne podchladená, ale radšej som ju sem priniesol.“ Pozrel na mňa.     

Nemala som ani potuchy ako sa tvárim. Myslím, že som ani moc nevnímala, čo sa okolo mňa deje.      

Damon vošiel dnu, samozrejme aj so mnou a namieril si to ku schodom a potom do Carlislovej pracovne.     

Zahliadla som Esme v kuchyni. Nikto iný asi nebol doma.              

Edward na mňa chvíľkami zvláštne zazeral. Usudzovala som, že sa snaží niečo vyzistiť z mojich myšlienok.       

Snažila som sa myslieť len na prítomnosť ale omylom mi vykĺzla myšlienka ako skáčem z útesu.        

Na vlkov som v tej chvíli nepomyslela - našťastie.    

Edward vyzeral zaskočený, keď si to prečítal v mojej mysli.

Ale potom zase nahodil kamenný výraz a vyzeral ako ľadová socha.  

„Vôbec nič som nevidela.“ Pritancovala do izby Alice.       

„Odkedy si zbalila veci, tak sa mi úplne stratila z vízií.“ Povedala.  

Tak oni ma stále sledovali? Myslela som si, že na mňa zabudli.      

Edward sa uškrnul.                    

„Mel si myslí, že sme na ňu zabudli.“ Poznamenal.      

„To ani náhodou.“ Zapišťala Alice.      

Pricupitala k Damonovi, ktorý ma stále držal. 

„Ja som ťa sledovala vo víziách, aby sa ti náhodou niečo nestalo.“ Usmiala sa.        

Bola som ticho. Nemalo cenu niečo hovoriť.  

„Tu ju polož .“ 

Povedal Carlisle a ukázal na niečo, čo vyzeralo ako... nosidlá?  

Damon ma tam jemne položil a postavil sa bokom.           

„Damon, môžeš tu pár dní ostať ak chceš.“  

Šepol Edward a pozrel sa na Carlisla, ktorý prikývol na znak súhlasu.       

„Alice ti ukáže  tvoju izbu.“

„Poď.“ Povedala Alice a už vychádzala z miestnosti.         

Carlisle sa pustil do bežnej prehliadky. Pozrel mi do krku a tak.     

„Budeš v poriadku.“ Poznamenal.    

„Odnesiem ťa do tvojej izby.“ Povedal Edward.     

„Potrebuješ si oddýchnuť.“ Dodal Carlisle. 

„Ja... pôjdem sama.“      

Mala som trochu chrapľavý hlas. To bude z tej slanej vody. 

Postavila som sa a chcela som prejsť k dverám ale Edward ma chytil za ruku.   

Bleskurýchle som sa odtiahla. Bol to inštinkt, ktorý som si vybudovala v posledných dňoch.    

Carlisle vyzeral šokovane, keď to videl. Našťastie to nechal tak. 

„Poď za mnou.“ Povedal a vyšiel z miestnosti.   

Prešiel na druhú stranu chodby a ukázal na dvere z višňového dreva.      

Z dverí, ktoré stálo oproti práve vyšiel Damon. 

Ja som len rýchlo zaliezla do izby a ešte som stihla zamumlať niečo ako ďakujem.       

Sadla som si na posteľ, ktorá stála vedľa okna, oproti dverám.    

Poobzerala som sa. Bola tu neveľká skriňa, písací stôl, dokonca aj televízia. Všetko bolo v odtieňoch modrej a fialovej. Kde tu aj biela farba. Pekná izba. Na poličke nad posteľou boli poukladané knihy.  

Možno si niektorú prečítam.      

„Klop, klop.“ Pošepkala zvonivým hláskom Alice.    

Ani sa neobťažovala počkať na to, či ju pozvem ďalej.      

„Pri niesla som ti nejaké oblečenie.“           

„Pyžamo a uteráky máš v skrini.“         

Usmiala sa na mňa a na posteľ položila obrovskú horu oblečenia, ktoré bolo určite nové.  

„Ďakujem.“ Zašepkala som a aj ja som sa usmiala.        

„Niet za čo.“ 

„Kúpeľňa je oproti schodom.“ Dodala a odcupkala preč.           

Myslím, že sa pôjdem osprchovať a ľahnem si. Dlho som nespala. No naposledy v sklepe keď...                   

Ach nie. Nesmiem na to myslieť. Dnes tu prespím a potom pôjdem. Sľúbila som si, že tu neostanem.  

Zobrala som si pyžamo, teda saténovú nočnú košeľu s ramienkami a uteráky. Ach tá Alice. Pokrútila som hlavou.       

Zamierila som do kúpeľne. Doslova som sa zakrádala chodbou. Nechcela som nikoho stretnúť.

Zaliezla som do kúpeľne a vliezla do sprchy.            

Umyla som si aj vlasy, opláchla si tvár a vyšla z kúpeľne.

Nemala som také šťastie ako pred tým.

Na chodbe stál Edward a divne na mňa zazeral.

Pozrela som sa na svoje ruky aby som zistila na čo tak zíza a v tom mi to docvaklo. 

Skoro celé ruky som mala fialovo modré. 

„Kto ti to urobil?“

Spýtal sa a ukázal na modriny, ktoré mi pokrývali ruky.

Autor: doda040506 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tá, čo tancuje s vlkmi 7: