Ďalšia kapitola. Píšte komenty.
29.01.2012 (12:45) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1991×
Nechápala som to. Moja dcéra sa zjavila. Môj manžel ma volal.
Celú hodinu som sedela ako na ihlách. Všetci na mňa pozerali. Bolo to ako vtedy. Ako vtedy, keď som prvýkrát vošla na strednú vo Forks.
Bolo to také isté. Úplne také isté. Až na jedno. Nebol tu Edward. Chlapec so zlatými očami. Milý upír.
„Teraz tu však namiesto neho sedí dievča so zlatými očami a čaká na chlapca," ozval sa hlas a ja som sa za ním otočila.
Stál tam Edward. Bol v bielom. Bolo to také iné. Vyzeral ako anjel.
„A chlapec sa dostavil," zašepkala som sotva počuteľne ľudským ušiam.
„Je mi cťou," zasmial sa Edward.
„Počkaj. A keď ti poviem, poď za mnou," povedala som mu a postavila som sa so zámerom ísť ku katedre.
„Slečna Cullenová?" Pozrel na mňa.
„Prepáčte, pán profesor. Mohla by som si odskočiť?" Pozrela som na neho a zaklipkala očami.
Edward vedľa mňa sa zasmial.
Vyšli sme von a ja som sa oprela o stenu.
„Vždy ti to vyjde," zasmial sa Edward.
„Čo?" Pozrela som na neho nechápavo.
„Vždy, keď klipneš očami. Nejaký chlap sa ti obtočí okolo krku," zasmial sa a ja som sa nahla na bozk.
No ja som nič necítila.
„To nevadí," povedal mi.
„Čo?" Pozrela som na neho.
„Za chvíľku sme zase spolu," usmial sa a ja som cítila jemné chvenie na líci.
„Takto ťa mamka na seba nalákala. Že?" Pozrelo sa zrazu na mňa malé hnedooké dievčatko.
„Nie... Ale... Vlastne áno... Vieš čo? Bolo to to žmurkanie." Šikovne zakryl svoje chúťky a ja som sa musela len zasmiať.
„Tak ako vás dostanem späť?" Pozrela som na Edwarda.
„Musí byť na to viac mýtických bytostí. Najmenej tri druhy. My sme dva. No tretí nám chýba. Môže to byť aj otec." Pozrel na mňa a mne sa rozbúchalo nehybné srdce.
„Cez víkend tam dobehnem. Teda už dnes. Ale že pri mne vydržíte ešte päť hodín?" zasmiala som sa a so smiechom som sa vrátila do triedy.
..
Večer som si zbalila zopár vecí a za hoďku som bola zopár kilometrov od Forks. Vedela som, aké je prímerie s meničmi, tak som išla okolo. Keď som videla dom, spomenula som si na všetko.
Dvere mi otvorila Alice.
„Nechoď dnu." Naznačila mi perami a ja som rýchlo utekala až k chalúpke.
Utiekla som a za mnou bola Alice.
„Prečo?" Pozrela som na ňu.
„Nechcú ťa vidieť. Emmett by ťa roztrhal." Vydesene na mňa pozrela.
„Alice, musíš mi pomôcť," chytila som jej ruky.
Zrazu ma na ruke dačo pošteklilo. Edward sa mi ju snažil vziať.
„Bojí sa ťa," povedal mi.
„Ako to? Bože. Prečo sa ťa nemôžem dotknúť? Prečo?" Fňukavými pohybmi som klesla na zem.
Alice:
Bela sa otočila úplne mimo a kričala:
„Ako to? Bože. Prečo sa ťa nemôžem dotknúť? Prečo?" zafňukala a sadla si na zem.
„Bež za otcom. Viem, že sa hnevá. Bež, zlatíčko. Povedz mu, že ma to mrzí. Nechcela som. Len vás chcem späť," povedala a chňapla niečo vo vzduchu. Vyzeralo to, že hladí vzduch.
Vtedy som sa otočila a utiekla do domu.
„Carlisle," zvolala som pri dverách.
„Alice. Preboha živého, čo sa deje? Idú z Volterry?" Carlisle na mňa pozrel vyplašeným pohľadom.
„Bella," dostala som zo seba.
„Pretrhnem ju ako hada!" zahromžil Emmett.
„Vravela, že ich chce späť," povedala som a všetci na seba pozreli.
Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Strážca - 2. kapitola:
Doufam,ze se nakonec vsichni shledaji! Uzasne,opravdu moc hezky pises!
To je v poriadku, naozaj nikto nie je dokonalý, to máš pravdu. Prosím ťa, pokús sa nájsť si toho korektora, je jedno kedy, len to neodsúvaj na druhú koľaj. Na teraz môžeš zaškrtnúť ´Článek je hotov´ a ja ti to opravím, no keď zhruba vieš, kde asi chybuješ, snaž sa na to trošku viac zamerať. Gramatika sa ti živote naozaj veľmi zíde.
Prepáč. Snažila som sa chyby si opraviť, no našla som len zopár. Viem že to je pre babu môjho veku prapas, že si nevie nájsť všetky chyby, ale čo už. Nie sme dokonalý. A ja už vôbec nie. Viem, že by som si mala nájsť administrátora, ktorý by mi pomáhal, no teraz je škola a nemá čas, tak to tu hádžem. Dúfam, že nevadí. Rada by som poprosila kohokoľvek, aby mi to opravil, bola by som rada, lebo ja som na takéto veci úplne mimo. Mám problémi, to sa priznávam, ale táto stránka ma baví. Baví ma, keď dostanem každého smilníka. Som šťastná keď sú dobré komentáre. A dúfam, že kôli chybám mi tu nezakážete prístup.
Ahoj. Je mi ľúto, ale kapitolu ti vraciam na opravu. Doplň si nasledovné:
- za každou vetou sa píše nejaké interpunkčné znamienko (.?!), tak si do perexu tú bodku doplň
- číslovky s krát sa píšu vždy spolu -> prvýkrát
- S/Z - s kým?/s čím? z koho?/z čoho?
- dolné úvodzovky nikdy nikdy nenahradzuj dvoma čiarkami, buď si ich skopíruj z wordu, alebo si ich nastav v špeciálnych znakoch tu v administrácii
- aniel -> anjel
- oslovenia sa oddeľujú čiarkou - Prepáčte, pán profesor...
- výde -> vyjde
- zamsmial -> zasmial
- čiarky (niekde ich nemáš, inde sú zbytočné)
- zachvílku -> za chvíľku
- ozbúchalo -> rozbúchalo
- píše sa buď jedna bodka, alebo tri. Nikdy nie viac, nikdy nie dve.
- za hoďku -> za hodinku/hodinu
- kryčala -> kričala
- hevá -> hnevá
- speť -> späť
- chňaapla -> chňapla
- utikla -> utiekla
- pre boha -> preboha
- priama reč, prikladám ti koncept a dúfam, že si ho aj prezrieš:
1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!
„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.
2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!
„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.
3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:
a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"
Všetky chyby som ti vypísala, tak dúfam, že si to aj poctivo opravíš a článok nám vrátiš s minimálnym počtom chýb. Ďakujem.
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!