Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 1. kapitola

30.07.2011 (15:15) • KatarinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 2721×

1. kapitola - Zápas

Hra pokračovala a skóre sa neustále menilo.

Mohli by hrať aj celú noc, ale z dvoch dôvodov museli pomaly končiť.

Po prvé, už bola poriadna tma. Niežeby to upírom prekážalo v hre, alebo čomkoľvek čo robia, keď je tma, ale Edward Charliemu sľúbil, že ma neprivedie domov neskoro.

Druhý dôvod bol úplne pochopiteľný. Prestávalo pršať, čo znamenalo, že prestali udierať hromy. Teda tie, ktoré sa týkali počasia.

Po chvíli prestalo pršať úplne, takže hra musela skončiť. Nevyhral nikto, skončilo to remízou. S tou remízou nebol spokojný asi nikto. Esme hlavne preto, lebo sa bála, aby sa nezačali hádať alebo biť. Na moje a Esmine prekvapenie prebehla len malá výmena názorov.

Ale Emmett vyzeral dosť sklamane a keď si začal niečo šomrať, Edward vybuchol do hurónského smiechu. Emmett sa naňho vražedne pozrel a Edward radšej stíchol.

S Esme a Carlisleom som sa rozlúčila podaním ruky, asi boli stále prehnane opatrní. Alice sa na mňa vrhla a objala ma. Ja som jej objatie opätovala, bolo fajn vedieť, že ma úplne akceptuje. S Jasperom som si len kývla. A než som sa stihla rozlúčiť s Emmettom, ocitla som sa vo vzduchu.

„Emmett, polož ju!" zavrčal Edward a vtedy mi došlo, že Emmett ma tiež objal a pri tom zdvihol zo zeme. Bolo to veľmi milé, ale keď som nikde nezbadala Rosalie, trochu som zosmutnela, určite už bežala domov. Ona ma nikdy nebude mať rada.

„Tak zajtra v škole," zavolala za mnou ešte Alice a spolu s Emmettom sa na tom zasmiali. A potom sa Cullenovci rozbehli rovnakým smerom ako Rosalie.

O škole sa mi nechcelo premýšľať. Stačili tie pohľady, keď som bok po boku prišla s Edwardom do školy. Na tie pohľady, čo nás budú obklopovať, keď do školy prídeme ruka v ruke som vôbec nechcela myslieť. Pri tej predstave som sa zamračila.

„Môžeme?" Edward ma prebral zo zamyslenia. Zaškerila som sa a on to vzal ako súhlas.

Opatrne si ma vyhodil na chrbát. Ja som tuho zavrela oči a on sa rozbehol.

Ešte stále som premýšľala o zajtrajšku, keď si ma Edward stiahol z chrbta a postavil ma. „Sme tu, Bella."

Bola taká tma, že som nevedela určiť, ako blízko pri Jeepe stojím. Preto som doňho narazila.

„Au," sykla som. Poriadne som si udrela kolená. To ma už Edward držal v náručí.

„Si v poriadku?" opýtal sa starostlivo. V tej tme som si nebola istá, ale akoby sa usmieval.

„Je mi fajn," zamračila som sa. Cítila som, ako sa mi perami dotýka vlasov. Vedela som, že keby je z toho niečo viac, znova sa neudržím a vrhnem sa na neho. Vzdychla som si.

„Vezmi ma domov, ten les mi trochu naháňa strach." Rýchlo som si vymyslela, aj keď som vedela, že s Edwardom som úplne v bezpečí. Zachichotal sa a zase ma posadil na sedadlo spolujazdca. Ani nie o sekundu mi už z druhej strany zapínal pásy.

„Už ťa nedesí môj beh?" opýtal sa so smiechom a ja som nevedela, čo mu mám povedať. Keď som mala zavreté oči, nebolo to také hrozné, ale k tomu som sa nechcela priznať, čo ak by mi prichystal takéto výlety častejšie? Keď som neodpovedala, pozrel sa mi do očí a ja som mu povedala pravdu.

„No, keď mám zavreté oči, nie je to také hrozné." Zasmial sa a ja som nevedela, či nad mojou odpoveďou alebo reakciou.

„Páčil sa ti zápas?" opýtal sa s obavou.

„Hej, bolo to fajn. Bolo zábavné sledovať Emmetta," zasmiala som sa. „A ozaj, prečo si sa začal smiať na Emmettovi? Veď neprehral ani on, ani ty," opýtala som sa, keď som si spomenula na jeho reakciu. Znova sa zasmial a odpovedal mi.

„Emmett rád uzatvára stávky. Hlavne s Jasperom, ale niekedy vyprovokuje aj niekoho iného. Dnes sa mu nejako podarilo vyprovokovať Alice. Už ho štvalo, že vždy keď niekam ideme, chce mu vyberať oblečenie. Stavil sa s ňou, aj keď neviem prečo sa stavil práve s Alice, keď ona už predtým videla, že to bude remíza. Ak by vyhral Emmett, Alice by mu dala mesiac pokoj s obliekaním, ak by vyhrala Alice, Emmett by s ňou musel ísť na nákupy a bez jediného slova si musel kúpiť, čo by mu Alice vybrala. Ale skončilo to remízou a Alice bude Emmetta stále otravovať obliekaním," zasmial sa a ja som sa k nemu pridala. Zrazu prestal a zadíval sa na mňa.

„Stalo sa niečo?" opýtala som sa úzkostne.

„Páči sa mi tvoj smiech," vysvetlil mi a ja som sa začervenala.

Zrazu zastavil a ja som si všimla, že sme už pred mojím domom. Natiahol sa, aby mi odopol pásy a pritom ma pohladil po čeevenom líci, na čo som sa ešte viac začervenala.

„Charlie začína byť nervózny," povedal, keď mi z druhej strany otváral dvere.

„Prídeš pre mňa zajtra do školy?" opýtala som sa a znova si predstavila tie pohľady, keď mi pomáhal von z auta.

„Pokazila si mi prekvapenie," povedal s predstieraným smútkom. Zasmiala som sa.

„Tak sa uvidíme ráno," rozlúčila som sa s ním, ale on si ma za ruku pritiahol späť. Pobozkal ma na čelo a zadíval sa mi do očí. Nemohla som sa odtrhnúť od jeho krásnych očí, ale on po chvíli sklonil pohľad a zasmial sa.

„Ľúbim ťa," povedala som mu celá červená, keď som zase zabudla dýchať

„Aj ja teba, Bella. Dobrú noc," zaželal mi a mňa ovial jeho sladký dych. Radšej som sa otočila a išla domov skôr, než by som spravila niečo hlúpe. Otočila som sa a chcela zakývať, ale on sa už rozbiehal preč.

„Ahoj, Charlie," zakričala som, keď som za sebou zatvorila dvere.

„Ahoj, Bell. Ako bolo?" opýtal sa, keď som prišla do obývačky, kde Charlie pozeral nejaký zápas.

„Super. Skončilo to remízou. Edwardov brat, Emmett, bol z toho mierne sklamaný," odpovedala som mu a zasmiala som sa, keď som si spomenula na to, čo mi Edward hovoril v aute. Bola som unavená a už som sa chcela zobudiť, aby som bola opäť s Edwardom.

„Som poriadne unavená. Pôjdem do sprchy a rovno si ľahnúť. Dobrú noc, ocko."

„Dobrú, Bell," povedal a znova sa zapozeral do zápasu.

Vyšla som hore, zobrala veci do sprchy a zašla do kúpeľne. Stále som musela myslieť na Edawrda. Našťastie, sprcha ma upokojovala. Po polhodine som vyšla z kúpeľne, len s osuškou okolo tela, pod ktorou som mala spodnú bielizeň a mokré vlasy. Vošla som do izby a úplne očervenela.

„Edward," skríkla som bez hlasu. Edward sedel na mojej posteli a práve teraz na mňa pozeral s otvorenými ústami. Ja som sa uvedomila skôr ako on.

„Môžeš sa otočiť?" opýtala som sa ho celá červená. Nereagoval a stále mi pozeral na nohy. Zohla som sa k posteli a zobrala zo zeme svoje pyžamo a už som bola von z izby, stále celá červená.

Vrátila som sa do izby s rovnakou farbou s akou som vyšla a zadržala som dych, či niečo nepovie. Neprehovoril, len sa na mňa pozeral, čo ma uviedlo do ďalších rozpakov. Prešla som si sadnúť k posteli, ale on stále nereagoval.

„Edward?" dotkla som sa jeho tváre a on sa vtedy prebral.

„Prepáč, Bella," ospravedlňoval sa.

„Mohol si ma varovať, že prídeš," hovorila som mu znova celá červená.

„Nabudúce na to nezabudnem. Aj keď..." povedal a nahol sa ku mne. Rukou ma chytil za zátylok a nosom mi prešiel od ucha po bradu. Zachvela som sa a odtiahla, čo on nečakal. Nechcela som ho poúšať. Viem, ako sa pri mne musí ovládať a tým uterákom som mu rozhodne napomohla. Zatváril sa zmätene, čo ma rozosmialo. Rozhodne som nechcela, ale musela som to povedať.

„Edward, mala by som si ľahnúť. Zajtra je škola." Teraz sa zasmial on.

Už som ležala pod prikrývkou, okolo pásu som mala Edardovu ruku a na uchu jeho pery. Nahlas som vydýchla a zachvela sa, keď mi nosom prešiel od ucha, cez líce až k perám. Zasmial sa a odtiahol.

„Nadnes sme toho mali asi obaja dosť," povedal a začal pohmkávať moju uspávanku.

„Ešte raz ti ďakujem," šepla som a položila ruku na jeho, ktorú mal stále na mojom páse. Pritiahol si ma blžšie a vo vlasoch som pocítila jeho pery. Pokračoval v hmkaní a ja som ho počúvala, kým som nezaspala. Moje sny boli opäť plné Edwarda.

Autor: KatarinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Súmrak bez Jamesa, Victorie a Laurenta - 1. kapitola: