Povídka se umístila na třetím místě v anketě o Nej povídku měsíce července, a tak ji dáváme na titulní stranu. Gratulujeme. :)
Edward si nedá povedať a vyhľadá Bellu. Bude sa s ním chcieť baviť? Pekné čítanie. Lolalita
10.08.2011 (17:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 105× • zobrazeno 12334×
Bella:
Leona sa rozhodla nacvičiť nové číslo, a tak nás s Tanyou doslova stiahla z postele. Od rána sme počúvali len psychopatické rozkazy typu: vyššie tu nohu, vystri sa, to čo nacvičuješ, si sexy ako storočná panna a podobne. Lial sa zo mňa pot, keď som sa už po milióntykrát vyšplhala na tyč. Vtedy mi zazvonil mobil. Zliezla som z pódia a zodvihla.
„Áno?“
„Ahoj, Bella. To som ja, Alice. Som pred barom,“ povedala nadšene.
„Hneď som tam.“ Zložila som a pozrela na Leonu.
„Mám tu kamarátku. Môže ísť dnu?“ opýtala som sa. Leona pretočila oči.
„Dobre. Choď po ňu,“ povedala cez zuby. Vybehla som po schodoch a a odomkla. Alice dupkala pred dverami. Okamžite sa mi hodila okolo krku.
„Tak, som tu. Dúfam, že to nebude problém.“ Celá žiarila. Vzala som ju dole. Prešli sme k hlavnému pódiu.
„Toto je moja kamarátka Alice,“ povedala som hlasno. Leona len kývla hlavou. Marta zamávala od baru, kde pila už tretí liter vody. Tanya zoskočila z pódia a postavila sa pred Alice.
„Takže ty si tá Alice? Hmmm... Ja som Tanya, najlepšia kamarátka Belly,“ povedala povýšenecky. Alice sa na mňa pozrela a potom na Tanyu. Natiahla k nej ruku.
„Teší ma, ja som Alice. Bývala najlepšia kamarátka.“ Zachichúňala sa. Tanya pretočila oči. Leona prešla okolo nás a zavelila: „Dievčatá, na pľac!“
Posadila som Alice za bar a vyskočila na pódium. Ešte pár minút nás Leona trápila, potom povedala, že sme nemehlá a dala nám hodinu pauzu.
Sadla som si k Alice a naliala si pohár vody.
„Tak čo? Naučím ťa niečo?“ Začala som sa smiať.
„Je to vážne drina. Kto by to povedal. Koľko cvičíte nové číslo?“ Alice vyzerala, že ju to neskutočne zaujíma.
„Niektoré aj mesiac. Cvičíme, keď máme voľno od rána, takmer do večera.“ Vypila som ďalší pohár.
„Už sa nedivím, že máš takú postavu. Vlastne som si myslela, že by sme mohli ísť von,“ povedala rozpačito.
„Zvykneme chodiť von každý večer, ale dne sme vyšťavené. Kým sa číslo nenacvičí, tak to ružovo nevidím, ale ty môžeš prísť kedykoľvek.“ Usmiala som sa.
„Bella, ešte ti musím odovzdať jeden odkaz. Sľúbila som, že ti to poviem. Takže Edward sa ti veľmi ospravedlňuje a chcel by sa s tebou stretnúť. Chce sa porozprávať bez výčitiek. On bol vo Forks a...“
„Kde bol? Len mi nepovedz, že bol za Charliem!“ Vyvalila som oči a srdce mi začalo šprintovať.
„Nie, to by neurobil. Chce s tebou hovoriť.“ Alice sa tvárila skleslo.
„Alice, ja o to nestojím. Mám to už za sebou. Žijem si po svojom, a tak to chcem nechať.“
Alice odišla a my sme pokračovali v namáhavom tréningu. V utorok to bolo to isté. Alice mi zavolala, a tak sme sa chvíľu rozprávali cez telefón. Dohodli sme sa, že spolu pôjdeme do mesta o týždeň. Zas mi pripomenula Edwarda. Musel na ňu tlačiť a ja som ju zas odbila.
Každý deň v práci bol o tom istom. Keď som nad ránom padala do postele, mala som stuhnutú a v kŕči stiahnutú tvár, od toho, ako sa musím neustále usmievať. Moje telo si už zvyklo na ťažkú fyzickú námahu, ale tvár nie. Pod nánosmi šminiek som sa nepoznávala. Ráno vstávala z postele malá Bella z Forks a v noci sa na pódium postavila Isabella, Krásna Labuť. Bola som niekým iným. S kostýmom a šminkami som sa zahalila do masky a vžila do postavy, ktorú som hrala. Zvláštne bolo, že Krásna Labuť bola šťastnejšia, než Bella Swan. Krásna Labuť mala obdiv, peniaze a všetci jej ležali pri nohách. Čo mala Bella? Bella mala len oči pre plač.
V nedeľu večer bolo stále najmenej ľudí. Vysvetliť Dedymu, že v nedeľu všetci spia, aby mohli v pondelok do práce bolo nad ľudské sily. Vždy si len ťažko potiahol z cigary, odpil z vodky a povedal, že nás platí za tancovanie, nie za marketing a manažment.
Večer som mala sólo. Tancovala som štyri čísla a potom dve s Tanyou. Na konci čísla sme sa pobozkali, z čoho chlapi šaleli. Sú to od prírody zvrhlíci.
Začala hrať moja hudba. Vybehla som na pódium a prebehla hustou hmlou. Začala som sa vlniť v rytme akčnej piesne. Odhodila som klobúk do skromného publika a vlasy sa mi rozliali po chrbte. Chytila som sa tyče a urobila špirálovú otočku. Pár zvedavcov prišlo tesne k pódiu. Bob to dovolil, keď tu bolo menej ľudí. Vedel si to ustriehnuť. Strhla som zo seba sako a vyzývavo som si dlaňami prešla od rozkroku, cez brucho až na prsia. Otvorila som oči a mrkla cez plece. V tej tme som zrazu spoznala známu siluetu. Zachvela som sa. Na chvíľu som vypadla z rytmu. Nemohla som uveriť, že mal tú odvahu a prišiel do klubu. Chcela som mať istotu. Povolila som kravatu a knísavým krokom prešla dopredu. Držal sa okraja pódia. Prsty mal zaťaté na jeho okraji. Z očí mu sálala len zúrivosť a čierna prázdnota. Nepamätám si, žeby som ho niekedy takto videla. Hodila som zúfalý pohľad po miestnosti. Nejako som dúfala, že tu s ním bude Alice, ale bol tu sám. Nohy mi oťaželi. Opätky sa mi zrazu zdali neskutočne vysoké a z tej výšky sa mi točila hlava. Zhodila som košeľu a zostala som len v mini šortkách a podprsenke. Toto číslo normálne končilo bez podprsenky, ale to som pre dnešok nezvládla. Zmizla som v zákulisí. Nestihla som ani rozdýchať prvotný šok. Vystúpila Tanya a ja som spoza dlhého závesu sledovala, kde je Edward. Stál pri Dedym a živo sa bavili. Edward na mňa pôsobil hrozne upäto. Mal na sebe tmavý oblek a vlasy mal upravené a uhladené ako gentleman. Už nevyzeral ako chlapec zo strednej, ale ako mladý a bohatý muž.
Po Tanyi tancovala Marta a potom znova ja. Edward stál zas pod pódiom. Nebolo tu veľa ľudí. Tlkot môjho srdca muselo byť počuť až von. Po tomto čísle som už tancovať nemala. Chcela som ujsť do bezpečia svojej izby, keď prišiel Dedy.
„Zaplatili si súkromné číslo. Ten fešák si ťa zaplatil do záverečnej. Poučený je, že sa nesmie dotýkať. Zatancuješ mu a budeš mu robiť spoločnosť.“
„Dedy, ale to nerobíme... Len tancujem, nič viac,“ šepla som. Dedy vytiahol z vrecka obrovský šúľok bankoviek.
„Dal mi tisícku. Dám ti šesťsto. Pekne za tým fešákom v obleku.“ Tľapol ma po chrbte. „Je na trojke a keď dotancuješ, pôjdeš na rajón, aby ťa mal Bob na očiach.“ Prikývla som. Dedymu sa vzdorovať nedalo a neoplácalo. Nerobil by scény, ale na budúce by som už zarobiť nemusela. Dedy rozhodoval o tom, koľko nakoniec dostaneme a ja som si zvykla na slušný prísun peňazí. Nemala som na výber. Šla som teda na trojku.
Edward sedel za stolom. Pred ním bola dvojitá Whiskey, no zatiaľ nedotknutá. Vzala som ovládač na zvukovú zostavu a prešla okolo neho. Podala som mu ruku, aby mi pomohol na stôl.
„Bella, porozprávajme sa,“ povedal pridusene. Chytil ma za ruku.
„Nechcem sa s tebou rozprávať. To, čo robím, budem robiť aj naďalej. Neviem o čo ti ide. Keď som sa konečne zmierila s tvojim odchodom, tak sa vrátiš a všetko zas otočíš hore nohami. Zmierila som sa s tým, že si preč. Zmierila som sa s tým, že ma nemiluješ a že nie som dosť dobrá pre niekoho ako ty, tak čo ešte chceš? Sadni si na zadok a pozeraj! Zaplatil si si!“ prskla som nahnevane. Schmatla som jeho pohár a kopla ho do seba. Alkohol ma zapálil v žalúdku. Mala som pocit, že do mňa vypálil dieru. Edward rezignoval. Obratne mi pomohol na stôl. Zapla som ovládačom hudbu a začala tancovať. Edward si sadol za stôl a uprene sledoval každučký môj pohyb. Pohľadom prechádzal po každom kúsku môjho tela, akoby ho nespoznával. Díval sa na mňa ako na nejaký šperk vo výklade. Videla som v jeho očiach to, čo som videla aj v očiach iných mužov, ktorým som tancovala. Bol v nich mix pocitov, ale prevládalo okúzlenie a túžba. Chcela som, aby túžil a aby ho to bolelo. Chvíľu som zvažovala, kedy tanec ukončiť. Donaha som nešla ešte ani raz. Z nahými prsiami som skončila už viackrát. Je to o peniazoch. Keď klient dobre zaplatí... Pozrela som na Edwarda.
„Ako to chceš? Donaha?““ opýtala som sa a hlas sa mi na moje prekvapenie nechvel a dokonca aj moje srdce bilo dosť pokojne. Edward skĺzol pohľadom moju postavu. Oprel sa dozadu o stoličku a sucho prehltol. Kŕčovite sa chytil stola a mala som pocit, že mu z neho kúsok zostalo v rukách.
„Donaha,“ šepol.
6. kapitola - 8. kapitola
Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 7. kapitola:
Pane jo, do naha. Tak to jsem zvědavá na další dílek :-)
Ten Edík se nám nezdá...
No jo, všichni chlapy jsou stejní. Upíři též
áááh, doplňuju komenty, ty resty, ty resty...
že prý: chlapi jsou od přírody zvrhlíci
a předstva Edy v klubu
a jak žárlil
a pak... donaha... ufff
Dokonalé! Dech beroucí! Prostě boží! Honem prosím další! Svlékne se? A co na to Edward? Já už se nemůžu dočkat!!
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!