Tak a je tu daľšia kapitolka. Túto venujem všetkým, ktorý čítajú moju poviedku. Ja viem , že som sľúbila, že budem pridávať kapitoly častejšie ale nestíham to prepáčte. A tiež vás prosím o komentáre .K prvej kapitole som mala 7 komentov k druhej 6 a k tretej 5. Keď to takto pôjde ďalej tak vám nezaručujem , že budem pokračovať v písaní. Ďakujem.
01.04.2010 (18:00) • doda040506 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1290×
4.KAPITOLA
Toto bol môj koniec. Automaticky som si zakryla dlaňami hlavu a čakala čo sa bude diať.
Nado mnou som počula, teda skôr cítila Samov dych. Potom cvakli zuby.
Čakala som na bolesť, ale tá sa nedostavila.
Miesto toho ma Sam zdvihol do vzduchu. Niesol ma v zuboch, o ktoré mal zacvaknuté moje tričko.
Stále som mala zatvorené oči. Bála som sa ich otvoriť.
Nevedela som kade alebo kam ideme.
Keď sme boli na mieste - predpokladala som, že to bolo to miesto kam chcel ísť, pretože ma pustil na zem a ja som konečne otvorila oči.
Boli sme na tej čistinke kde sa strhol boj.
Po nepriateľovi nebolo ani stopy. Stáli tam len Quileti.
Jacob, Paul, Quil, Embry, Jared, Leah a ďalší. Dokonca ešte jedno dievča, ktoré som nepoznala.
Mala hnedé vlasy, stredne dlhé a zazerala na mňa pohľadom, ktorý jasne dával najavo, že by mi najradšej na mieste odtrhla hlavu.
Rýchlo som od nej odvrátila zrak.
„Takže Melanie“. Prehovoril Sam.
Vôbec to nepovedal milo.
Mala som sklonenú hlavu a pohľad som upierala na svoje ruky.
Niečo mi prudko strhlo hlavu dozadu. Paul.
„Pozeraj sa na Sama, keď s tebou hovorí“. Šepol.
Paulove ruky na mojom krku vôbec nepôsobili príjemne. Z jeho postoja bolo cítiť, že aj on by mi najradšej odtrhol hlavu. Po dlhej odmlke Sam znovu prehovoril.
„Nepodarilo sa ti to. Tvojich kamarátov sme premohli. Hoci, nechápem prečo si ich nahuckala proti nám.“
Paul mi pevnejšie stisol hrdlo.
Ako si Sam pohol myslieť, že ja by som ich chcela zabiť ?! To oni chceli zničiť Quilietov a chytili ma, aby som im pomohla. Nie naopak.
No nič som nepovedala.
Bola som príliš vystrašená na to, aby som povedala čo len slovíčko na svoju obranu.
„Čo je?! Nejako ti nie je do reči hm?“ Vyprskol Sam. „Veď my ti rozviažeme jazyk.“
Pokynul hlavou ku Quilovi a Embrymu.
Podišli ku mne. Každý ma chytil za jednu ruku a trhnutím ma postavili na nohy.
Kráčali sme lesom. Už zase. Keď sa z toho vymotám, už nikdy ma nikto nedonúti aby som išla na prechádzku čo i len do parku. Nie to ešte do lesa.
Prišli sme k domu Emily.
Tá už kráčala Samovi v ústrety. Nepozrela sa na mňa.
Keď som tu bola naposledy, tak som s Emily a Bellou sedela na schodíkoch a jedli sme koláčiky.
Bolo popoludnie. No, skôr navečer. Slnko zapadalo a jeho zlatisté lúče svietili do okien a pomedzi stromy, kde sa hral Jacob s Renesmee.
Z mojich spomienok ma vytrhol Jared, ktorý ma prudko sotil do chrbta.
Keby ma Quil a Embry nedržali, určite by som sa rozpleštila na zemi.
Poštuchávali ma do domu a potom dolu schodmi. Do pivnice.
Všetci sa tam nahrnuli, do toho stiesneného priestoru.
Jacob a Leah vyšli spomedzi ostatných s povrazmi v rukách.
Chceli ma zviazať? Čo?!
Nevytrpela som si toho už dosť?
Slzy som mala na krajíčku. Strašne som sa bála.
Čo so mnou bude? Čo so mnou chcú urobiť? Myslela som si, že sú to priatelia.
„Jacob? To oni vás chceli zničiť nie ja. Prosím ver mi.“
Zašepkala som, keď sa ku mne naklonil aby mi zviazal ruky.
No v okamihu ako som to povedala sa prudko vystrel.
Zazeral na mňa. Myslel si, že som klamárka. Bolo to na ňom vidieť.
„Ja - Ja - Jacob?“ vykoktala som.
Ešte skôr ako som sa naňho stihla pozrieť zodvihol ruku a takú mi šľahol, že keď mi hlava odletela na stranu vrazila som lícom do steny a zosunula sa na zem.
Počula som čísi prekvapený vzdych a potom som videla len tmu.
Autor: doda040506 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Tá, čo tancuje s vlkmi 4:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!