Tak pridávam vám jedenástu kapitolu. dúfam ze ste na mna nezabudli a fanusikovia tejto poviedky mi zanechaju komentare. Mala som dost tazke chvile a premyslala som ze uz pisat nebudem. Ale nakoniec som si povedala ze sa predsa na vas nemozem vykaslat tak mi ukazte ze som urobila dobre vasa doda.
22.08.2010 (08:00) • doda040506 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 925×
11 KAPITOLA.
„Klop, klop:“ Oh nie. Nemôžu ma nechať na pokoji! Začala som päsťami mlátiť do vankúša.
„Klop, klop.“
„Už idem!“ zvolala som.
Postavila som sa a kráčala k dverám.
Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som. Stáli tam – ako som čakala – Jasper, Alice Bella a Renesmee.
„Chceli sme sa uistiť , že si v poriadku“ povedala Alice a usmiala sa na mňa.
„Poďte ďalej“ šepla som.
„Posaďte sa.“ Ukázala som na gauč a posteľ.
„Nie je to tu veľké, ja viem.“
„To nič“ povedal Jasper.
Renesmee ku mne naťahovala rúčky. Bella mi ju podala a posadila sa. Vzala som si Nessie na ruky – hoci už bola poriadne veľká, rástla teda naozaj rýchlo – a tiež som sa posadila.
Ness mi položila ruky na líca a začala mi ukazovať obrázky. Boli to spomienky.
Spomienky na dobu kedy som bola ešte s nimi. Posledný obrázok, ktorý mi ukázala, bol ten, kde ju Bella hojdala na hojdačke, Edward stál opodiaľ a ja som sedela na lavičke a pozerala sa na nich. Potom som sa z ničoho nič postavila a odišla. Na to si pamätám. Bolo to v ten deň, kedy som sa rozhodla odísť. Odrazu som sa cítila nejako inak, lepšie. Asi nebolo správne odísť. Nemala som sa snažiť utekať pred minulosťou ale vrátiť sa.
Znovu sme mohli byť rodina. Usmiala som sa na Renesmee.
„Nedáte si niekto čaj?“ spýtala som sa.
Potom mi docvaklo akú hlúposť som sa to opýtala.
„Teda aspoň ty Renesmee“ usmiala som sa.
Ostatní sa zasmiali. Renesmee mi ukázala obrázok šálky, z ktorej stúpala para.
„Hneď som späť.“
Zbehla som do provizórnej kuchynky a naliala do hrnčeka trochu čaju, ktorý mi ostal ešte z rána.
„A čo ty tu Mel?“ spýtala sa Bella.
„Hľadám si prácu.“
„Keď potrebuješ peniaze stačí povedať“ šepla Alice.
„Ou, ďakujem ale musím sa trochu posnažiť aj sama.“
Rozprávali sme sa asi tri hodiny. Renesmee zatiaľ stihla vypiť celú kanvicu čaju.
Potom sme sa rozlúčili a ja som sľúbila, že za nimi určite niekedy prídem.
Asi 15 minút po tom čo odišli som sa opäť dostala do blbej nálady.
To Jasper! Celú dobu ovládal moje emócie!!!
Zúrila som. Prisahala som si, že už si dám pozor a celkom na všetko zabudnem. Nájdem si dom, prácu a možno aj priateľa. A nebudem mať už nikdy nič spoločné s upírmi a vlkolakmi a s legendami a mýtami.
S touto myšlienkou som zaspávala.
Crrrn. Ou. Kto to tak skoro . . . crrrn.
„Veď už idem.“
Hmatkala som po nočnom stolíku a hľadala mobil.
„Halo ?“
„Ou ahoj Melanie.“
„Millie ?“
„Áno, dúfam, že som ťa nezobudila.“
„Ahoj hm nie, teda ano – ja spala som.“
„Prepáč.“
„Veď nevadí.“
„A čo si chcela ?“ spýtala som.
„Vieš, budem dnes vo Pheonixe tak či by sme niekam nezašli.“
„Jasné, prečo nie.“
„Tak dobre, dohodnuté, uvidíme sa pá.“
„Počkaj a kde sa stretneme?“
„Prídem po teba.“
„Tak ok.“
„Ahoj.“
„Pá.“
Mobil som položila späť na nočný stolík a nech už som sa snažila akokoľvek zaspať sa mi nepodarilo.
Tak som len horko – ťažko vyliezla z postele, obliekla som sa a umyla.
Keď som si dávala veci do batohu niekto zaklopal. Bola to Millie.
Chvíľu sme sedeli v mojej izbe a potom sme sa zviezli do mesta.
„Včera v noci mi volal Paul.“
„Naozaj?“ zatvárila som sa prekvapene.
„A čo chcel?“
„No najprv sa pýtal úplne normálne veci – ako sa mám, čo robím ale potom to začalo byť horšie.“
Nechápavo som na ňu pozrela.
„Co keby sme si sadli sem?“ Millie sa zastavila a ukázala na jednu peknú kaviarničku pred nami.
„Dobre, prečo nie.“
Vošli sme dnu sadli si do rohu a objednali si kávu.
„Tak ako si to myslela s tým horšie?“
„Mel on,no, začal sa vypytovať na teba.“
Vypleštila som oči.
„Na mňa?“
„A a nemyslia si, že som mrtva ?“ koktala som.
„No vraj sa rozprávali s Cullenovcami a tí povedali, že si tu.“
Povzdychla som si.
„Vieš Millie, včera za mnou bola Alice, Jasper a Bella s Renesmee.“
„Oni vlastne ani tak neboli za mnou.“
„Boli za Renné a my sme sa len náhodne stretli v tom moteli.“
„Chcela som sa im vyhnúť preto som sa rýchlo rozlúčila a odišla hore do izby.“
„Lenže oni potom prišli za mnou . . .“
Porozprávala som Millie ako to všetko bolo a aj to ako Jasper na chvíľu odvládol moje emocie.
Millie si ma vypočula a potom len pokyvkávala hlavou.
„Myslíš, že . . .“
„Co ?“ spýtala sa.
„No, že teraz po mne pôjdu ?“
„To naozaj neviem.“
„Ale nepovedala som Paulovi, že sa s tebou výdam, ani to, že som ťa stretlavo vlaku.“
„Dakujem“ usmiala som sa.
„Niet za čo, sme kamarátky – musíme si pomáhať“ povedala.
Keď sme dopili kávu a išli platiť všimla som si, že hľadajú výpomoc.
Vyplnila som formulár a oni ma vzali. Mala som nastúpiť na druhý deň. Potom sme sa s Millie ešte prechádzali po meste až do zotmenia. Rozlúčili sme sa a vraj ma bude informovať keď Paul zavolá. Po príchode domov, teda do mojej izby v moteli som si uvarila kávu a pustila si správy v televízii. Práve hovorili o nejakom nezvestnom dievčati zo Seattlu. Už zase ma prepadli spomienky. Asi pred rokom takto oznamovali sériu záhadných vrážd. Vtedy to mala na svedomí Viktoria. Kto vie, či aj za týmto stojí nejaká mýtická bytosť.
Autor: doda040506 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Tá, čo tancuje s vlkmi 11 :
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!