Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Svetlo či tma?! - 5. Chybička...

Edwardovo tajomstvo

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Svetlo či tma?! - 5. Chybička...A ďalšia časť po dosť dlhej odmlke, moc sa ospravedlňujem, nejako zabúdam:D ale tak dúfam že sa bude páčiť, a od dnes už budú kapitoly chodiť častejšie takž prajem príjemné čítanie Rose:)

24.06.2009 (12:30) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 929×

Chybička

Žili ako normálni ľudia, teda až na tú krásnu vilu, ale inak úplne obyčajne. Peter popri mne prechádzal a mieril ku dverám. Podľa jeho vône som pokračovala za ním stále si držiac dlane na očiach, otvoril mi dvere a ja ako som vstupovala zakopla som o prah dvier! Ja, UPÍR! Som zakopla! Nemehlo.... ako som zakopla moje ruky ihneď vyleteli preč z očí, a oči sa taktiež otvorili ...Hups..Chyba!

Pred sebou som videla milo usmievajúce sa maličké blonďaté dievča, ktoré sa mi v sekunde premenilo na film jeho života. Bola mladá šľachtičná, veľmi krásna, mala sa vydávať už v 16 nástich rokoch, v deň jej svadby ušla z domu. Utekala do lesa...tak moc mi pripomínala môj útek.

Obidve sme utiekli. A tak isto dopadli. V lese bol upír, ale ten ju nepremenil pre to že by bol  hladný, on cítil jej potenciál, ona dokáže meniť rozhodnutia ľudí aj upírov, dokonalá zbraň. Videla som ako jej bolo po tom, väznil ju a využíval keď potreboval... robila mu doslova slúžku.

Videla som aj jeden krásny okamih, kedy ju zachránil svalnatý blonďák, on  mal schopnosť vidieť a počuť to čo sa deje zle, vlastne svojím spôsobom bol superman.... zachránil ju a odvtedy sú tu spolu.
Táto minulosť mi až tak moc neublížila horšie bolo pozretie sa do očí tomu druhému, tomu jej záchrancovi.

Jeho premenu som nevidela... nepamätal si ju. Celé roky bol sám, nikoho nemal, túlal sa po svete a zachraňoval ľudí. Bol úžasný. Ale videla som aj jeho nepodarené pokusy niekoho zachrániť,...nie z toho pohľadu že je upír a že ich vycucal...práveže naopak mal neuveriteľne skvelé ovládanie. Ale je to tak že sa nedá pomôcť každému....

Videla som ho skláňať sa nad 1000 cími mŕtvolami a tíško vzlykať, a nadávať si že ich skôr nezachránil, bol to príšerný pohľad. Cítila som moje už isto krvavé slzy na lícach a stále sa mi pred očami opakovali útržky mŕtvol a jeho vzlykajúceho...prosiaceho o prebudenie sa mŕtvol...


Krátky pohľad Ethana:

Keira sa neskutočne dlho pozerala do očí Bonnie a potom ešte dlhšie Danovi, musel som niečo urobiť, keď už som videl jej krvavé slzy ktoré sa pomaly spúšťali v potôčikoch po jej tvári postavil som sa za ňu a jemne jej rukou prikryl oči, pevne oblapil okolo pásu, a v sekunde bol s ňou preč, aspoň na niečo je ten môj “teleport“.

Boli sme hlboko v lese, ešte stále som ju pevne držal, jej telom začali otriasať hlučné vzlyky, a potom zakričala jediné.

„ pusti ma! Choď preč“   

„ nechcem aby si zomrel“

To druhé už len zašeptala, pustil som ju, ale odísť teda isto nejdem. Zosunula sa ťažko na zem a hlavu zaborila do trávy  po ktorej už stekali krvavé kvapky, z ktorých sa pomaly ale iste robila mláka.


Keira:

Zrazu to skončilo, cítila som za sebou niekoho, ten niekto zachránil všetkých, prekryl mi príjemne chladnou rukou oči a v tom okamžiku sme boli preč. V tejto chvíli to všetko na mňa doľahlo.

Začala som nekontrolovateľne vzlykať, nešlo to zastaviť. Videla som tie spomienky stále a stále, bolo to niečo strašné. Nemôžem už nikomu ublížiť. Ten dotyčný ma ešte stále držal okolo pása, a ja som s presvedčením začala na neho kričať.

„ pusti ma! Choď preč!“

Až potom som si uvedomila, že by som mu mala skôr ďakovať, ako na neho kričať, tak som aspoň bez zaváhania dodala tiché, ale počuteľné.

„nechcem aby si zomrel“

Pustil ma, a ja som rýchlo dopadla na zem a zaborila hlavu do trávy, slzy neutíchali a taktiež ani vzlyky, práveže sa ešte väčšmi zvyšovali. Ale on , on tam stále bol, je samovrah či čo?

Ucítila som chladné ruky na svojich ramenách, a to ako ma ten dotyčný zdvíha. Chcela som na neho zakričať že či je samovrah, a že nech ma tu nechá a rýchlo utečie, ale nemohla som, nezmohla som sa ani na odstrčenie jeho rúk. Vyšvihol si ma do náručia a ja som ešte stále vstrebávala spomienky. Po asi hodine to celkom dosť zreteľne ustalo. Už bolo počuť len pár vzlykov, a ešte trochu sĺz mi „zkrášľovalo“ tvár.
Dotyčný zašeptal:

„Otvor oči!“

Čože?!?! On je naozaj samovrah?

„ Otvor oči neboj sa, ak ich neotvoríš prinútim ťa ku tomu!“

znel celkom pobavene keď dokončil vetu. A teraz čo otvoriť neotvoriť?!

„ Ak ich otvorím zabijem ťa“

upozornila som ho ak to ešte stále nechápal.

„ja viem, otvor ich!“

tak dobre pán samovrah, ale stojí mi to za to? Vidieť jeho minulosť a vlastne všetko?
Pomaly som otvorila jedno oko a potom aj druhé, nenápadne som sa na neho pozrela.

„ už sa pozeráš?“

spýtal sa ma. On mal zavreté oči. Bol to Ethan. Až teraz som si všimla jeho tvár a rysy jeho tela pozorne. Vysoký vypracovaný akurát. Polodlhé vlasy  čierne ako uhoľ, ktoré mu nevinne padali do tváre, a rysy, také tvrdé a jemné.

Pousmial sa nad mojím mlčaním, a jemu sa vytvorili nad ústami dve krásne detské jamky šťastia. Bol naozaj krásny. A jeho pery, tie ma asi najviac zaujali. Boli prekrvené, prenikavo červené, a také útlučké, maličké, ale pridávali mu na kráse. Jemne som ho pohladila prstom po líci.

„ Takže pozeráš...“

dodal a potom sa pousmial.

„ aaa...ja som mŕtvy?:D“

rozosmial sa a ja som mu to trochu vyčítala, lebo mohol by byť veľmi rýchlo.

„ To nie je smiešne“

upozornila som ho a tak utrhla jeho smiech, na chvíľu zvážnel a potom sa znovu pousmial.

„ Vyskúšame niečo, zavri oči“

čože? Čo chce skúšať nestihla som zavrieť ani poriadne oči a už sme boli inde. Podľa vône sme boli u nich doma, počula som Petera ako sa ho vypytuje či som v poriadku a podobne a potom mu Ethan niečo zašeptal čo som nepočula. Ešte stále ma niesol na rukách takže to vyzeralo dosť komicky. Postavil ma na nohy a zašeptal:

„ Chvíľu počkaj, hneď som späť“

čakala som asi 3 minúty a prišiel späť. Pomaly sa nahol ku mne. Zľakla som sa a pritisla sa ku stene.

„ neboj sa“

zašeptal, je to ťažké poslúchať keď neviete čo vám ide dotyčný urobiť, ale poslúchla som...

 

 

odkaz na šiestu kapitolu: http://www.stmivani.eu/10-fanfiction-od-vas/svetlo-ci-tma-6-zachrana/

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Svetlo či tma?! - 5. Chybička...:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře