Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 9. kapitola

30.07.2012 (15:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1335×

9. kapitola

Pohľad Bella:

„Takže... Ehm, toto navarila Edwardova matka?“ opýtal sa prekvapene Charlie.

„No... Áno. Vieš, ja som dnes nebola v škole. Edwardov otec mi predpísal lieky, Alice mi ich priniesla. Edwardova matka nám navarila, Emmett mi to priniesol a...“ Edward tu bol so mnou celý deň...

„Bella,“ zastavil ma Charlie. „Uvedomuješ si, že sa tvoj život začal veľmi točiť okolo Edwarda a jeho rodiny?“ Začervenala som a premýšľala, čo poviem na svoju obhajobu.

„Mike mi priniesol úlohy,“ povedala som dúfajúc, že sa k tejto téme už nevrátime. Charlieho výraz zjemnel.

„Mike je veľmi milý chlapec... Z dobrej rodiny...“

„Oci, myslím, že na túto tému nemáme o čom diskutovať. Mne sa Mike nepáči. Som s Edwardom a v dohľadnej dobe to nemienim meniť.“ Najradšej by som to nezmenila nikdy, ale Edward určite raz spozná nejakú upírku.

„Bella,“ začal tým tónom hlasu... Vedela som, že mi chce povedať, že Edward pre mňa nie je vhodný, ale je to naopak. Ja nie som hodná jeho.

„Oci, idem si ľahnúť. Bolí ma hlava. Dobrú noc.“

„Dobrú, Bella,“ povedal a ja som sa pobrala do izby.

Hneď, ako som otvorila dvere na izbe, ma okolo pása objali studené ruky. Otočila som sa a zavesila sa Edwardovi na krk. Potrebovala som ho objať. Edward si ma k sebe viac privinul a len ma držal. Čím som si ho zaslúžila?

„Milujem ťa,“ šepla som Edwardovi do košele nezrozumiteľne, ale viem, že rozumel. Pevnejšie ma objal. Neuvedomila som si, kedy a ako som sa dostala k posteli, ale zrazu som na nej ležala. Edward ma zabalil do deky a ľahol si ku mne.

„Chceš mi povedať, čo sa deje?“ Dával mi možnosť výberu. Nenútil ma, aby som sa mu zverila. Neuvedomila som si, že plačem, až do kým mi Edward nezačal utierať slzy.

„Ja si ťa nezaslúžim.“ Bola som prekvapená, že sa mi hlas netriasol. Edward ma pevnejšie objal.

„Nie, Bella. Ja si nezaslúžim teba.“ Edward videl, že chcem protestovať, tak mi na ústa priložil prst. „Bella, nechcem, aby si hovorila takéto veci. Už nikdy. Nie som hodný tvojej lásky, no predsa ma miluješ. Mňa, netvora...“ Teraz som mu ústa zakryla ja.

„Nehovor to.“ Povzdychla som si. „Môžeme urobiť dohodu,“ navrhla som.

„Počúvam.“ Usmial sa Edward zjavne potešený tým, že ma priviedol na iné myšlienky.

„Nebudem hovoriť, že si ťa nezaslúžim a podobné hlúposti, ak ty nebudeš hovoriť, že si netvor a podobné klamstvá. Platí?“ opýtala som sa. Edward sa zasmial, ale prikývol. „Ruku na to?“

Stále s úsmevom pokrútil hlavou a sklonil hlavu k mojim perám.

„Edward, ja som chorá. Už to nevidno, vďaka Carlisleovim liekom, ale stále...“

„Bella, mňa nakaziť nemôžeš.“ Zasmial sa a pobozkal ma. Po chvíli sa odtiahol a upravil mi pramienok vlasom, čo mi spadol do tváre.

„Milujem ťa, Bella. Nikdy na to nezabudni.“ Svoje slová potvrdil ďalším bozkom. Opäť sa odtiahol, teraz skôr, ako som mala v pláne. „Dobrú noc,“ šepol a začal mi hmkať moju uspávanku.

Takmer okamžite som zaspala...

 •••

Pohľad Edward:

Bellina ruka sa zrazu pohla. Hľadala niečo vedľa seba na posteli. Nenašla to a prudko sa posadila.

„Dobré ráno,“ povedal som skôr, než mohla začať vyvádzať, že tu nie som. Bella sa na mňa pozrela a potom klesla naspäť na vankúš.

„Kedy si odišiel?“ opýtala sa. To si už stihla všimnúť, že som prezlečený?

„Chvíľu po tom, čo si zaspala. Nechcel som, aby si tu ostala sama, ak by si niečo potrebovala.“ Bella sa posadila a prikývla.

„Koľko je hodín?“ opýtala sa ešte zaspato. Bola tak nádherne nevinná. Strapaté vlasy jej padali na plecia a ružové líca...

„Bude desať,“ odpovedal som a sadol si k nej na posteľ.

„Desať? Prečo si ma nezobudil? Škola už začala a...“

„Bella, ty si naozaj myslíš, že by som ťa dnes pustil do školy?“ prerušil som ju. „Ešte sa musíš liečiť,“ šepol som jej už skoro do pier, no Bella sa odtiahla.

„Ale včera, keď si chcel bozk, som nebola chorá?“ opýtala sa naoko nahnevane.

„Nie, Bella... Stále si chorá, ale ja sa stále nenakazím.“ Zohol som sa k jej ústam, ale Bella otočila tvár a ja som perami pristál na jej ružovom líci. Zasmial som sa.

„Potrebujem minútku.“ Bella sa začervenala a snažila sa vstať z postele.

„Ale keďže si chorá... Budem ťa stále nosiť na rukách.“ Schytil som ju do náruče tak rýchlo až vypískla.

„Dobre,“ povedala na moje veľké prekvapenie. „Ešte potrebujem taštičku.“ Ukázala na svoj stôl. Nikdy neviem, čo môžem od Belly čakať. Zasmial som sa a odniesol ju do kúpeľne. Postavil som ju na zem. Bella sa natiahla na špičky. Zohol som sa, aby som ju mohol konečne pobozkať, ale ona mi zabuchla dvere pred nosom. Z kúpeľne sa ozval jej nádherný smiech.

Zišiel som do kuchyne a zastavil sa. Nie, nie, v ľudskom jedle sa nevyznám. No napriek tomu som otvoril chladničku. Do nosa mi udrel nepríjemný zápach. Rýchlo som ju zavrel, no zápach nevyprchal. Otvoril som okná, pomohlo to len trocha.

Dvere na kúpeľni sa otvorili. Okamžite som stál pri Belle. Vzal som ju na ruky a odniesol do izby, kde sa prezliekla, zatiaľ čo ja som poctivo čakal pred dverami.

Ozvalo sa buchnutie a Belline slabé: „Au!“ Už som držal kľučku, aby som otvoril, ale včas som sa zastavil.

„Bella, si v poriadku? Môžem vojsť?“ pýtal som sa.

„V pohode,“ ozvala sa Bella a vyšla z izby. „Som v pohode.“ Išla do kuchyne, no zastavil som ju. Vzal som ju na ruky.

„Čo si urobila?“ opýtal som sa s úsmevom. Bella očervenela, ale bola ticho. „Bella?“

„Och, no dobre! Kopla som do nohy mojej postele. Samozrejme, nechtiac,“ povedala celá červená.

„Ty moja nešika.“ Pobozkal som ju na čelo a zniesol dole. „Chcel som ti niečo pripraviť na raňajky, ale...“

„To je v pohode,“ povedala a otvorila chladničku. Ten pach, ktorý som sa snažil vyvetrať, sa opäť obnovil. Nedýchať, správne.

„Môžem ťa niečím ponúknuť?“  opýtala sa ma uštipačne. Nedal som sa vyviesť z miery.

„Ale iste,“ povedal som a pobozkal som ju. Aké je to teraz ľahšie. Stále viac a viac. „Najedz sa!“

„Bella?“

„Hmm?“ odvetila s plnými ústami.

„Vieš, keď tu boli včera Alice s Emmettom?“ odmlčal som sa. Bella sa na mňa uprene pozrela. „A ty si plakala, chcel som sa ťa opýtať, čo nie je v poriadku, ale ty si mi naznačila, že neskôr.“ Kľakol som si k nej a chytil ju za ruku. „Čo sa vtedy stalo?“

„Vieš, ja... Ja... Jednoducho som bola dojatá. Nikdy sa o mňa nikto tak nestaral,“ povedala a sklonila hlavu. Mal som na pamäti našu nočnú dohodu, preto som radšej prehltol to, čo som mal v pláne jej povedať.

„Čo ti mám na to povedať? Zvykaj si!“ Usmial som sa a Bella sa tiež zasmiala. „Máš smolu, už si v rodine. Ani si nevieš predstaviť, ako ťa budem cez prázdniny rozmaznávať,“ povedal som. Opäť som bol Bellinou reakciou vyvedený z miery, keď jej oči posmutneli. Nemusel som sa pýtať sama začala rozprávať.

„Možno som v tvojej rodine, ale nie tak, ako by som chcela,“ šepla a začervenala sa. Čo to má znamenať? Bella ma pohladila po tvári. „Chcem byť ako ty,“ šepla.

S týmto Edward nepočítal... Čo myslíte, aká bude jeho reakcia?

Dúfam, že sa Vám kapitola páčila a ncháte mi tu koment... :) 

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 9. kapitola: