Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tá, čo tancuje s vlkmi 13

05.09.2010 (12:15) • doda040506 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 848×

13. kapitola

Hotel vyzeral naozaj pekne. Aj zvonka aj zvnútra. V hale bola veľká recepcia, po okrajoch miestnosti boli najmenej tri kozuby a pri každom stôl s kvetmi a okolo stoličky alebo kreslá, ktoré vyzerali mimochodom veľmi pohodlne. Zo stropu visel prekrásny sklený luster.

Hotel vyzeral až moc luxusne. Nechcelo sa mi veriť, že tu budem ubytovaná a to pri tom pracujem iba v kaviarni. Je síce pravda, že kaviareň bola veľmi obľúbená a mala veľa pobočiek po celých Spojených štátoch. Pár ich bolo dokonca aj v Európe.

Pobrala som sa k recepcii tiahnuc za sebou kufor.

„Dobrý deň,“ prihovorila som sa mladej blondínke.

„Mala by som tu mať rezerváciu,“ povedala som a podala jej papierik, ktorý mi dala moja šéfka.

„Och samozrejme... Melanie,“ povedala recepčná len čo si zobral papierik a pozrela sa do záznamov v počítači.

„Tuto je váš kľúč od izby a Brian vám vezme kufor.“

Podala mi kľúč a ukázala na milého chalana, ktorý stál neďaleko a to. čo mal oblečené, bola pravdepodobne pracovná uniforma.

„Veľmi pekne vám ďakujem,“ povedala som a zobrala si od nej kľuč.

„Mimochodom, ak by ste niečo potrebovali alebo neboli spokojná so službami hotela, príďte za mnou alebo povedzte Brianovi.“ Recepčná sa milo usmiala a venovala sa ďalším ľudom.

„Dobrý deň, slečna,“ prihovoril sa mi Brian a bral mi kufor.

„Ak by ste čokoľvek potrebovali...“

„...môžem prísť za vami,“ dokončila som s úsmevom.

„Áno,“ uškrnul sa Brian a potom som spolu s ním vyšla hore k svojej izbe.

„Tak, a sme tu,“ povedal. „Vaša hotelová izba.“

„Ďakujem,“ povedala som, odomkla dvere a zobrala si kufor.

Izba bola nádherná. Na jednej strane barový pult a dvere do kúpeľne. Na druhej posteľ a v strede miestnosti stôl so stoličkami a vedľa gauč a plazma. Kúpeľňa bola ladená v odtieňoch zlatej a bielej a vaňa vyzerala skôr ako mini bazén.

Ďalších pár hodín, predtým ako som mala ísť do práce, som plne využila všetko, čo hotel ponúkal. Teda, skoro všetko. Dolu vedľa haly bola jedáleň a z druhej strany šatne a obrovská knižnica.

Pred tým, než som opustila hotel a išla do práce, som sa ešte okúpala v tej obrovskej vani a na večeru som si dala kaviár. Nemohla som tomu uveriť. Bolo to ako sen.

Malý problém predstavovala cesta do kaviarne. Nevedela som, kade sa tam ide. Ale s pomocou mapy a pýtania sa druhých ľudí som ju nakoniec po dobrej pol hodine našla.

Vyzerala ako kaviareň vo Pheonixe, len farebne bola ladená trochu inak a sem tam boli zmenené nejaké veci, ale bola aj tak krásna. Moja nová šéfka – Melinda, bola naozaj milá baba. Všetko mi tam ukázala a jediné, čo mi teraz zostávalo, bolo obsluhovať pri bare.

Táto práca ma naozaj bavila a plat bol tiež dosť dobrý.

Veľmi ma prekvapilo, keď ma tam prišiel pozrieť Embry.

„Ahoj, Melanie,“ pozdravil a usmial sa na mňa.

„Ahoj, Embry,“ úsmev som mu opätovala.

„Ako sa ti tu páči?“

„Je to tu fajn a hotel je úplne úžasný.“

„Ale predpokladám, že si neprišiel len preto, aby si sa spýtal, ako sa mám, alebo sa mýlim?“

„Ech, no v podstate máš pravdu, ale aj tak som chcel vedieť, ako sa máš,“ uškrnul sa. Ja som sa zasmiala.

„Dáš si niečo?“

„Možno colu.“

Podala som mu pohár a fľašu.

„Ďakujem.“

„Tak čo že si mi to prišiel povedať?“

„No, svorka už vie, že si tu.“

„Och a hm, odkiaľ to vedia?“ podozrievavo pozriem na Embryho.

„Odo mňa nie!“

„To  tá malá čiernovláska to videla a no ešte keď si bola vo Pheonixe, tak sa Cullen rozprával s Jacobom,“ povedal Embry a odpil si z coly.

„Alice ma videla? A Edward sa rozprával s Jacobom?“

„No hej, ale neboj, všetko je v pohode.“

„Hneď sa mi uľavilo.“

„Bola by som naozaj rada, keby sem za mnou nechodili.“

„Och, jasné.“

„No fajn, a bola by som rada, keby si im nehovoril, že tu pracujem, ani kde som ubytovaná.“

„Jasné, ako chceš, tak ja asi už pôjdem.“

„Koľko som dlžný za tú colu?“

„Nič, je to na účet podniku,“ usmiala som sa.

„Tak ďakujem a maj sa fajn,“ povedal Embry a odišiel.

„Maj sa.“

Hm, nie je to dvakrát dobrý pocit, keď viem, že vlci aj upíri vedia, že som tu. Ale Embry hovoril, že sa nemusím ničoho báť. Fuf, takže žiadny upíry ani vlkolaci. Len ja a normálny svet.

Ďalších pár dní prebiehalo úplne normálne. Embry za mnou už neprišiel. Svet bol opäť normálny.

Jeden daždivý večer som išla z práce späť do hotela.  Mohlo byť asi jedenásť hodín a bolo asi týždeň po tom, čo za mnou prišiel Embry do baru. Prechádzala som prázdnou bočnou uličkou, keď sa niekde pri mne ozval hlas.

„Ahoj, kráska.“

Ten hlas sa mi zdal povedomý. Po chrbte mi prešli zimomriavky. Otočila som sa a tam stál...

„Damon?“

Autor: doda040506 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tá, čo tancuje s vlkmi 13: