Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sweetheart - 16. kapitola

28.07.2012 (17:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 19× • zobrazeno 2368×

16. kapitola

Poobzerala som sa okolo seba. Mala som strach, že ma niekto zbadal s Edwardom. Našťastie to ale vyzeralo tak, že sa strachujem zbytočne; nikto na mňa nehádzal podozrivé pohľady.

V rýchlosti som vbehla do svojej izby, pričom som ešte zakývala na pozdrav Petrovi. Ružu, ktorú som dostala, som ešte stále zvierala nenápadne v rukách. Keďže som v izbe nemala žiadnu vázu, musel mi postačiť aj vyšší sklenený pohár, do ktorého som napustila vodu a tam som ružu zatiaľ uskladnila. Prezliekla sa do minisukne a červeného topu. Najradšej by som však bola zostala v tých šatách, pretože boli nasiaknuté Edwardovou vôňou, ale to som nemohla.

Zložila som ich a preto, aby sa príliš nepokrkvali, som ich zavesila na vešiak. Z vlasov som si vybrala malý kvietok a prečesala si ich hrebeňom. Pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle. Nespoznávala som sa. Na tvári mi pohrával letmý úsmev, ktorého som sa nevedela zbaviť. Ale ani som sa nechcela. V očiach mi hrali zvláštne iskričky. Ešte nikdy v živote som nebola takáto šťastná. Je zvláštne, ako sa môže život obrátiť o stoosemdesiat stupňov zo dňa na deň. Vedela som, že som zaľúbená. Nevedela som si bez toho úžasného chlapa s vrabčím hniezdom na hlave predstaviť už ani jediný deň. Avšak, stále to bolo extrémne nebezpečné. Nemala som ani len tušenie, ako toto vyriešim. Chcela som dať Edwardovi viac. Chcela som byť kvôli nemu niekto, za koho sa nemusí nikdy hanbiť. Samozrejme, že by nepriznal, že je mu nepríjemné, keď by ho niekde na ulici spoznali a vedeli by, že som prostitútka.

V hĺbke duše som však vedela, že by ho to trápilo. Bola som si takmer istá, že by som dokázala byť iným človekom, pretože už teraz som na sebe cítila zmeny. Nechcela som tu už viac pracovať, chcela som robiť nejakú poriadnu prácu. Hlboko som si povzdychla. Keby to bolo také jednoduché. Nemala som nikoho, kto by mi mohol poskytnúť pomocnú ruku, aby som sa dostala preč z Angels Scream, ale hlavne od Franka. Bola som v tom sama a bolo len otázkou času, kedy toto celé praskne. Vtedy už musím byť aj s Edom niekde ďaleko. Tam to smerovalo? K úteku? Mohla by som s mužom, ktorého milujem, len tak utiecť? Súhlasil by s tým? Ale vlastne, to by som mu musela všetko prezradiť. A toho som sa obávala... Oči som si ešte raz pretrela čiernou ceruzkou, ktorá so zlatými očami zvláštne kontrastovala, ale napriek tomu ich pekne zvýrazňovala. 

Ešte som vykonala posledné úpravy, navoňavkovala som sa presladeným parfumom a obula si na nohy vysoké červené lodičky. Sprevádzaná klopkaním topánok som vykročila na chodbu a šla do baru.

„Sweetheart,“ ozval sa Frank, ktorý práve vchádzal z baru na chodbu, takže sme sa ocitli zoči - voči. Zastala som.

„Frank.“ Frankenstein znie lepšie, ja si nedokážem pomôcť...

„Rád ťa vidím. Dnes vyzeráš snáď ešte krajšie, než inokedy,“ poznamenal a stále sa približoval.

Potichu som si odfrkla a pokrútila hlavou. „Ďakujem.“ Pokúsila som sa sladko usmiať. Teraz stál už úplne blízko mňa a cítila som na sebe pohľad jeho – vďaka šošovkám – bledohnedých očí. Pohladil ma po ramene a ja som stisla zuby, lebo hrozilo, že mu jednu tresnem. Ale to by som si odskákala. Pomaly sa ku mne načahoval a perami mi prešiel po krku. Na chvíľu sa zarazil, čo uňho nebolo zvykom, no po chvíli pokračoval vo svojej činnosti. Bolo mi z neho zle, ale povedala som si, že to vydržím. Musím čoskoro niečo vymyslieť a zmiznúť odtiaľto. Začula som na chodbe zvuk klopkajúcich topánok. Podľa pachu to bola Mia. Frank si podráždene povzdychol. Nemal rád, keď ho niekto rušil pri práci. Spražil Miu nepekným pohľadom.

„P – prepáčte,“ zakoktala sa, rýchlo okolo nás prebehla a už jej nebolo.

„Dnes nepôjdeš za klientmi. Chcem ťa mať pre seba,“ povedal Frank rozhodujúco. Sklopila som pohľad k zemi. Tohto som sa obávala. Predsa som však slabo prikývla a stále pohľadom skenovala špičky mojich lodičiek. Čapol ma za ruku a viedol do svojej izby, ktorá slúžila aj ako pracovňa.

„Ako bolo na love?“ spýtal sa, keď za nami zaklapli dvere. Zostala som prekvapene stáť. Niečo sa dialo. Ešte nikdy sa ma nič takéto neopýtal. Chvíľu mi trvalo, kým ma vôbec trklo, čo myslel lovom. Bol to „pracovný názov“ pre dnešné rande s Edwardom.

„No,“ začala som neisto, „dobre.“ Viac ako len dobre. Bola som v spoločnosti toho najlepšieho muža na svete, ktorý ma ľúbil takú, aká som. V duchu som sa nad tým pousmiala.

„Všimol som si, že už vôbec nelovíš ľudí. Stalo sa niečo?“ Podišiel k svojmu stolu a posadil sa. Dokonalá hra na ľudí.

„Nič sa nestalo, len som sa tak rozhodla.“ Prekrížila som si ruky na hrudi.

„Predtým si milovala ľudskú krv,“ podotkol a uprene na mňa pozrel.

„Presne, ako si povedal. Predtým. Moje priority sa zmenili.“ Snažila som sa udržať pokoj, ale niečo mi tu nesedelo. Myslela som, že Frank so mnou chce mať sex, nie „priateľskú“ konverzáciu.

„Zvláštne. Upíri sa veľmi nemenia. Len v prípade, že ich niečo donúti sa zmeniť.“

„Na čo tým narážaš?“ Keby som bola človek, určite by som na čele pocítila studený pot. Frank sa zasmial. „Na nič. Jednoducho konštatujem. Som upírom už cez dve storočia. V podstate skoro ako ty, takže vieš, ako je to s nami.“ Uprene som ho sledovala, ani som sa nehla.

„Viem,“ pripustila som, „no môžem ťa uistiť, že za tým nič nie je. Proste už nechcem zabíjať nevinných.“

„Fajn,“ pokýval hlavou. „Je to na tebe. Ja len dúfam, že vieš, čo robíš. A že vieš aj to, čoho som schopný ja. Mne nerobí problém niekoho zabiť.“ Prečo som mala taký pocit, že teraz sme sa už nerozprávali len o krvi, ale o niekom konkrétnom?

Len som prikývla; čo to má znamenať? Prečo toto hovorí? Nikdy predtým sme sa o ničom takomto nebavili. Ale určite som len paranoidná a nahováram si niečo, čo ani nie je pravda.

Frank sa postavil z koženého kresla a podišiel ku mne. Prstami ma hladil po ramenách, až k dlaniam. Preboha, jemu niečo je! Naklonil sa ku mne a pritlačil jeho pery na moje. Bol to hrubý bozk. Vôbec sa mi to nepáčilo. Pokúsila som sa odtlačiť, ale on mi chytil hlavu surovo do dlaní a pritlačil sa na mňa ešte väčšou silou. A vtedy som sa po prvýkrát odhodlala k niečomu, čo som ešte nikdy nespravila. Bolo to ako nejaký impulz a vy začnete jednať bez premýšľania. Silno som sa mu rukami zaprela do hrudi a odsotila ho od seba do náprotivnej steny. Za celú svoju existenciu som to nespravila, pretože som vedela, že je to náramne nebezpečné. A jeho výraz, keď sa na mňa pozrel znamenal, že som sa nikdy nemýlila.

Frank sa zdvihol zo zeme a po počiatočnom hneve sa mu na tvári zračilo pobavenie. Musela som priznať, že ma to prekvapilo. Rukou si prešiel po líci a zaškeril sa.

„Ako chceš, Sweetheart,“ prehovoril sladkým hlasom. Odfrkla som si.

„Tak, čo mi spravíš? Ale to je v podstate jedno, už som si zvykla.“ Nevedela som, kde sa vo mne berie táto odvaha. Ale túto stránku vo mne prebudil jeho nechutný bozk, tým som si bola istá.

Pri najhoršom ma zabije, ale to by bolo pre mňa spasenie... Ale čo Edward? Vedela som, že by som tým spôsobila bolesť aj jemu.

„Mýliš sa, zlatíčko. Sľubujem ti len to, že si toto ešte pekne vyžerieš. A na kolenách ma nakoniec budeš prosiť, aby som sa zľutoval.“

„Prečo by som mala?“ spýtala som sa skepticky. Henten sa na mne len zasmial a ja som bojovala s nutkaním pretočiť oči.

„To sa dozvieš skoro... Veľmi skoro.“ Podišiel ku mne a tak, že som sa ani nestihla spamätať, ma pohladil po líci. Zaťala som zuby.

„Môžeš ísť,“ povedal a ukázal na dvere.

„S radosťou,“ podotkla som. Prešla som k dverám a rýchlo och otvorila. Pred tým, než som opustila miestnosť, som začula Frankove slová: „Veď ty ešte budeš prosiť.“

Zakrútila som hlavou. Nie, nebudem prosiť. Už nikdy za nič. Jeho moc sa pre mňa končí. Rozhodla som sa, definitívne s týmto končím. Zbalím sa a bez ďalších slov odtiaľto odídem. Pôjdem za Edwardom, spoločne niečo vymyslíme. Zajtra, keď príde, mu o všetkom poviem a dohodneme sa hádam nejako. 

„Sweet, ahoj, drahá,“ ozvala sa Lauren, keď som prišla do baru. V jej hlase sa ozýval podtón irónie a sarkazmu. Povzdychla som si. Dnes už stačilo, ešte nech táto mi tu žerie nervy a môžu jej chystať pohreb. Ale aj to len v prípade, že sa zľutujem a nehodím ju niekde do mora, kde ju zožerú ryby!

„Ahoj, zlato,“ odvetila som podráždene. Nemohla som za to, že Frank sa dostal za hranice mojej trpezlivosti.

„Dúfam, že si si včera toho fešáka poriadne užila, keď ťa tak strašne chcel,“ pokračovala Lauren a kopla do seba pohárik, podľa pachu, vodky. Táto ženská dráždila hada bosou nohou!

„Nemôžem za to, že nie si jeho typ a nechcel ťa.“

„Ver tomu, že keby si sa nebola dotrepala, dostala by som ho,“ sladko sa usmiala. Cítila som, že na mňa ide ďalšia vlna hnevu. Môj Edward by ju nikdy nechcel a nikdy by ho nedostala! Ts, idiotka.

„Aká si si istá.“ Ruky som zaťala do pästí a bez ďalších slov som vyšla von z klubu, aby som sa „nadýchala čerstvého vzduchu.“ Aj keď pre mňa to malo nulový účinok, ľudia to tak robia. A ja som sa tiež začala cítiť ako človek. Vďaka nemu.

V noci som sa do Screamu už nevrátila. „Vďaka“ Frankovi a tej čúze Lauren som nechcela riskovať, že by som niekomu ublížila. Ale dnes to už malo byť lepšie. Tešila som sa na Edwarda, pretože som zistila, že jeho prítomnosť má na mňa upokojujúce účinky. Priala by som si ho vidieť aj skôr, ale vedela som, že je v práci a nechcela som ho rušiť. Rovnako nebolo dobré, aby som sa s ním zbytočne ukazovala na verejnosti viac, než je potreba. Kým nevyriešim akciu „útek od Franka,“ nemôžem na Edwarda zbytočne sťahovať veľa pozornosti.

Večer som celá natešená – áno, natešená - kráčala do Angels Scream. Moje podvedomie vedelo, že čoskoro sa dostaví môj princ a preto som úsmevy rozdávala na všetky strany.

„Dnes má niekto dobrú náladu,“ podotkol Peter, keď som sa posadila na barovú stoličku. S úsmevom som pokrčila plecami. „Dá sa to tak povedať.“

„A čo je dôvodom tvojho náhleho šťastia?“ Pokýval obočím a ďalej sa venoval utieraniu pohára.

„To je tajné,“ odvetila som pobavene. Peter sa zasmial.

„Tak fajn, ako myslíš... Idem odniesť tento drink.“ Chytil do rúk tácku s nejakým drinkom a odkráčal preč. Ja som sa zošuchla zo stoličky a mierila do svojej izby. Mala som odrazu zvláštny pocit. Musela som sa na sebe zasmiať. Čudný pocit mám už od včerajška. Pokoj, Bella, nemáš sa čoho báť. Všetko je v najväčšom poriadku.

Kvôli Edwardovi som zostala len v džínsoch a tričku. Nechcela som náš vzťah unáhliť. Edward si zaslúžil oveľa viac, preto som chcela, aby o mne najprv všetko vedel a potom sa rozhodol, či ma vlastne stále chce. Musela by som rešpektovať každé jeho rozhodnutie.

Ľahla som si na posteľ a čakala som. A čakala... Stále čakala. Pozrela som na hodiny. Edward vždy chodieval okolo pol deviatej. Už bolo štvrť na desať. Čudné. Možno ho však len niečo zdržalo. Pokoj, Bella, on príde, veď ti to sľúbil. Lenže prešla ďalšia pol hodina a on stále nikde. Dostala som strach. No stále som čakala. Rozhodla som sa prejsť a počkať naňho v bare. Bola však možnosť, že dnes vôbec nepríde. Ale to by predsa dal vedieť. Poobzerala som sa po bare, čo tu náhodou niekde nie je. Nikde som však vysokého muža s bronzovým čudom na hlave nevidela. Kde si, Ed, kde si? Pýtala som sa stále v duchu.

A potom ma niečo napadlo a práve som zistila, čo mi tu pripadalo čudné. Odkedy som prišla, som nikde nezazrela Franka ani Michaela. Dokonca ani ďalšieho Frankovho „sluhu“ Boba. Rýchlo som prešla k baru, aby som si overila moje podozrenie.

„Peter, kde je Frank?“ vychrlila som zo seba. Peter sa na mňa vystrašene pozrel.

„Stalo sa niečo?“

„Nie... Teda možno, ale to je jedno... Proste mi len povedz, kde je.“

„To neviem, odišiel pár minút po ôsmej, tuším.“ Pár minút po ôsmej... Ja som sem dorazila o osem dvadsať a to tu už nebol... Panebože!!!

„Dobre, vďaka, Peter.“ Rýchlo som sa zvrtla a vybehla von z klubu. Mala som síce pracovnú dobu, momentálne mi to bolo ukradnuté. Obzerala som sa všade okolo seba, ale všade len prechádzali stovky áut a niekoľko ľudí, no nikde nikto známy. Zhlboka som sa nadýchla a sústredila sa. A po chvíli som vedela odignorovať vôňu ostatných ľudí a zacítila som sladkú upíriu Frankovu vôňu. Šírila sa zo západu. Na nič som nečakala a rozutekala som sa. Zatiaľ len ľudským tempom, no po chvíli, keď som sa dostala na ulicu, kde nebolo ani živej duše, rozutekala som sa nadprirodzenou rýchlosťou. Držala som sa pachu, ktorý sa každým mojim prejdeným metrom stále zintenzívňoval. Neskôr som spoznala aj vôňu Michaela a Boba, no bolo tam ešte niečo...  Edward! Panebože, prosím, nie! Zrýchlila som ešte viac. Nachádzala som sa na kraji mesta, pri veľkých skladoch. Vôňa bola stále silnejšia a silnejšia. Vedela som, že toto nedopadne dobre! Nikdy som nemala Edwardovi povedať, čo k nemu cítim. Nikdy! Teraz sa stalo to, čoho som sa najviac obávala. Pane Bože, pomôž mi, prosím.

Mala som príšerný strach o Eda. Bála som sa, že prichádzam neskoro. Nedovolila som si vzdať sa. Prešla som za roh a zbadala som pohľad, ktorý sa mi vryl do pamäti navždy. Edward ležiaci v bezvedomí na zemi a Bob s Frankom doňho celou silou kopali. Michael postával obďaleč a len sledoval, čo títo dvaja kreténi robia.

„Prestaňte!“ zvreskla som a sotila som do nich. Keby som mohla plakať, tiekli by mi potoky sĺz. Kľakla som si k Edwardovi a chytila som jeho tvár do dlaní.

„Čo ti to spravili?“ šepkala som zlomeným hlasom. Z nosa mu tiekla krv, ktorej vôňa ma lákala, ale teraz som tomu nevenovala pozornosť. Peru mal natrhnutú a po celej tvári sa mu rysovali škrabance a silné údery. Jemne som mu nahmatala pri bruchu a cítila som, že má zlomené rebrá a neviem čo ešte. Vyzeral tak zúbožene. Jediným dôkazom toho, že ešte stále žil, bol slabý tlkot jeho srdca. A moje srdce sa lámalo na kúsky.

Pocítila som ohromnú zlosť na toho imbecila a jeho „kumpánov.“ Ale keď som sa pozrela na Edwarda, pocítila som bolesť, ktorá sa rozlievala celým mojim telom. Vzlykla som.

„Vravel som ti, že budeš trpieť. Myslela si si, že na tvojho miláčika,“ zavrčal, „neprídem? Ako si mohla byť taká naivná?“ Chňapol ma za plece a celou silou ma od Edwarda odsotil.

„Neubližuj mu!“ skríkla som, ignorujúc jeho slová. „Jeho do toho neťahaj, on za nič nemôže. On je nevinný!“ vzlykala som. Frank sa na mne zasmial.

„Vyzeráš fakt komicky. Ale to je jedno. Včera ste spolu vyzerali tak krásne,“ zasnene si povzdychol, na čo sa Bob neubránil úškrnu. „Ako ste sa pred Angels Scream objímali a naivne ste si mysleli, že vás nik nevidí. A potom tá ruža, čo si od neho dostala. No povedzte, chlapci, nie je to romantické?“ Frank sa chytil za mŕtve srdce a pozrel sa na Boba a Michaela, ktorí len ticho sledovali situáciu. Vo mne narastala zlosť.

„Takže ty si vlastne včera už o všetkom vedel,“ uvedomila som si. Preto mal také čudné reči a preto ma schválne tak bozkával. Chcel vedieť, ako zareagujem. A preto mi nič neurobil, keď som ho udrela. On to mal všetko dokonale premyslené. Preto sme mali včera „priateľskú konverzáciu“ a nechcel odo mňa sex. Naschvál si ma doberal, v podstate ma nenápadne zahnal do kúta a moja reakcia, keď som ho hodila do steny mu odpovedala na nevypovedanú otázku aj za mňa. Vlastne som sa tým priznala.

„Presne tak. Pozoroval som ho už dlhšie. Všimol som si, že často chodil do klubu, ale vždy chcel len teba. Najprv som si myslel, že to bude nejaká stávka, alebo sranda... Ale keď tam chodil už tak často...“

„Prosím, neubližuj mu,“ zašepkala som zlomene. Podišla som k Edwardovi a pohladila ho po vlasoch. „Musí ísť do nemocnice.“

„Ty mlč! Nič nebude podľa teba. Najlepšie by bolo, keby si sa spakovala a odišla... alebo chceš vidieť, ako ho zabijem?“

„To nemôžeš! Ublíž mne, ale nie jemu!“ Rozvzlykala som sa a pritlačila si Edwarda ešte viac k telu.

„Prečo by som mu nemal ublížiť?“

„Pretože on za nič nemôže,“ zavrčala som.

„Aha, takže to je jediný dôvod? To mi nestačí.“

„Záleží mi na ňom,“ pípla som.

„Stále to nie je ono.“ Frank pokrútil hlavou. Pochopila som, čo odo mňa chce. Chcel, aby som priznala, že Edwarda milujem. Chcel, aby som to povedala pred ním, pretože vedel, aké je to pre mňa nepríjemné. Mučil ma tým. Stisla som viečka.

„Pretože ho milujem,“ zašepkala som a jemne som Edwarda pohladila po červenom líci od úderu.

„Ha!“ zasmial sa Frank, „toto je dobré. To som ešte nevidel. Ty, čo nemáš žiadne city, sa zamiluješ práve do človeka, na ktorom nie je nič výnimočné.“

„Ty ho vôbec nepoznáš!“

„To je jedno. Ale ako som ti sľúbil ešte včera, že si to vyžerieš, tak to splním. Budeš trpieť, Sweetheart. Už navždy. Tvoj drahý Edward zomrie a ty s tým nenarobíš vôbec nič,“ povedal pokojným hlasom. „Jeho smrť si tak užijem.“

„Prosím, nie! Sľubujem, že sa s ním nebudem stretávať, pokojne aj odíďme z New Yorku, ale hlavne ho nechaj žiť!“ prosila som ho.  Tohto som sa po celý čas obávala. Pre toto som nechcela, aby sa o Edwardovi dozvedel Frank. Vedela som, čo sa stane. A teraz to bolo tu.

„To neprichádza do úvahy. Ja viem, aká si prešibaná. Potrebujem ťa potrestať poriadne a myslím, že toto bude ten najlepší spôsob. A čo si myslíš, že aj jemu by neprišlo zvláštne, keby sa prebral niekde v nemocnici? Rovnako ostatným by prišlo zvláštne, kde prišiel k takýmto zraneniam. Aj slepec vidí, že by si to nespôsobil sám. Ešte by to začali vyšetrovať.“

„Ja ti to nedovolím!“ precedila som pomedzi zuby. Rýchlo som chytila Edwarda do náručia a snažila sa odtiaľto utiecť. Bolo mi ukradnuté, či by to riešila polícia, alebo aká iná háveď. Teraz išlo len o moju lásku, o môjho Edwarda, ktorý isto zomieral. No moje pokusy boli márne. Frank s Bobom ma ihneď chytili.

„Kamže kam, drahá?“ Silno ma udrel a Edward mi vypadol z náručia. Počula som, ako dopadol na chodník. Chcela som ho zachytiť, no silné ruky ma oblapili a ja som sa nemohla už ani hnúť. Držal ma Bob. Frank sa skláňal nad Edwardom a uznanlivo pokýval hlavou.

„Myslím, že vďaka tebe si zlomil ešte nejaké ďalšie kostičky v telíčku.“

„Prestaň! Prosím ťa, neubližuj mu!“ kričala som a snažila sa vykrútiť z Bobovho zovretia. Nie, nie, nie!!!

„Neskoro. Odveď ju, Bob. Budem taký láskavý, že ti dovolím, aby si sa na smrť svojho milovaného nemusela pozerať.“ Frank s Bobom sa zasmiali a Bob sa potom so mnou otočil, čiže Franka som mala za chrbtom. Rozbehol sa so mnou smerom do mesta tak rýchlo, ako sa len dalo. Kopala som nohami do vzduchu, máchala som rukami, no nevedela som sa vyslobodiť. Vzlyky prechádzali celým mojim telom.

Skríkla som a môj výkrik sa odrazil od všetkých stien okoloidúcich budov, keď som začula praskanie kostí a Edwardove posledné bolestné zachrčanie. Buch, buch... a ticho. Už viac som nepočula tlkot jeho srdca.

„Niééé!“

Koniec... Ale nie, srandujem. To by som vám nemohla urobiť. Ešte nekončíme. Aj keď sa priznám, že som sa zahrávala aj s myšlienkou, že by sa poviedka skončila takto. Potom ma však napadlo, že by ste ma za to asi prizabili, tak som sa radšej držala pôvodného plánu. Ale upozorňovala som vás, že sa na Franka môžete tešiť, tak dúfam, že som splnila vaše očakávania a taktiež, že aj keď bola kapča dejovo dosť hnusná, že sa vám páčila.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sweetheart - 16. kapitola: