Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 17. kapitola

17.12.2012 (08:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1887×

17. kapitola

„Na kontrolu budeš musieť prísť sem. O tri týždne,“ povedal Carlisle, keď mi zasadroval nohu. „Ale keby sa niečo deje, tak zavolaj.“ Uprel pohľad na Edwarda. Určite vedel, že Edward zavolá aj kvôli najmenšiemu detailu.

„Ďakujem, Carlisle.“ Vďačne som sa usmiala a následne škaredo zazrela na moju veľkú nohu. Zrazu sa ozvalo klopanie. Dotyčný nepočkal na odpoveď a dvere sa otvorili. Alice všetkých nadšene pozdravila.

„Bola som za Charliem a všetko mu vysvetlila. Presvedčila som ho, aby sem nešiel a taktiež som ho presvedčila, aby si dnes mohla u nás prespať. Nie je to úžasné?“ rapotala a ani si neuvedomila, že ju nikto neodzdravil. „Mimochodom, na chodbe je nejaký pes.“

„Čože?“ opýtala som sa zmätene. Čo má s touto situáciou nejaký pes?

„Ale nič,“ zahovoril Edward a pomáhal mi na nohy. „Dáš mi nejaké lieky od bolesti?“

„Nemyslím si, že by si nejaké potreboval, ale...“ Všetci sa začali smiať. Carlisle prešiel k bielej skrinke a vytiahol nejakú fľaštičku, ktorú podal Edwardovi. „A nie, že si dáš všetky naraz. Mohlo by to dopadnúť dosť zle.“

„Spoľahni sa,“ šepol Edward a vybral sa k dverám. Ja som však nebola pripravená kráčať s mojim prírastkom na nohe. „Odnesiem ťa?“ zasmial sa Edward.

Za normálnych okolností by som mu povedala nie, ale v tomto momente som sa bála, že s tak veľkou nohou budem viac nemotorná a zlomím si aj tú druhá. Červenajúc som prikývla a už som bola vo vzduchu.

„Ešte raz veľmi pekne ďakujeme, Carlisle,“ povedal Edward a vybral sa za Alice, ktorá už vyšla von.

„Niet za čo. Povedal by som aj nabudúce, ale pre tvoje dobro Bella...“ Zasmiala som sa a dvere sa zavreli.

„Na ples sa už nevrátime, však?“ opýtala som sa s nádejou v hlase a potom zbadala Jacoba. Spýtavo som sa pozrela na Edwarda, ktorému chýbal iba kúsok k výbuchu. Pohladila som ho po tvári, aby sa upokojil. Pozrel na mňa a usmial sa.

„Bella, si v poriadku?“ pýtal sa Jake, keď k nám prišiel.

„Postav ma, prosím,“ šepla som ledva počuteľne, ale počul ma. Spravil, o čo som ho požiadala, ale pevne ma zovrel v objatí.

„Som v pohode, Jake. Nejakú dobu budem potrebovať pri chodení pomoc, ale nič, čo by som nezvládla.“ Usmiala som sa. Čo teraz?

„Prepáč mi... To, čo sa stalo, bola moja vina. Nemal som vybuchnúť.“ Edward si ma viac pritiahol, ale mlčal. Zatiaľ. Jacob sa neurčito pozrel na Edwarda a potom na mňa. „Mohol by som ťa odviezť domov, ak by si chcela.“ Edward zavrčal a Jacob spravil krok dozadu. „Myslím, že by si mala ísť so mnou, Bella. Nie si v bezpečí.“ Vedel, že Edward je upír, ale nevedel, že ja to viem, a milujem ho, a nebojím sa.

„Myslím, že je,“ ozval sa Edward hrozivo. Jacob zamrmlal čosi, čo som nepočula a natiahol ku mne ruku.

„Bella, ver mi. Mala by si ísť so mnou,“ povedal pomaly. Pozrela som Edwardovi do tmavých očí a chytila som Jacobovu ruku.

„Jacob, ja viem, že som v bezpečí. Nič sa mi nestane. Nemusíš sa báť... Jacob? Si horúci. Si v poriadku? Celý horíš, Carlisle ťa môže prezrieť...“

„Musíme ísť, Bella,“ šepol naliehavo Edward a ťahal ma preč z nemocnice. Jacob šiel za nami.

„Pusti ju, Cullen!“ zareval Jacob. Edward ma posadil na miesto spolujazdca, zavrel dvere a otočil sa na Jacoba. Stiahla som okno, aby som počula, čo sa deje.

„... ty nebezpečnejší! Vráť sa na vaše územie a vyhýbaj sa jej.“ Edward chcel obísť auto, ale Jacob ho zastavil.

„Nehovor mi, čo mám robiť, ty pijavica!“ zavrčal, keď v tom zatrúbilo nejaké auto. Na mieste šoféra sedel Harry Clearwater a vedľa nejaký chalan.

Edward pristúpil k autu a niečo naliehavo hovoril. Harry sa pozrel na Jacoba a súril ho do auta. Začula som niečo ako: „Ja to zariadim!“ A vtom sa Harryho oči zabodli do mňa. Hovoril niečo Edwardovi a prstom ukázal na mňa. Edward prikývol a vrátil sa späť. Sadol si a vyštartoval. Pozrel sa na mňa a jednou rukou ma zapásal.

„Čo to malo znamenať?“ opýtala som sa potichu.

„Výmena názorov.“

„Ako sa sem dostal Harry Cleawater?“

„Volala mu Alice.“ Fajn, takže bude odpovedať úsečne? Fajn.

„A prečo?“

„Aby si odviedli to šteňa!“ zavrčal a ja som sa radšej nič nepýtala. Bol vytočený. Nechcela som pridávať olej do ohňa.

Najprv Alice hovorila o psovi a teraz Edward o šteňati. Čo im je? A prečo Alice volala do La Push? A čo bolo Jacobovi, keď sa správal tak... Tak... Neviem, ako to povedať. Možno žiarlivo.

„Si hladná?“ opýtal sa Edward pokojne. Prekvapene som zažmurkala. Boli sme u Edwarda doma.

„Jasné,“ odpovedala som prívetivo. Otvorila som dvere a Edward ma okamžite bral na ruky. Pohyboval sa ľudskou rýchlosťou a pozeral mi do očí.

V kuchyni ma položil na stoličku a vybral ostatok z môjho dnešného obeda. Zohrial mi to a položil predo mňa, sledoval ako jem, ale mala som pocit, že je myšlienkami niekde úplne mimo.

„Kde sú všetci?“ opýtala som sa s plnými ústami.

„Súrodenci na plese, Carlisle v nemocnici a Eme aj v túto nočnú hodinu na stavbe,“ povedal a ďalej sa venoval pozorovaniu.

„Edward?“ ozvala som sa, keď som dojedla.

„Hmm?“

„Nechceš mi niečo povedať?“ Edward sa na mňa pozrel, akoby ma videl prvý krát, ale ostal potichu. Prikývla som a postavila sa. „Keď si to rozmyslíš... Budem hore.“

Spravila som opatrne pár krokov. Noha ma dosť bolela, ale nechcela som, aby to vedel. Nemusíme sa rozprávať, keď nechce. Obozretne som opäť došliapla na nohu v sadre, ale bolestný ston mi neušiel. Okamžite ma objímali dve studené ruky.

„Zvládnem to sama,“ namietla som, ale nepustil ma, ba objal ma ešte pevnejšie. „Edward, naozaj mi nemusíš pomáhať. Vidím, že práve nemáš náladu...“

„Už som si to rozmyslel,“ povedal a niesol ma hore. Výborne, takže mi konečne povie, čo sa dnes stalo pred nemocnicou, ale... Chcem to vôbec vedieť?

„Nie,“ zastavila som ho, keď mieril do jeho izby. „Tam.“ Ukázala som na terasu. Vonku bolo veľmi príjemne. Bol spln a mesiac bol tak nádherný. Edward ma postavil k zábradliu a držal ma okolo pása. Nehovoril, iba sa na mňa díval. Cítila som jeho pohľad a snažila sa mu nepodľahnúť.

„Nerozmyslel si si to náhodou?“ opýtala som sa s pohľadom upretým nevedno kam.

„Ale áno.“ Zasmial sa. „Dnes ti môžem povedať iba jedno, Bella. Existujú aj iné netvory ako upíri.“

„Aha. Super. A povieš mi, čo sa dnes stalo?“

„Jacob si je istý, že som upír a je si istý, že ti ublížim, čo, samozrejme, nie je pravda. No a chcel ťa za každú cenu dostať z mojej blízkosti. Mohlo to dopadnúť veľmi škaredo, keby Alice nezavolá Cleawaterovi.“

„Nechápem,“ priznala som.

„Jacob je Black a raz to muselo prísť...“

„Aha, už chápem.“

„Naozaj?“ opýtal sa Edward pochybovačne.

„Nie, nič nechápem. O čom rozprávaš?“

„Nechajme to tak, Bella. Chcela si vedieť, čo sa stalo pri nemocnici, to som ti vysvetlil a teraz si chcem s tebou zatancovať. Ples sme nestihli, ale to nevadí. Musíme využiť tvoje šaty,“ usmial sa.

„Moje šaty,“ zopakovala som ako ozvena a pohladila modrú látku. „Moje šaty sú špinavé od blata.“

„Mne to nevadí,“ povedal Edward a otočil ma tvárou k sebe.

„A so sadrou tancovať rozhodne nebudem,“ zaprotestovala som chabo. On chce naozaj tancovať? Srdce som mala až kdesi v krku.

„Ani to mi nerobí problém,“ šepol mi Edward do ucha a odrazu som stála na jeho nohách a ruky som mala za jeho krkom. „Ešte nejaká námietka?“

„Možnože by som...“ Námietky zrušil Edward svojimi perami, ktoré jemne hladkali moje.

„Nie,“ povedal nakoniec a začal tancovať. Moja jediná fyzická potreba na tomto bola účasť. Ale bolo to čarovné. Tancovať takto s Edwardom pri splne. Zrazu zastal a položil ma na zem. Objala som ho okolo pása a len sme sa pohojdávali zo strany na stranu.

„Vieš, že ťa milujem?“ opýtala som sa.

„Nie,“ usmial sa.

„Tak v tom prípade ti oznamujem, že ťa milujem...“

„Milujem ťa, Bella,“ šepol opäť ma pobozkal.

„Už sa môžem vrátiť k tej téme?“ opýtala som sa a položila si hlavu na jeho rameno.

„K akej?“ opýtal sa zmätene.

„Keď som ti povedala, že chcem byť ako ty, povedal si, že sa o tom nebudeme rozprávať. Vtedy.“ Nádych. „Budeme sa rozprávať teraz?“

„Ach, Bella. Ty sa nevzdáš, však?“

„Nikdy,“ šepla som.

Fin

A koniec. Posledná kapitola. Dúfam, že sa Vám poviedka páčila.

Ďakujem za všetky super komenty ku všetkým kapitolám... Dúfam, že sa stretneme aj pri inej poviedke.

KatarinaC

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 17. kapitola: