Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Svetlo v Temnote-prolog+1. a 2.kapitola

25.05.2009 (10:10) • Selene • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1136×

Prolog V našom meste ktore sme volali Zapadakovo(aspon tý,čo vedeli,že mesto s 2500 obyvatelmi je nič)neustale pršalo.Aj dnes,ked som sa s kamošmi rozhodla,že si zajdeme do kina. Film skončil a my sme sa predierali,cez dav dospelých von do studeneho dažda.,,Hm,ten film bol úžasný''konštatoval Elen.,,Máš sa ja som ho skoro celý prespala''povedala som ešte rozospato.,,Bells,ty máš proste smolu''skonštatovala Ashley.,,Ale nie až takú...''začal Mike,,..zobudila sa na zaverečné titulky''.Buchla som ho rukou po hlave a začali sme sa smiat.,,Dobre decká...zajtra mae školu''začala som a všetci sme nahodili zúfalý viraz,,..takže by sme sa mali íst domov psychicky pripravit''dokončila som a všetci sme sa rozprchli domov.  

Noví spložiaci
,,Všééétko najlepšie''vykríkli na mnadoma.A ešte k tomu o pol siedmej ráno.Chcelo sa mi vraždit.,,Hmm...brý''pozdravila som skor svoj vankúš.moja segra sa,ale nevzdavala a začala spievat.,,Happy...'',,Dobre,dobre...už som hore''vyhlásila som len preto,aby prestala spievat.Ešte v spánku som prijmala všetky gratulacie.Až potom som si vlastne uvedomila,že je Pondelok.Začiatok školy...prva hodina biologia.PISOMKA!!!Len teraz som si uvedomyla,že som sa cez víkend do kníh ani nepozrela.Dnes ma može zachranit iba tak zázrak.Ešte v polospánku som sa vytrepala z domu a šla do školy.Pri zastavke som sa šmykla a spadla som na zadok.Dofrasa,to sa musím šmyknut na jedinej zamrznutej kaluži?''nadavala som.Začala som frflat.Ked som šla cez prechod začula som akesi pipanie.Sokovane som sa otočila k auto,ktoré stalo len niekolko centimetrov odo mna.Jazdca som si nevšimla..len som ukazala podraždene na semafor.Mal červenú.Nato som prešla cez prechod a šla ku škole.Naproti mi bežala Mona,moja najlepšia kamoška.,,Neuveríš,čo sa udialo,kým si bola preč''nadchynala sa.,,Co sa stalo?''snažila som sa aby to znelo nedočkavo.,,Prišli sem noví..''ani to nedopovedala lebo sa zahladela na prichadzajuce auto.Zostala som v šoku.Bolo to to auto,ktoré ma pred chvilou skoro prešlo.Mona ma naraz schmatla za ruku a tiahla ma k dveram školy.Tam sme zastali.,,Tu sa lepšie na nich pozerá''objasnila mi ,ked zbadala moj zmetený víraz.A mala pravdu.Odtialto sa na nich skvele pozeralo.Vyvalila som samozrejme oči,ked som si ich prezerala podrobnejšie.Boli piati.Ten prvý chalan,vyzeral ako grizzly.bol vysoky a svalnatý.Sice mal na sebe zimnu bundu.Mal vlasy hnedočiernej farby na ježka ostrihané.To dievča,ktoré sa k nemu tulilo vyzeralo ako bohyna.skor mi pripadala ako žena s nejakeho modneho časopisu.Vlasy mala blondavej farby,dlhe po lopatky.Ten druhý chalan vyzeral ako Aslan z kronik Narnie.Vlasy mal nadhernej zlatohnedej farby,ale vyraz ako by ho niečo bolelo.Dievča,ktoré bolo vedla neho sa nadherne usmievalo.Mala vlasy tiež takej hnedočiernej farby s jemnym odtienom červenej.Na krátko ostrihané.Strašne jej svečali.Pri nich bol ešte jeden chalan,tak nadherný,že Brad pitt by sa mohl strčit do pr...Jeho bledá pokožka ladila s jeho vírazom v tvári.Vyzeral ako živý zombie.Všetci mali vela spoločneho.Boli strašne bledy a nadludsky krasny.Pristihla som sa ako sa smejem.,,Vidím,že som ta zasvetila do tajov našich nových spolužiakov.Ale mám ešte jedno prekvapenie.''vždy vedela ako vzbudit vo mne zvedavost.,,Aké?''spytala som sa nedočkavo.,,Ved uvidíš sama''a usmiala sa.Hnevala som sa na to za nu,lebo ma napínala.Monu som odprevadila až k jej triede a potom som šla lenivo k svojej.Jedine,čo ma dokazalo utešit bolo,že moje miesto bolo uplne vzadu pri okne.A v lavici som sedela sama.To my vyhovovalo.Lenže,ked som dnes rano vstupila do triedy,čakal ma šok.  

Netrpezlivost.
Skvelé,nikto tu nieje.Splnilo sa to,čo sa malo.Spolužiaci si dohodli,že neprídu dnes do školy.Ved kto by prišiel v piatok do školy,ked mame len štyri hodiny?spýtala som sa samej seba.Len asi blbci ako ja.Pomyslela som si.Tak som šla za učitelkou.,,Vstúpte''ozvala sa,ked som zaklopala.Otvorila som dvere a na chvíločku som ztuhla.Boli tam,všetci piati.,,Dobré ráno''pozdravila som s knedlikom v krku.,,Co si chcela?''spýtala sa ma podozrivo milo.,,No...nikto neprišiel na vyučovanie''samozrejme okrem mna,,..tak sa chcem spýtat,či by som nemohla íst domov.''všetci sa na mna pozreli a to zdaleka nepomohlo mojej nervovej sustave.,,Neprišla si sama,tunak Edward je tvoj spolužiak''oznamila mi.V tej chvíli som ju chcela zavraždit.Edward bol totiž najkrajší z nich.Aspon podla mna.,,Možeš íst,ale prosím ta zaved Cullenovcov do tried...nevedia sa tu celkom orientovat''skepticky som sa na nich pozrela.,,Dobre''súhlasila som a vyšla na chodbu.Za mnou šli aj ostatní.Po chodbe som šla mlčky a nepokojne.,,Ja som Alice''preušila ticho to dievča,ktore malo na kratko ostrihane vlasy.,,Bella''predstavila som sa a venovala jej falošný úsmev.,,Kolko sem už chodíš?''spýtala sa.Pravdu povediac som to nevedela ani ja.,,Neviem..asi tak dva roky''zastali sme pred maturitnou triedou.Alice sa otočila ku svojím súrodencom.,,Vela štastia Emmett a Rosalie''prehodila slavnostne.Celý ten tzv.ceremonial som sledovala.,,Zíde sa''prehodil Emmett,ale pred tým než otvoril triedu prišiel ku mne.Ztrpla som.,,Aký je pán Weber?''spýtal sa ma.Pozrela som sa na neho trocha nechápavo.,,No..ehm..nemal si s ním ešte hodinu?''spýtala som sa prekvapene.,,Nie vtedy,sme chýbali''stále sa škeril.Co mu je také smiešne?..pýtala som sa samú seba.,,Tak sa pridávam k Alice.Vela štastia''a usmiala som sa.,,To je až taký strašný?''spýtal sa s predstieraným strachom.Pretože sa stale škeril.Mala som chut mu vrazit.,,Aj mravce sa ho boja''začula som zachechnutie.Ale nie od Emmetta,ale od Edwarda.,,Už by ste mali íst''povedala som nakoniec a ukazala na hodinky.Vyvalil zúfalý pohlad a vošiel aj s Rosalie do triedy.Ked sa zavreli dvere otočila som sa k tým trom.,,Kam idete vy dvaja?''spýtala som sa.Moj pohlad skončil na Aslanovy.,,Predposledný ročník''výhlasil a mna miklo.Pretože to povedal staršne vážne.,,To je tam vzadu,úplne posledné dvere v pravo''ukazala som im smer.,,Dakujem''Naozaj som videla náznak úsmevu?Bola som z toho úplne mimo.,,Dobre,ja a Jasper už pojdeme''prehlasila Alice a tahala Jaspera za rukav.,,Uvidíme sa neskor''dodala a usmiala sa.Teraz som sa ocitla na chodbe sama s ....Edwardom.,,Teba tiež pustila domov?''spýtala som sa ho po velkom presviedčaní samej seba.Usmial sa a mne až srdce poskočilo.,,Ano''jednoduchá odpoved,ale aj tá ma dokázala znepokojit.,,Takže východ asi nájdeš?''doberala som si ho.Zaškeril sa.,,Asi áno''a odišiel.Počkala som asi desat minút a šla som tiež preč.Vonku ma pozdravil ladový vietor a studený dážd.Dofrasa,teraz musí pršat?Nadýchla som sa a vykročila po chodníku ku zastávke.Prešla som asi sto metrov,ked naraz predo mnou zastavilo pre mna znepokojujúco zname auto.,,Nechceš zviest?''spýtal sa ma svojím neodolatelným hlasom.,,Budeš mat mokré potahy''Chabá výhovorka.Pomyslela som si.,,Lenže v aute mám ohrievač a ty vyzeráš ako cencúl.''zaškeril sa.Nervová sústava ma prestávala posluchat.Rezignovane som nastúpila do auta.,,Bývam na Millerovej 36.''naštartoval a šiel.Ale dost som pochybovala o tom,že ju najde.,,Ste albíni?''vyšlo zo mna zrazu.A aj som to hned olutovala.Pretože sa zamračil.,,Nie...''váhal čo povedat.,,Toto máme vrodené'',,Aha''Neviem,čím to bolo ,ale neverila som mu.,,Tvoj výraz nasvedčuje,že mi neveríš''vytrhol ma z myšlienok.,,Ehm..prepáč..čo si hovoril?''spýtala som sa zmetene.Naštvane sa na mna pozrel.Ztuhla som.,,Hm..skvelé mala som radšej držat klapačku.Prepáč''Pohlad mu trocha zmekol.Usmial sa.,,Za prvé..ospravedlnovat sa nemáš za čo.A za druhe hovoril som,že mi neveríš''Ja som nanho zasa vyvalila oči.,,To nieje tak...no..ja neverím svojím myšlienkam''Zmetene sa na mna pozrel.,,Nechápem''vytušila som,že chce vediet viac.,,To je nadlho''vysvetlila som mu,ale nedal sa.,,Teraz máme čas''a nevinne sa na mna pozrel.Bol zvedavý.,,Je to..no...viac moj osobný problém''prosil ma očami,aby som mu povedala viac.,,Naozaj ti nič nepoviem''dodala som.,,Nehovor niiečo také,ked vieš,že to prebudí zvedavost''odvetil.Vzdychla som si.,,Inokedy...dobre?''neochotne,ale prikívol.,,Ale..no budeš si mysliet,že som blázon''Nadherne sa usmial.Ani by som sa nedivila,keby ma chcel poslat do sanatoria,ked to zistí.

Autor: Selene, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Svetlo v Temnote-prolog+1. a 2.kapitola: