Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Tá, čo tancuje s vlkmi 10

02.07.2010 (08:45) • doda040506 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 968×

10 KAPITOLA

Budem si musieť nájsť prácu. Peniaze nerastú na stromoch.

Hneď na druhý deň ráno som sa zviezla autobusom do centra mesta.

Kúpila som si noviny a pozrela sa do inzerátov - či náhodou niekto nehľadá výpomoc.

Nikde nič. Ale našla som inzerát, že niekto predáva dom. Menší útulný domček by sa hodil.

Noviny som si hodila do tašky a pokračovala v hľadaní.

Prechádzala som ulicami mesta, pozerala do výkladov.

Hľadaním som strávila skoro celý deň. S dôrazom na to slovo “skoro.“

Keď sa blížil čas obeda a slnko začalo riadne pripekať, skryla som sa do jednej kaviarničky. Tam som sa aj naobedovala. Musím tam ešte niekedy zájsť. Je to tam také útulné.

Po dobrom obede som pokračovala v prehľadávaní výkladov a informačných tabúľ.

Keď sa začalo stmievať svoje pátranie po práci som sa rozhodla ukončiť.

Myslím iba dnes – zajtra budem rozhodne pokračovať.

Posledný autobus, ktorý zastavoval neďaleko motelu - kde som bola ubytovaná – som nestihla.

Čo už. Aj tak som sa chcela prejsť. Pheonix bol naozaj krásne mesto.

Ulice boli čisté a tá zeleň. V podstate nič moc – väčšinou iba kaktusy. Ale aj to sa ráta či nie ?

Keď som zabáčala na predposlednú ulicu skoro mi zabehlo. Aj keď nemalo čo.

Na rohu ulice stála stará budova s rozbitými oknami a nápis na nej oznamoval, že je to baletné štúdio.

Čo mi to len pripomínalo?

Niečo ma ťahalo dnu. Mala som také zvláštne nutkanie vliezť dovnútra.

Krok po krôčiku som pomaly vchádzala do tej budovy.

Bolo to tam príšerné. A zrazu mi to docvaklo! Porozbíjané okná, vybité sklá na zrkadlách, povytŕhané parkety a dlážka bola na niektorých miestach obhorená.

Tak veľmi som chcela ujsť pred minulosťou a vbehla som priamo do jej náruče.

Schmatla som batoh, ktorý mi v tom úžase vypadol z ruky a utekala som odtiaľ čo mi sily stačili.

Keď som dobehla k motelu musela som sa oprieť o lampu. Sotva som popadala dych.

Nádych, výdych...

Vošla som dnu. Môj pohľad hneď padol na “ľudí“ na recepcii. Ak mi pri pohľade na staré rozbité baletné štúdio vyrážalo dych, teraz by som asi mala dostať infarkt. Asi mám halucinácie alebo dačo také.

Z povzdychom som sa obrátila a narazila do niečoho tvrdého.

Oh. Asi to bol jeden z tých stĺpov, čo tu boli rozmiestnené.

„Prepáč Melanie.“

„Si v poriadku?“

Keby to bol stĺp, prečo by hovoril? Zdvihla som hlavu. Jasper!

Otočila som sa. Od recepcie k nám kráčala Alice a Bella s Renesmee na rukách.

Alice mi zamávala. Len som na ňu zízala s vyvalenými očami. Veď pred dvomi dňami bola ešte vo Forks.

„Ehm, ehm.“

„Prepáč Jasper, som v poriadku,“ vykoktala som.

„Melanie!“ zvýskla Alice.

„Čo ty tu robíš, myslela som si, že odchádzaš,“ povedala.

„Ahoj Melanie.“

Povedala Bella a Renesmee mi zamávala.

„Ahoj Bells, čo vy tu robíte?“ spýtala som sa prekvapene.

Bella podišla bližšie a Renesmee mi položila svoje drobné rúčky na líca.

Ukazovala mi obrázky. Aha takže boli na návšteve u Renné.

„Mel je ti dobre?“ spýtal sa Jasper.

Tá jeho schopnosť mi nikdy neliezla na nervy tak ako teraz.

„Je mi fajn.“

Otočila som sa a tým som sa vysunula Renesmee z rúčok.

„Len som trochu unavená, vieš.“ Celý deň som zháňala prácu. Ale to som im povedať nechcela. Zase by sa pýtali.

„Tak, rada som vás videla, majte sa.“

Otočila som sa a vybehla hore do svojej izby. Moja izba v moteli bola celkom pekná. Nebola veľká ale bola útulná.

Batoh som hodila k nočnému stolíku a zvalila som sa na posteľ.

„Klop, klop.“

„Už idem!" zvolala som.

Autor: doda040506 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Tá, čo tancuje s vlkmi 10 :