Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 15. kapitola

29.11.2012 (10:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1474×

15. kapitola

„Pokoj, Bella. Si nádherná,“ opakovala mi Alice. „Prečo sú vôbec ľudia v takomto stave?“

„V akom stave?“ opýtala som sa zarazene.

„Očividne si nervózna, v strese a bojíš sa. To všetko sú ľudské reakcie, ale nechápem, prečo máš takéto pocity pred plesom?“

„Alice,“ zaúpela som. „Pozri sa na mňa. Som úplne obyčajná. Na tom plese bude určite kopec vyfintených dievčat, ktoré pôjdu po Edwardovi a...“

„... a Edward chce teba,“ dokončila Alice. „Neviem, prečo je to pre teba tak nepochopiteľné, ale ty vôbec, ale vôbec nie si obyčajná. Chodí nejaká obyčajná baba s upírom?“ Usmiala sa a ja tiež. V niečom mala pravdu.

„A navyše neviem tancovať,“ posťažovala som sa.

„Nevadí. Ja viem,“ ozval sa Edward od dverí, ja som okamžite vyskočila do stoja, pri čom som sa, samozrejme, zamotala do mojich šiat a skoro pristála tvárou na zemi, nebyť Edwarda, ktorý ma chytil a pevne držal.

„Prepáč,“ šepla som celá červená do čierneho saka. „A ďakujem.“

„Nemáš za čo.“ Zasmial sa a pobozkal ma do vlasov. „Si nádherná,“ povedal, keď ma trochu odtlačil, aby si ma mohol prezrieť.

„Ďakujem,“ zopakovala som ešte viac červená. „Ako dlho si počúval?“

„Doma som len pár minút,“ povedal a pobozkal ma. Edwardove bozky boli doslova omamné, preto som sa po chvíli odtiahla. Čelom som sa oprela o Edwardove rameno a nechala upokojiť moje srdce, ktoré si zrejme myslelo, že beží maratón.

„Ako bolo na love?“

„Chýbala si mi,“ povedal jednoducho. „Emmettovi to liezlo na nervy.“

„Hmm...“ Vôbec sa mi nechcelo ísť na ples. Najradšej by som zostala tu – v Edwardovom objatí.

„Nemáš sa čoho báť, Bella. Sľubujem, že sa od teba celý večer nevzdialim na viac ako pätnásť centimetrov.“ Zasmiala som sa.

„Si si istý, že ťa to neomrzí?“

„Nikdy,“ šepol, sklonil sa k mojim ústam a... A Emmett to všetko pokazil...

„No tááák! Ples sa o chvíľu začne a vy tu stojíte... Fíha, Bella. Sekne ti to,“ pochválil ma a ja som sa prirodzene zapýrila.

„Ďakujem,“ šepla som a uhýbala pohľadom.

„Ale to nemení nič na tom, že by sme mali vyraziť. Však si šťastný, že som Bellu presvedčil, aby išla s tebou na ples?“ opýtal sa Edwarda.

„Ani si nevieš predstaviť.“ Edward ma chytil okolo pása a začal ťahať ku schodom, no bol tu jeden problém. Moje topánky. Neverila som tým zradným opätkom, ktoré som bola donútená si obuť.

„Bella, no tak. Neboj sa, nedovolím, aby sa ti niečo stalo, tak poď.“ Usmial sa na mňa a ja by som mu bola odsúhlasila všetko pri pohľade do tých jeho nádherných očí. Teraz po love mali najkrajší odtieň zlatej.

Opatrne som vykročila z izby. Keby sa tak kŕčovito nedržím Edwardovej ruky, asi som na zemi. Pri schodisku som zastala. Toto nezvládnem...

Dole už stáli Alice s Jasperom a Rosalie s Emmettom. A bolo to ako z rozprávky. Štyri nádherné bytosti a jedna ešte krajšia vedľa mňa. Nedokázala som pochopiť ako som sa medzi nich dostala ja. Už som sa chcela uštipnúť či sa mi nesníva, ale prebrala ma Edwardova ruka, ktorá pevnejšie zovrela tú moju.

„Tak poď,“ usmial sa. Zrazu sa na nás všetci otočili, akoby až teraz zaregistrovali, že sme tu. Nahodila som do líc červeň, ako už niekoľkokrát dnes a pevnejšie sa zavesila na Edwarda. Toto je zlé... Ak raz dostanem chuť na samovraždu, tak si obujem opätky a pôjdem po schodoch. No, myslím, že stačí aj to, ak pôjdem po rovnej ceste.

Zhlboka som sa nadýchla a vykročila. Prekvapivo som zažmurkala, keď som stála dole bez akéhokoľvek zranenia. Toto som naozaj nečakala. Myslela som, že tu už bude húkať sanitka...

„Tak ideme?“ opýtala sa nedočkavo Rosalie. Samozrejme. Nemá ma rada a ja zdržujem. Vyšli sme pred dom, kde stáli autá. Edwardovi súrodenci išli Rosaliiným kabrioletom a ja s Edwardom sme nasadli do Volva.

Celú cestu som sa dívala z okna. Ak som mala byť k sebe úprimná, tak som si musela priznať, že som bola nervózna. Mám dlhé nádherné šaty, topánky na opätku. Edward je... Edward... Nádherný. Ani som to nezaregistrovala a boli sme pri škole. Tak skoro? Edward vystúpil a už mi otváral dvere.

„Nejdem,“ povedala som skôr, než mohol niečo povedať on. Nekomentoval to a zdvihol ma zo sedadla.

„Bella, niečo som ti sľúbil. Veríš mi?“ opýtal sa aj a som okamžite prikývla. Samozrejme, že som mu verila. Pevne som sa ho chytila a spolu sme vykročili k budove. Teda ja som len posúvala nohy. Edward mi dosť pomáhal.

Zrazu som zastala. Neviem, či ho zaregistroval aj Edward, ale ja som si Jacoba všimla.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 15. kapitola: