Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tá, čo tancuje s vlkmi 12

23.08.2010 (07:00) • doda040506 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 857×

12. KAPITOLA

Pohľad Edwarda

Všetci sme sedeli v obývačke a pozerali na zápas.  Začul som kroky na schodoch doprevádzané tlkotom srdca. Melanie schádzala po schodoch a niesla tašky.

„Melanie?“ povedala Esme a kráčala k nej.

„Ďakujem za všetko,“ povedala Mel a objala Esme.

„Ale ja už budem musieť ísť,“ dodala.

Tak trochu mi jej bolo ľúto. Stále si strážila myšlienky tak som nevedel o čo ide, ale keď schádzala po schodoch mal som pocit, že si zotiera slzy.

„Odveziem ťa,“ ponúkol som sa.

„Nie ďakujem,“ povedala roztraseným hlasom.

„Ja, zavolám si taxík.“

„O chvíľu tu bude,“ povedal Carlisle, ktorý práve vyšiel z kuchyne.

„Naozaj ďakujem,“ povedala Mel.

„Pozdravujte odo mňa ostatných,“ dodala a vyšla pred dom, kde ju už čakal taxík.

Nasadla a odišla. Zachytil som ešte jeden jej krátky pohľad. Myšlienky mala  stále prázdne a potom sa mi stratili z dosahu. Vrátil som sa do obývačky ale ešte skôr ako som si stihol sadnúť, vo dverách sa objavil Damon.

„V lesoch nad útesom je cítiť vlkodlačí pach,“ povedal to už sediac na gauči.

„Vlkodlačí pach?“ spýtala sa Esme.

„Hej,“ prikývol Damon.

„Myslíš, že s tým majú niečo spoločné vlci?“ spýtal sa Carlisle.

„Mám dojem, že áno,“ povedal som a vbehol do kuchyne. Schmatol som mobil a vytáčal číslo.

„Halo?“

„Ahoj Jacob tu je...“

„Edward,“ dokončil Jacob.

„Áno, potreboval by som s tebou hovoriť, príď k hranic,i“ zložil som a vybehol z domu.

V myšlienkach ostatných nebol ani náznak záujmu o to, kam idem.

Keď som dobehol k hranici Jacob už tam  bol a v ľudskej podobe. Prečo neprišiel ako vlk?

Počul by som jeho myšlienky, takže porozprávať sa by nebol problém.

„Chcel si niečo?" spýtal sa.

„Chcel som sa s tebou porozprávať o Melanie.“

„A o čom, prečo ?“

„Damon...“

„To je tá vaša návšteva?“

„Nech sa drží ďalej od hranice a dúfam, že tu nebude loviť,“ vyštekol Jacob.

„O Damona nemaj obavy.“

Jacob prikývol a ja som pokračoval.

„Damon vytiahol Melanie z vody – pod útesom.“

„Zrejme sa topila, a Damon ešte povedal, že nad útesom cítil vlkodlačí pach.“

„Nevieš o tom náhodou niečo?“

„Ona žije?“ Jacob vyvalil oči.

„Ako to myslíš s tým - žije? Prečo by nemala!“

„No...“

Jacob mi všetko porozprával aj o tých druhých a o tom ako si myslel, že Mel ich naviedla proti nim. Povedal mi úplne všetko.

„Tak to vysvetľuje tie modriny.“

„Kde je teraz?“ Jacob vyzeral dosť nedočkavo.

„Odišla, neviem kam len proste odišla preč.“

„Veľmi dobre si strážila myšlienky.“

„Budem musieť ísť,“ povedal hneď po tom, čo sa lesom roznieslo vlčie vytie.

Jacob sa premenil a odbehol hlbšie do lesa. Ja som teda išiel domov.

Hneď ráno sa Alice rozhodla, že pôjde do Pheonixu. Za Bellou, Renesmee a Jasperom.

Odišla na svojom Porsche. Ja som len čakal na Bellu. Asi sa vrátia zajtra. Ešte v ten deň odišiel aj Damon. Povedal, že sa ešte zastaví v Seattli a potom pôjde do Virginie.

Na druhý deň sa vrátila Alice a ostatní. Bol som rád, že tu mám pri sebe svoju Bellu a Renesmee.  Emmett a Rose boli asi na dvadsiatej svadobnej ceste. V Paríži. Bella mi povedala, že vo Pheonixe stretli Melanie, že býva v moteli a hľadá si prácu.  Zaujímalo by ma, či je ešte zo všetkého tak mimo, alebo nie. Jasper vravel, že bola rozrušená. To, že je Mel vo Pheonixe sa dozvedeli aj vlci. Od Renesmee. Stále si nemôžem zvyknúť na to, že Jacob a moja dcéra spolu no chodia? Inak sme o Mel nemali žiadne správy. Neskôr v televízii diskutovali o zmiznutom dievčati, ale to bolo v Seattli. Mali sme podozrenie, že to urobil Damon a chceli sme mu dohovoriť. Ale keď bol potom pokoj, nechali sme to tak.

Pohľad Melanie

Už niekoľký týždeň som pracovala v tej malej kaviarni. Stále som bývala v moteli ale zatiaľ mi tam bolo dobre. Z každej výplaty som si odkladala niečo málo na nový byt. Raz som bola dokonca zamestnancom mesiaca. Aj naďalej som sa stretávala s Millie a hovorila, že vraj sa o mňa už vlci nezaujímajú. Neskôr som v práci dostala ponuku aby som išla na pár týždňov do pobočky v Seattli. Nemohla som odmietnuť. Tak som si pobalila veci a nasadla na autobus. Vôbec som nepremýšľala nad tým, že je to blízko Forks.

Myslela som len na seba a nový život.

Autobus bol len pár kilometrov od Seattlu keď zastavil na zastávke a dnu vošiel Embry?!

Zosunula som sa na sedadle čo najnižšie dúfajúc, že ma nevidí. Našťastie si sadol dopredu.

Kto vie, čo tu robí a prečo vôbec ide autobusom.

Keď autobus zastavil počkala som, kým ostatní vystúpia a išla som až posledná. Vystúpila som s kufrom v ruke a kráčala ulicou. Z kapsy som si vytiahla maličký plán mesta. Kým tu budem pracovať, mala som bývať v hoteli. Zízala som na ten papierik a mala som taký divný pocit, akoby ma niekto sledoval.

Keď som zabáčala  na ďalšiu ulicu všimla som si Embryho, ako za mnou kráča. Snažila som sa ho striasť, ale vkročila som do slepej uličky. Nemala som čas otočiť sa a ísť iným smerom, pretože už tam stál Embry.

„P - prosím, neubližuj mi,“ vykoktala som.

Embry na mňa len zarazene pozeral a potom sa rozosmial. Teraz som pozerala zarazene ja na neho.

„Ahoj Mel,“ vykoktal v návaloch smiechu.

„Ahoj Embry.“

„Videl som ťa v autobuse a chcel som sa s tebou porozprávať, pozdraviť ťa a tak.“

„Aha.“

„A čo robíš v Seattli?“ usmial sa.

„Mám tu prácu.“

„Mám byť ubytovaná  v tomto hoteli,“ podala som mu papierik.

„Nevieš náhodou kde to je?“

„Jasné, poď.“

Cestou sme sa rozprávali o tom, ako som sa tu vzala, čo tu robí on a tak. Išiel so mnou až k hotelu. Rozlúčili sme sa a ja som vošla dnu.

Autor: doda040506 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tá, čo tancuje s vlkmi 12: