Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Svetlo či tma?! - 3. Život

18.05.2009 (13:00) • RoseDublest • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1278×

Život?

Môj život je teraz iba o tme...a pár zvukoch ktoré počujem až nadpriemerne nahlas. Môj apetít sa pomaly zmenil z ľudského jedla už len na zvieraciu krv...ale sem tam sa nájde nejaká tá ľudská „sladkosť“ ktorú si dám keď nejdem na lov.

Keď som bola v domove bývala som v Monterray mesto pri Mexicu, za tých 22 rokov som obehla Luisianu, Mississippi, Alabamu, Virginiu, Pelsylvaniu, New Yourku, Michiganu, Wisconsinu, Minnesotu, Dakotu, Columbiu, tam som sa rok zdržala a pokračovala Washingtonom, Oregonom, Nevadou, a ukončila to Arizonou.

Tam som sa po prvýkrát stretla s novým upírom, počula som prvý výkrik a potom už nič, rýchlo som sa rozbehla za tým krikom, cítila som človeka ale aj tú presladenú vôňu upíra, keď som došla na miesto s kadiaľ vychádzal krik počula som pekelne rýchlo bijúce srdce a nenásitné hltanie toho upíra, vtedy som si dovolila sa po 22 rokoch pozrieť.....Zložila som si s očí látku a pred sebou videla úbohú už skoro bezvládnu starenku z ktorej ten netvor vyciciaval život. Bol až taký zažratý do svojej činnosti že si ma ani nevšimol. Nezaváhala som a skočila priamo na neho, starenka dopadla ťažko na zem a začala sa zmietať v bolestiach....premena začala.

S upírom sme dopadli na zem a ja som ho priklincovala na zem, on spravil tú najväčšiu chybu...pozrel sa mi do očí, znovu som vydela jeho život, jeho život človeka, jeho deti, dokonca jeho krásnu ženu, videla som ako jeho ženu zabil upír a potom sa chcel vrhnúť aj na neho, lenže jeho syn mu v tom zabránil keď sa dotkol upíra v tej chvíli bolo dieťa mrtvé a on sa začal premieňať , videla som jeho upírsky život obete, úplne všetko, a potom prišiel ďalší pohľad, a ten zase doprehadzoval funkcie v mozgu a upír rýchlo vyskočil potrhal sa a zapálil.

Ako vždy pri upíroch. Nevnímala som ho ako sa devastoval, moje oči sa upreli na starenku, zmietala sa na zemi v bolestiach, teraz stáli predo mnou dve otázky : Nechať ju premeniť? Či ju radšej zabiť? Premýšľala som a ani jedna s tých otázok mi nevyhovovala, a tak mi dockvaklo posledné riešenie.

Nahla som sa ku krku starenky a pomaly sústredene sala jed z jej tela. Cítila som ho a po pár minútach som taktiež cítila chuť čistej krvi, ktorá mi moc nechutila. Prestala som sať. Sedela som 3 hodiny so starenkou v lese a čakala kým sa zobudí. Pravdaže svoju čelenku som si vrátila späť na oči, inak by moja záchrana bola marná. Starenka sa po tých 3 hodinách konečne zobudila.

Pozerala nechápavo na mňa a potom ako keby sa jej v mozgu rozjasnilo, hodila sa mi okolo krku a mňa to dosť prekvapilo.

„ ďakujem, ďakujem vám!“

výskala nadšene. Ja som len priškrtne načúvala čo sa bude ďalej diať. Po pár minútach ticha som sa rozhodla spýtať.

„ Vy viete čo sa vám stalo?“

„ Pravdaže viem ...napadol ma upír, a vy ste ma zachránila, a niečo mi vraví že vy tiež nie ste moc človek, a mimochodom ja som Maggie a ešte raz vám ďakujem “

Bola to veľmi príjemná pani, taká suverejná, neprekvapovala ju existencia upírov, a dokonca sa ani mňa nebála. Priznala som sa jej že nie som človek, ale upír. Dlho sme sa rozprávali, povedala som jej všetko o mojom živote, už tak dávno som sa s nikým nerozprávala, chýbalo mi to. Povedala som jej aj o mojej schopnosti.

Taktiež ona mi vravela o svojom živote. Ako jej pred 3mi rokmi zomrel manžel, že nemohla mať deti, a že je teraz sama, a nakoniec sa ma spýtala či nechcem žiť s ňou. Prikývla som , nemala som chuť vysať jej krv, a spoločnosť mi už chýbala takže som bola len rada, pomáhala mi keďže som bola „ slepá“ a stali sa z nás skvelé kamarátky.

Pomáhala som jej s upratovaním a riadením domu, aj s financiami, keďže pre mňa ako „ upíra“ nebol problém nejakých tých pár korún ukradnúť, robila som to nerada, ale pre Maggie by som spravila čokoľvek, bol to môj jediný svetlý bod v živote. Raz sa ma začala spytovať na moju schopnosť, rozprávala som jej o tom pocite, taktiež o upírovi čo ma premenil, a taktiež o tom čo sa dialo zo zvieratami.

Povedala že budeme trénovať. Že vraj sa to musí dať nejako stabilizovať tak aby som neubližovala. Začali sme teda. Po prvých 12 stich mŕtvych vtáčikoch som odmietala pokračovať, boleli ma ich spomienky, bolelo ma ich trápenie a to čo som im robila. Ale Maggie nechcela ustúpiť. A tak som zabíjala ďalej, našťastie len zvieratá, ale aj tak to už bolo dosť! Maggie mi kázala aby som sa poriadne sústredila a že keď uvidím ich spomienky nemám ich ľutovať, lebo vždy vtedy sa mi sputia moje krvavé slzy a stačí iba jeden pohľad a všetko poprehadzujem.

Prvé tri vtáky znovu podľahli ale pri treťom sa mi podarilo neplakať ale umievať sa na neho a pri tom sa mu dívať do očí. Bol to nepopísateľný pocit , ja som to dokázala! Už viac nebudem zabíjať! Výskala som nadšene a vyzdvihovala Maggie do náručia tešila sa so mnou a pochvaľovala ma a ja som jej prestrašne za to ďakovala. Bola úžasná. Keď som chodila s Maggie do mesta ešte stále som mala oči prekryté, bála som sa, veď predsa ľudia majú silnejšie spomienky ako zvieratá. Ale keď som chodila na prechádzky po lese, alebo keď som bola s Maggie tak som ich mala otvorené a šťastne som sa obzerala okolo seba a skúmala každú časť zeme.

Videla som aj minulosť Maggie, vôbec to nemala ľahké, videla som ako jej doktori povedali že nikdy nebude mať deti, bolo to spôsobené zápalom močových ciest ktorý si prežila v 18 nástich rokoch, ako z toho bol zdrtený jej muž, ako jej drahý Viliam zomrel, celý pohreb, a taktiež ju, ako jej prestrašne chýbal ako bola osamotená. A taktiež ako ju napadol ten upír .

S Maggie som strávila 6 rokov bolo mi s ňou tak krásne. Ale potom v jeden večer sa neukázala, išla do mesta len po chlieb a ja som sa prechádzala po lese. Neukázala sa ani na druhý tretí štvrtý ani na 65 deň. Nezdvíhala mobil ani nič, nikto ju nevidel, nik o nej nič nevedel.

Hľadala som ju 4 roky a potom som to vzdala. Ach, moja Maggie, kto vie čo sa stalo. Musela som sa odsťahovať. Moju celo Americkú púť som pokračovala Mexicom, otočila som sa na Colorado a zamierila si to znovu do Oregonu tam som si našla pekné odľahlé mesto Eureka, blízko som mala more takže mi to perfektne sedelo.

Dom som si zatiaľ kupovať nechcela , veď ani neviem či tu ostanem dlho. Ale je tu prekrásne. Cez deň sa môžem pohybovať po meste s prykrytými očami, a po pláži s odokrytými. A cez noci rozmýšľam nad svojím životom, sem tam nad Maggie, čo sa jej asi stalo.

Ja už nechcem byť upír, úplne som to znenávidela byť upír, skutočne sa nenávidím, som netvor v krásnom tele, ale na čo mi je to krásne telo a všetko keď vlastne ani moc nežijem?

Autor: RoseDublest (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Svetlo či tma?! - 3. Život: