Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 9. kapitola

15.08.2011 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 97× • zobrazeno 12184×

Bella:

Bola som z toho, čo sa stalo, otrasená. Edward síce odišiel, no Dedy vyzeral ako boh pomsty. Schmatol ma popod rameno a odvliekol do kancelárie.

„Čo sa tam stalo?“ Jeho hlas znel rozhorčene.

„No, ja som tancovala a asi som ho vyprovokovala viac, než bolo zdravé.“ Snažila som sa vymyslieť, čo povedať.

„Bella, je mi jasné, že nemáš často tak mladých a bohatých klientov. Ten chlap vyzerá fakt luxusne a ja chcem mať istotu, že klamal on a nie ty. Nechcem sa potom dozvedieť, že si sa mu vážne núkala. Dievčatá ako ty sú naivné. Myslíte si, že by ste mohli mať s takými chlapmi vzťah. Nechcem, aby si sa popálila a zahodila za hlavu kariéru. Bella, ty nie si Prety Woman a nezaľúbi sa do teba milionár, ktorý si ťa odvedie na zámok. To sa deje len v stupidných Hollywoodskych filmoch.“ Dedy znel už pokojnejšie.

„Ja viem, že si ma princ neodvedie. Možno to bolo len nedorozumenie. Som rada, že na nás dávaš tak pozor a som ti vďačná. Si vážne ako náš otec,“ pošepla som. Dedy sa usmial.

„Vážne ho sem pustíš aj nabudúce?“ opýtala som sa.

„Iste. Nechal tu pekné prachy. Tu máš šesť stovák a choď si oddýchnuť. Keď príde nabudúce, bude ťa strážiť Bob. Dohodnuté?“ Dedy sa zaškeril s cigarou v ústach. Ja som si šla ľahnúť. Mohla som sa konečne poriadne vyspať.

Na druhý deň som zodvihla mobil a vytočila Alicine číslo.

„Ahoj, Bella,“ ozval sa nadšený hlas.

„Ahoj, Alice. Včera ma poctil návštevou Edward. Máš ho niekde na blízku? Potrebujem s ním hovoriť!“ povedala som trocha napálene. Na druhej strane bolo zrazu ticho. Po chvíli Alice nechápavo zahabkala.

„On od včera domov neprišiel. Chceš povedať, že bol za tebou v bare? Ja odpadnem. Čo to ten blázon vyvádza. Ako to dopadlo?“ opýtala sa priduseným hlasom.

„To nie je dôležité. Dôležité je, že keď sa ten idiot vráti, tak mu povedz, nech sa neopováži sem ešte strčiť nos. Mám ho plné zuby.“ Doslova som štekala do mobilu. Keď som položila, zlosťou sa mi točila hlava. Dohodla som sa síce s Alice, že s ňou pôjdem von, ale teraz som na ňu chuť nemala, tak sme sa večer vybrali do nášho obľúbeného podniku s Tanyou samé. Okolo pol noci za mnou prišla.

„Bella, zlatko, ten chalan je božský.“ Ukázala na chlapa pri bare, s ktorým doteraz tancovala.

„No a?“ opýtala som sa nezaujato.

„Páči sa mi a pozval ma k sebe. Žijeme u Dedyho ako mníšky a ja si chcem konečne užiť,“ povedala splašene. Pretočila som oči.

„Nepoznáš ho. Môže to byť úchyl alebo vrah.“ Chytila som ju za ruku a trocha ňou zatriasla.

„Nie je. Ja mám na to nos. Vrátiš sa domov sama? Ja ti potom ráno poviem, aké to bolo.“ Nemala som na výber a prikývla som. Behom pár sekúnd sa s ním vytratila z baru. Šla som aj ja. Chytila som si luxusnejší taxík a sadla si vedľa šoféra. Nejazdila som lacnými autami.

„Odvezte ma do baru Koralová Kráľovná,“ povedala som rázne. Chlapík sa na mňa pozrel.

„V pondelok je ten bar zatvorený, slečna.“ Jeho hlas bol ťažkopádny a znudený.

„Ja viem. Pracujem tam,“ odpovedala som akoby nič a začala sa hrabať v kabelke. Nechcela som sa dívať na ten záchvev opovrhujúceho prekvapenia v jeho očiach. Všetci tak reagovali. Prešli sme niekoľko ulíc a ja som sa ledabolo pozrela cez okno.

„Mali ste zabočiť doprava!“ vybafla som a otočila sa za minutou zatáčkou. Trocha som sa vyľakala. Ten muž na mňa uprel zrak. Bol to pán v rokoch. Zavalitejší a podľa všetkého mu táto práca celkom vynášala. Bol veľmi dobre a kvalitne oblečený.

„No, myslel som, že keď máš dnes voľno, kráska, tak by si mi mohla trocha zatancovať.“ Jeho hlas bol o poznanie tichší a hrubší. Zakrútila som hlavou.

„Príďte v stredu do baru a zatancujem vám. Okamžite to otočte k baru, inak zavolám políciu.“ Zovrela som v ruke mobil a teatrálne s ním zamávala. On šliapol prudko na brzdu a mobil mi vyrval z ruky.

„Dobre ti zaplatím, ty fľandra. Ja prachy mám, tak sa nehraj na neviniatko a pekne to rozbaľ,“ prskol a nahol sa ku mne. Vtom sa dvere na jeho strane otvorili.

„Ešte raz to skús a roztrhám ťa na kúsky,“ ozval sa besný hlas a potom vrčanie. Než som sa spamätala, otvorili sa dvere aj na mojej strane a silná ruka ma vytiahla z auta. Chlapík sa pozbieral zo zeme. Krvácal. Nasadol do taxíka a zmizol. Pozrela som na svojho záchrancu. Od prvej sekundy som vedela, kto to je, tak som ho nahnevane udrela do hrude.

„Dočerta s tebou! Čo si o sebe myslíš? Kde si sa tu vzal?“ kričala som po ňom.

„Nemáš za čo ďakovať!“ okríkol teraz on mňa.

„Ja si viem poradiť a nepotrebujem teba!“ Vytiahla som z kabelky paprikový spray a otrčila ho na Edwarda.

„S týmto sa chceš brániť chlapovi raz ťažšiemu ako si ty?" Horko sa zasmial.

„Ty ma sleduješ?“ vyprskla som zhrozene.

„Áno. Sledujem ťa a urobil som dobre.“ Jeho hlas už bol pokojný.

„Ty máš teda odvahu za mnou po včerajšku liezť.“ Nekompromisne som mu pozrela do očí.

„Ospravedlňujem sa za včerajšok. Chcel som s tebou hovoriť. Nemôžeme sa tváriť, že sme sa dnes stretli čistou náhodou a začať sa baviť normálne. Žiadne osočovanie a výčitky. Chcem sa normálne pozhovárať. Prosím.“ Posledné slová pošepol. Chvíľu som premýšľala. Napokon som prikývla. Šiel po ulici krok predo mnou. Prešli sme pár metrov. Zastavil pred novučkým čiernym Bentley. Vyvalila som oči. Otvoril dvere a ja som sa usadila na tú najmäkšiu kožu, akú som videla. Jemne som ju pohladila prstami.

„Je nádherné,“ povedala som obdivne. Edward sa posadil a natočil ku mne.

„Hovoril som s Alice. Ja ti nechcem nič vyčítať. Chcem len vedieť, ako si sa mala? Čo si robila? Ako dlho chceš robiť, to čo robíš?“

„Pozri, nemyslím, že ťa to má trápiť. Slušne zarábam. Peniaze si šetrím na školu. Až budem mať dosť, pôjdem študovať.“ Hľadela som na Edwarda, ktorý očividne horúčkovito premýšľal.

„Zaplatím ti vysokú, akú si vyberieš. Zaplatím všetko, len z toho podniku odíď. Nebudeš mať núdzu. Vždy som mal peniaze a teraz ich mám ešte viac. Ta reklamná spoločnosť, v ktorej sme s bratmi zabíjali nudu, je od včera moja. Prosím.“ Hľadela som na neho akoby spadol z čerešne.

„Edward, zbavila som sa tej najťažšej závislosti na svete. Trvalo mi to rok.“ Edward nechápavo pokrútil hlavou. Zalapal po dychu.

„Ty si bola závislá? Čo si brala?“ opýtal sa zhrozene a chytil ma za ruku.

„Bola som závislá na tebe, ale už nie som. Myslíš, že skočím do tej istej rieky a znova budem závislá na tebe, na tvojich peniazoch? Vždy som ťa považovala za rozumného, ale asi si svoju mienku opravím.“ Edward si vydýchol.

„Bella, ja nechcem, aby si odo mňa bola závislá. Ja len neznesiem, aby si robila v tom bare a vyzliekala sa pre mužov. Ty máš predsa na viac.“ Oprel ruky o volant a zaklonil hlavu.

„Ak by sme sa náhodou nestretli, netušil by si, čo robím. Netrápilo by ťa to,“ povedala som akoby nič.

„Vždy ma to trápilo. Myslel som na teba každú sekundu a naivne dúfal, že si dobre zmaturovala a sedíš v prednáškovej miestnosti dobrej univerzity. Každému som hovoril, že chcem, aby si na mňa zabudla, no v kútiku duše som dúfal, že nie. Chcel som tvoje šťastie a to, aby si žila normálny život.“ Začala som sa strašne smiať.

„Edward, ja žijem normálny život. Takto vyzerá realita. Na dievčatá ako som ja, na obyčajne baby z malého mesta, nečaká svet a ani žiadna univerzita. Toto je život. Mohla som zostať doma a visieť na krku svojmu otcovi dúfajúc, že sa vrátiš, ale zničila by som ho a ničila som aj seba. Ak by si sa ma pred dvoma rokmi opýtal, čo chcem najviac na svete a nerozhodol za mňa, vedel by si, že som chcela len teba. Opýtaj sa ma teraz.“ Uprene som sledovala jeho výraz.

„Čo by si teraz chcela? Čo chceš od života?“

„Chcem peniaze, ktoré sú len moje a keď ich budem mať, zvyšok si kúpim,“ šepla som frázu, ktorú používala Tanya.

„Mňa už nie...“ povedal Edward sklamane. Zasmiala som sa.

„To ty si ma viac nechcel,“ povedala som vyčítavo.

„Vždy som ťa chcel a vždy chcem. Ja som ťa milovať neprestal. Nemal som odchádzať, ale odišiel som a nič sa na tom nezmení. Daj mi šancu, Bella. Dokážem ti, že sa v tom, čo som k tebe cítil, nič nezmenilo. To, čo teraz robíš, je mi proti srsti, ale aj to ustojím. Daj mi šancu,“ povedal prosebne.

„Šancu znova ma zraniť? Vážne je ti jedno, čo robím? Zmieriš sa s tým, že v bare zostanem?“

„Nie je mi jedno, čo robíš, ale ak tam chceš zostať, tak s tým nič neurobím. Budem to musieť akceptovať, kým sa nerozhodneš, že prestaneš.“ Hľadel na mňa a ani nedýchal.

„Ja nesmiem chodiť so zákazníkmi. Dedy to nedovolí a ja nechcem prísť o prácu. Ak mi urobíš nejaký problém u neho, tak si skončil. Je ti to jasné?“ Edward sa chvíľu snažil medzi riadkami vyčítať odpoveď, ale nešlo mu to. Rozhodla som sa mu pomôcť.

„Šancu ti dám. Ako priateľovi. Pondelky a utorky mám voľno a voziť sa v Bentley je pohodlnejšie než v taxíkoch.“ Edward sa zasmial.

„Dobre. Cením si to.“ Naštartoval a odviezol ma pred bar. Zastavil trocha ďalej, aby ma nikto nevidel. Otvoril mi dvere.

„Ďakujem, Bella. Môžem prísť v stredu do baru?“ opýtal sa nevinne. Premerala som si ho pohľadom.

„Môžem ti zatancovať, ale ešte raz ma stiahneš na stôl, tak...“ Edward sa začal smiať.

„Ja viem. Dedy ma poučil. Nedotýkať sa dievčat a ani seba.“

8. kapitola - 10. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 9. kapitola: