Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Striptíz pre Edwarda - 23. kapitola

17.10.2011 (07:30) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 56× • zobrazeno 7578×

23. kapitola

Edward:

„Budeš musieť byť veľmi trpezlivý, Edward,“ šepol môj otec, keď za sebou zavrel dvere na izbe. Bella bola vyčerpaná a zaspala. Keď som počúval jej rozprávanie, oľutoval som, že z toho Dedy a Demeter vyviazli. Mali sme ich zabiť. Pochytila ma príšerné zlosť. Chvel som sa. Carlisle sa na mňa dlho zadíval.

„Týmto jej nepomôžeš,“ povedal tvrdo a pokrútil hlavou. Z výrazu mojej tváre pochopil, na čo myslím. Prešmykol som sa mu poza chrbát a vošiel do izby k Belle. Spala ako anjel. Vlasy mala rozložené na vankúši a ruky zložené v pokojnom geste na hrudníku, ktorý sa pravidelne zdvíhal. Bola v bezpečí, ale jej myseľ a jej podvedomie tomu zatiaľ nedokázali uveriť.

Vždy som k nej pristupoval ako ku tomu najkrehkejšiemu stvoreniu na svete. Niekedy sa hrala na tvrdú a samostatnú ženu, ale v mojich očiach bola vždy až príliš krehká. Pohladil som končekmi prstov jej bledú pokožku a nemohol som uveriť, že jej mohli chcieť ublížiť.

Chvíľu som pri nej sedel, no potom som sa rozhodol byť užitočný. Emmett a Jasper zariaďovali nejaké veci potrebné pre náš návrat domov. Bolo nutné Belle vybaviť doklady a Jasper intenzívne pátral po Demeterovi. Krysa opúšťa loď, keď sa potápa a ten smrad zmizol do Ameriky. Nechceli sme v Anglicku zostávať dlhšie, než bude potrebné, a tak záležalo len na Isabelle, kedy jej bude lepšie a bude schopná odletieť.

Keď sme sa vrátili do domu, bola už hore. Na moje prekvapenie sedela s Esmé a Alice v obývačke. Srdce mi podskočilo, keď som ju zbadal. Sedela s nohami pritiahnutými k hrudi, ako to robila vždy, a na sebe mala moje tričko a džínsy. Žiadne extravagantné šaty a vysoké topánky. Žiaden make-up, ktorý, podľa mňa, len špatil jej krásu. Na perách jej zahral jemný úsmev, keď sa na mňa zadívala.

„Nazdar, švagrinka,“ zadunel na ňu Emmett od dverí a ona jemne nadskočila. Trocha mnou tiež trhlo. Čakal som, že sa naľaká, no nestalo sa.

„Ahoj,“ šepla takmer nepočuteľne a zahanbene sa pozrela na svoje nohy. Opatrne som prešiel k nej a moja sestra a matka v sekunde zmizli. Bella sa prekvapene obzrela, lebo tu po nich zostal len prievan. Chceli nás nechať osamote. Kľakol som si k jej nohám a opatrne som vzal do dlaní jej špičky. Pevne som ich zovrel v dlaniach a palcami jemne pohladil.

„Chýbal som ti?“ opýtal som sa nevinne a myslel som to v prítomnom čase. Bola to nevinná otázka, ktorou som chcel zistiť, či som jej ráno nechýbal, keď vstala, no ona skrivila tvár a jemne sa zachvela. Z očí jej začali tiecť malinké kvapky a ja som bezradne kľačal na zemi a nenapadlo ma nič, čo by tie prekliate, malé potôčiky, ktoré sa jej tvorili na lícach, zastavili. Zúfalo som si jednou rukou zašiel do vlasov.

„Bella, ja...“

„Chýbal si mi tak veľmi,“ šepla a hlas sa jej zlomil. Chcel som ju objať, ale bál som sa, že sa znova naľaká. Dookola som si opakoval, že na to musím ísť pomaly. Ešte nemala čas sa so všetkým vyrovnať.

„Nikdy ťa už nenechám samú,“ povedal som vlastne sám pre seba, ale ona sa cez slzy usmiala.

„Ja viem. Nenecháš.“ Natiahla ruku k mojej tvári a šikovne sa presunula bližšie ku mne. Zostala kľačať na pohovke a ja na zemi. Oboma rukami ma jemne  chytila za tvár. Jej horúce dlane na mojich lícach ma priam roztápali. Sledoval som každý jej pohyb a aj tú najjemnejšiu mimiku jej tváre. Nahla sa bližšie a na chvíľu ustrnula. Stačilo prekonať pár centimetrov, ale pre ňu to bola hotová priepasť. Čakal som, no nedokázala to. Prstami mi prešla po pere a ospravedlňujúco spustila ramená.

„To nič,“ povedal som chlácholivým hlasom. Bella sa na mňa zvláštne pozrela a potom to skúsila znova. Jej pohyb bol teraz rýchlejší. Otrela sa mi o pery tak jemne, že som ich takmer necítil. Pár milimetrov od mojej tváre sa zhlboka nadýchla a pritisla pery na moje tuhšie. Zacítil som intenzívnejší a stále intenzívnejší tlak. Rukou ma uchopila za zátylok a pritisla si moju hlavu blízko k sebe. Cítil som, že je z očí tečú ďalšie slzy. Potom sa odtiahla a rozpačito sa na mňa usmiala. Pohladil som ju po líci a sadol si k nej.

„Už sme zabezpečili doklady. Keď sa budeš lepšie cítiť, môžeme odletieť domov.“ Pozrel som sa na svoju lásku a ona si zahryzla do pery. Robila to vždy, keď bola nervózna.

„Domov? Do Forks?“ opýtala sa neisto. Prikývol som.

„Nemôžem sa vrátiť do Forks,“ povedala trocha šokovane.

„Prečo?“

„Otec o mne dlho nič nevedel. Ani netušil, kde a čo som robila a teraz sa mám vrátiť a povedať mu... Čo mu mám vlastne povedať?“ Bezradne sa na mňa zadívala.

„Bella, sama si mi tvrdila, že si nerobila nič zlého a nerobila si. Otec bude rád, keď sa vrátiš a aj tebe to prospeje. Nemusíš mu povedať kde si bola a čo sa stalo. Môžeme mu povedať, že sme sa znova stretli a boli nejaký čas spolu. Ak však nechceš, nemusíme ísť do Forks. Povedz, kam chceš ísť?“

„Nemám kam,“ pípla ustrašene. Pokrútil som hlavou.

„Môžeš ísť kdekoľvek a ja pôjdem s tebou. Otcovi však hrozne chýbaš. Mala by si ísť do Forks a porozprávať sa s ním. Budem tam s tebou.“ Chytil som ju za ruku.

„Teba vyhodí ako prvého,“ zašomrala.

Nadvihol som obočie, ale vedel som, že má pravdu. Charlie ma poženie s puškou v ruke a verím, že si aj vystrelí. To pre mňa mu jeho princezná odišla a trápila sa. Videl ma ako démona a ani netušil, ako blízko je pravde. Aj ja som sa tak videl.

Odleteli sme po dvoch dňoch. Bella pôsobila istejšie, no aj tak sa stále stránila objatiam a ja som to radšej ani neskúšal. Ráno a večer ma vždy letmo pobozkala na pery a Carlisle tvrdil, že je to obrovský úspech. Dovolila mi aj byť pri nej, keď spala.

Let bol celkom dobrý. Bella sa vrátila do Anglicka ako Isabella Cullenová, moja manželka. Teda na dokladoch to tak stálo. Bolo to tak jednoduchšie a uveriteľnejšie. Keď som jej prvýkrát podal pas, to meno si prečítala asi desaťkrát a stále sa jej to zdalo zvláštne. Krútila hlavou a potom si pár minút trénovala podpis, aby sedel podpisový vzor.

Na colnici nebol ani najmenší problém. Colníčka nám ešte zapriala veľa šťastia a lásky v manželstve. Bella sa začervenala a pozrela mi do tváre s toľkou oddanosťou, až ma to zahrialo pri srdci. Do poslednej chvíle ešte nebola presvedčená o tom, čo bude robiť. Videl som na nej, ako veľmi túži navštíviť otca a na druhej strane som videl aj ten strach, ktorý to v nej vyvolávalo.

Nasadli sme do auta. Bella sa dívala z okna. Vonku pršalo a jej dych robil na skle drobné parné obláčiky, do ktorých si prstom kreslila kolieska. Alice a Jasper sedeli vpredu a ja s Bellou na zadnom sedadle. Čakali sme, čo povie alebo urobí. Nikto z nás nepovedal ani slovo. Tak veľmi som sa sústredil na Bellu, že keď môj retardovaný brat Emmett udrel päsťou po kapote auta, nadskočil som ako vyplašený zajac. Emmett sa rozrehotal a Bella sa začala na mojej reakcii smiať s ním. Otvoril dvere a strčil do auta svoju mokrú hlavu. Teatrálne z nej otriasol kvapky vody a všetkých nás postriekal.

„Čakáme na lepšie počasie?“ zaburácal. Pokrútil som hlavou a naznačil mu prstom cez ústa, aby bol ticho.

„Nie. Už ideme,“ šepla Bella a usmiala sa na Emmetta.

„Už je na čase. Rose má mokré vlasy. Zúri. Nemôžem ísť v aute s vami?“ opýtal sa a naznačil, že sa máme posunúť. Bella ho uvoľnene vytlačila za hlavu z auta a pribuchla dvere. Potom pobúchala Jaspera po pleci.

„Tak poďme. Smer Forks,“ povedala rozhodne. Jasper sa uškrnul a cez rameno na ňu mrkol.

„Ako si želáte, madam.“

22. kapitola – 24. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Striptíz pre Edwarda - 23. kapitola: