Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 12. kapitola

15.08.2012 (18:30) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1332×

12. kapitola

„Alice, ja som unavená,“ posťažovala som sa, keď sme vyšli z tretieho obchodu. „Nakupuješ ako nejaký maniak.“

„Možno, ale veď sme skoro nič nekúpili,“ zaúpela Alice.

„Skoro nič nekúpili?!“ Pozrela som sa ne jej ruky plné tašiek. Rovnako ako Edwardove.

„Bella! Doteraz som kupovala veci len pre seba! Ty si si ešte nič nevybrala!“ Mala som chuť na ňu kričať. To, že ona má zlatú kreditku a môže nakupovať v najlepších butikoch, neznamená, že si to môžem dovoliť aj ja. Radšej som zaťala zuby a počítala do desať.

„Alice,“ povedala som pomaly stále so zavretými očami. Čakala som, že sa ozve, ale nič. Otvorila som oči a predo mnou stál Edward s pre mňa neidentifikovateľným výrazom.

„Kam zmizla Alice?“ opýtala som sa opatrne.

„Zaniesť tašky do auta,“ povedal pokojne. „Čo ťa trápi, Bella?“

Prišiel tak blízko ku mne, že som mu mohla spočítať vrásky na tvári, keby nejaké samozrejme má! Ale on, samozrejme, žiadne nemá! Veď on je dokonalý! Rovnako ako celá jeho upírska rodinka! To len ja som také nešikovné nemehlo! Prečo so mnou Edward vlastne je? Hlupaňa! Kvôli krvi! Edward mi predsa hovoril, ako mu moja krv vonia! Hlupaňa!

„Bella.“ Edward sa zľahka dotkol mojej tváre. „Čo ťa trápi?“

„Nič,“ zaklamala som pravdepodobne nepresvedčivo.

„Neklam! Vidím, že niečo nie je v poriadku,“ povedal nežne. Do mojich očí sa zahľadeli dve zlaté, ktorým sa nedalo uniknúť. „Prosím, povedz mi, čo ťa trápi.“ Ako mu to môžem povedať? Potom by sa trápil on. Alice by som to povedala skôr, ale keď... Tie oči...

„Nechaj nás, Edward,“ ozvala sa zrazu Alice, až som nadskočila.

„Vyľakala si ma,“ povedala som, keď Edward odišiel. K môjmu prekvapeniu bez prehovárania.

„Prepáč.“ Asi čakala, keď niečo poviem.

„Ja... Prepáč. Nechcela som byť hnusná k tebe ani k tvojmu bratovi. Neviem, čo mi je...“ Klesla som na lavičku. „Môže nás počuť?“ Alice sa pozrela iným smerom a potom záporne pokrútila hlavou.

„Vieš... Povedala som mu, že chcem byť ako on.“ Začervenala som sa. Čakal som, že Alice bude rovnakého názoru ako Edward, ale ona sa zasmiala. Prekvapene som sa na ňu pozrela.

„Bella, ja si myslím, že tvoja premena by nebola od veci,“ šepla už vážne.

„Vážne?“ Prikývla. „Ty si niečo videla?“ Alice sa zasmiala. „Prosím, povedz mi to!“

„Najskôr ty! Čo ťa trápi?“ Povzdychla som si. Vydieračka jedna. „Tak hovor!“

„Keď vy ste tak dokonalí a krásni a...“

„Tak toto ťa trápi?“ opýtala sa so smiechom. Čo je na tom smiešne? „Bella, toto ťa naozaj trápiť nemusí. Edward si aj tak myslí, že ty si najdokonalejšia, najkrajšia, najmilšia, najláskavejšia bytosť na svete...“ To by som nebola ja, keby sa nečervenám.

„Ja... Neviem, čo mám povedať...“ habkala som.

„Pohovor si s ním o tom. A Bella... Nechcem na teba tlačiť, ale ešte nemáš šaty na ples... Takže poď,“ povedala a rukou ukázala k ďalšiemu drahému butiku... A tu je ďalší problém...

„Alice,“ zastavila som ju, lebo už bola na ceste k butiku.

„Áno? Deje sa ešte niečo?“ opýtala sa starostlivo. Začervenala som sa. „Môžeš mi povedať všetko,“ pripomenula mi.

„Ja viem. Alice, ty chodíš po tak drahých obchodoch a nakupuješ samé krásne veci, ale...“

„Bella, dovoľ mi sa zasmiať. Ak ti to robí problémy, tak ja všetko zaplatím...“

„Ale, Alice...“

„Dosť, Bella! Už patríš do rodiny a ja kupujem celej rodine oblečenie. Ak je toto dôvod, pre ktorý si si v predchádzajúcich obchodoch nič nekúpila, tak ti dám jednu za ucho... Teraz ťa vezmem do tohto butiku a miniem na teba kopu peňazí a ty nepovieš ani jedno slovko proti. Jasné?“ Ostala som pozerať s otvorenými ústami. „Tak poď! Musíš spolupracovať, ale ak nechceš, tak ťa do všetkého navlečiem sama a nebudem sa ťa pýtať ani na názor...“ Zasmiala sa. Paralyzovane som sa pohla za ňou. Na to, že je tak krpatá, je hrozne ukecaná. Samozrejme, veď je upírka.

„Môžem vám nejako pomôcť?“ opýtala sa podlízavo predavačka, keď nás zbadala.

„Iste.“ Alice je na takýto prístup určite zvyknutá. „Potrebujeme modré plesové šaty.“ Predavačka si začala Alice obzerať, aby zistila veľkosť. „Nie. Ja šaty už mám. Potrebujeme šaty pre túto krásku.“ Rukou ukázala na mňa a predavačka sa zatvárila, akoby si ma všimla až teraz. Veď, čo by niekto oblečený ako ja mohol robiť v tak drahom obchode ako je tento?

„Samozrejme,“ šepla profesionálne a začala si obzerať mňa.

„Modré?“ opýtala som sa prekvapene, keď predavačka odišla.

„Modrá ti veľmi pristane a... No a páčiš sa v nej Edwardovi,“ povedala a ja som sa opäť začervenala. Predavačka priniesla štvoro šiat.

„To si mám všetko vyskúšať?“ opýtala som sa zhrozene.

„Samozrejme.“ Alice ma postrčila ku kabínkam.

„Dobre! Dobre, Alice, ale do ďalšieho obchodu nejdem!“

„Určite, Bella.“ Zavrela ma do jednej z kabínok spolu so všetkými šatami.

„Toto ti neodpustím,“ šepla som. Vedela som, že ma počuje. Zasmiala sa tými svojimi zvončekmi.

„Vyskúšaj si to a ja idem pozrieť doplnky...“ Chcela som na to Alice niečo povedať, ale začula som vzďaľujúce sa kroky.

Prezrela som si všetky šaty. Boli nádherné, ale mali škaredú cenu, teda pre mňa. Vybrala som si tie, ktoré sa najviac páčili mne.  Boli bez ramienok. Príjemnej látky. A boli aj najlacnejšie. Nedovolím Alice, aby o všetkom rozhodovala.

Začala som sa prezliekať, keď som začula, ako Alice niečo niekomu hovorí, ale nerozumela som. V pohode. Veď ona je upír...

„Už si, Bella?“ ozvala sa Alice.

„Hmm,“ odvetila som a sústredila sa na zapínanie zipsu. Pri mojej šikovnosti by som si ho pripla do kože.

„Ukáž sa, keď budeš.“

„Hmm,“ odvetila som znovu. Hotovo. No skvelé! Neboli mi ani dlhé, ani krátke. Ani úzke, ani široké. Boli mi akurát. So sklonenou hlavou som otvorila dvere kabínky a čakala na kritiku.

„Nádhera,“ vydýchla Alice. Super, žiadna kritika. „Skoro nič tým šatom nechýba.“ Zrazu odniekiaľ vytiahla topánky na opätku. Na veľkom opätku.

„To nemôžeš myslieť vážne,“ zaúpela som.

„Bella, to bude v pohode. Skús si ich.“ Povzdychla som si a zobrala od nej topánky.

Posadila som sa na malú stoličku a obula si tie nástroje samovraždy.

„Postav sa!“ nakázala mi Alice. S pridržiavaním som sa postavila. Keby sa nedržím tak sa stretnem s podlahou. „Geniálne! Ostatné veci mám už doma.“ Vyvalila som oči, ale ona nič. Dobre, v pohode. Asi si musím zvyknúť.

„Skvelé, takže ideme domov?“ opýtala som sa s nádejou.

„Nanešťastie áno.“ Spokojne som si vydýchla. „Edward trvá na tom, že si musíš oddýchnuť.“

V tom momente som Edwarda milovala ešte viac.

„Dobre, daj mi ostatné šaty a prezleč sa,“ povedala a ja som s radosťou urobila všetko o čo ma požiadala.

Išli sme smerom k podzemným garážam. Alice držala v ruke moje šaty v pevnom nepriehľadnom obale.

„Prečo ten nepriehľadný obal?“

„Aby videl Edward šaty až zajtra,“ zaštebotala Alice. Prišlo mi to, ako keď nesmie ženích vidieť svoju nevestu v svadobných šatách pred obradom.

„To je bláznivé,“ povedala som pre seba.

„Možno.“ Alice už nastúpila do výťahu a čakal, kedy sa pridám.

„Musím si odskočiť,“ povedala som s ružovými lícami. „Choď. Ja som hneď späť.“ Prikývla a ja som sa vybrala hľadať dámske záchody. Na poschodí, kde som bola som žiadne nenašla, tak som išla o poschodie vyššie, kde som ich okamžite zbadala

O chvíľu som čakala na výťah do garáži. Postavil sa ku mne nejaký muž.

„Dobrý deň,“ pozdravil prívetivo. Milo som sa usmiala a ďalej si podupkávala nohou. Výťah sa pristavil a ten muž mi dal prednosť, tak som nastúpila. „Idete do garáží?“ opýtal sa. Prikývla som, tak stlačil tlačidlo s označením -1.

„Nevyzeráte, že by ste išli z nákupov,“ povedal, keď sa výťah zavrel a prisunul sa bližšie ku mne.

„Ehm... Kamarátka už zaniesla tašky do auta,“ povedala som a snažila som na sebe nedať najavo nervozitu.

„Tak kamarátka,“ povedal a zatlačil ma do kúta. Nahol sa cezo mňa a stlačil tlačidlo Stop. Začala by som panikáriť, ale bola som tak vyľakaná, že som sa na nič nezmohla.

„Určite jej nebude vadiť, ak sa vrátiš o pár minút neskôr,“ povedal a vsunul mi ruku pod sveter...

Ďakujem za skvelé komentáre k minulej kapitole...

Tak, čo poviete na túto? A ako to asi bude pokračovať?

A ste zvedavé ako vyzerajú Belline šaty?

V komentári sa vyskytla otázka, či premením Bellu v tejto poviedke.

Odpoveď: Nie, nepremením... Teda, zatiaľ to neplánujem... :) Všetko sa môže zmeniť... :)

KatarinaCullen

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 12. kapitola: