Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 7. kapitola

19.01.2010 (18:45) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 1456×

7. kapitola

Ani neviem ako a už tu bola sobota. Cez deň sa nič podozrivé nestalo. Len som si všimla, že Alice a Edward sa dosť často hypnotizovali očami. Akoby sa rozprávali pomocou myšlienok. Ale nechala som svoje pátranie tak. Už mi z toho vážne šibalo.

Ráno som sa zobudila na to, ako niečo dole búcha. Zišla som opatrne do kuchyne a zistila som, že tam stojí môj otec.

„Ahoj oci.“ Privítala som ho a objali sme sa.

„Ahoj Bells. Ako si sa tu mala bezo mňa?“ Spýtal sa a na jeho tvári sa objavil úsmev a pokračoval v prípravách raňajok.

„Dobre. Prisťahovali sa k nám do mesta noví študenti. Tak s nimi idem dnes na nákupy. Môžem? Alebo mám radšej ostať s tebou doma? A kedy si vlastne prišiel?“ Pozrela som na neho.

„Kľudne choď. Aj tak sme chceli ísť s Billim na ryby. A prišiel som okolo desiatej večer. Ty si už spala. Mala si otvorené okno, tak som ti ho zavrel. V noci bolo dosť chladno.“ Mala som otvorené okno? Som si istá, že ja som ho neotvárala. Alebo môže byť, že sa otvorilo samo?

„Halo Bells. Vnímaš ma?“ Zasmial sa otec.

„Prepáč, ale zamyslela som sa. Čo si hovoril?“

„Pýtal som sa ťa, že kedy odchádzaš a ako sa ti jazdí na aute.“ Spýtal sa a znova sa zasmial.

Pozrela som na hodinky, ktoré viseli nad dverami a zarazila som sa, že koľko je hodín.

„Ocko za hodinu príde Angela. Idem sa teba pripraviť.“ A s týmito slovami som odišla z kuchyne. Vyšla som do izby, vzala si tabletku a zapila ju. Zistila som, že naozaj pomáhajú.

Keď som už bola oblečená, zakričal na mňa otec, že Angela už prišla. Tak som zbehla dole a noha sa mi na poslednom schode pošmykla. Ešte, že máme pevné zábradlie. Na ňom som sa zachytila, aby som nespadla.

„Ahoj Bella. Pristane ti to.“ Povedala Angela a usmiala sa. Na sebe som mala čierne nohavice, čierne tričko s dlhým rukávom a na tom červené tričko na ramienka.

„Ďakujem. Aj tebe.“ Oplatila som jej kompliment a v tom zatrúbilo auto.

„Ocko ahoj. My už ideme.“ Pozdravila som sa a dala som mu pusu.

„Dovidenia pán Swan.“ Pozdravila sa aj Angela a vyšli sme pred dom. Tam sme obe zostali zarazene stáť. Stál tam červený kabriolet BMW a z neho sa usmievali Rosalie a Alice. Prišli sme k autu a nastúpili sme dozadu.

„Ahojte. Máte prekrásne auto. To je tvoje Rosalie?“ Otočila sa na mňa keď naštartovala a prikývla.

„Na parkovisku sa k nám pridajú aj chalani. Všetci idú s Edwardom. Dohodli sa, že oni zatiaľ obehajú obchody s doplnkami a hudbou, kým my sa budeme blázniť.“ Začala Alice a oči jej svietili keď začala hovoriť o tom, že do ktorých obchodov pôjdeme.

„Počkaj. Kto každý ide s nami?“ Spýtala som sa s obavou v hlase.

„Emmet, Jasper, Ben a Edward.“ Pri tom poslednom mene sa na mňa usmiala. Pozrela som zúfalo na Angelu, ale nezdala sa mi prekvapená.

„Kedy ste sa na tom dohodli? Vyzeráš, že o tom vieš.“ Alice sa len zasmiala.

„Bella odpusť mi, keď budem hrubá, ale keby si občas vnímala aj dianie okolo seba, tak by si o tom vedela. Dohodli sme sa na tom hneď v ten deň ako sme sa dohodli, že ideme na nákupy.“ Povedala Rosalie a ospravedlňujúco sa na mňa usmiala.

„Aha. Tak dobre.“ Zvyšok cesty som bola ticho. Počúvala som rozhovor, ktorý medzi sebou malo osadenstvo auta. Plánovali kde pôjdeme po nákupoch ak ešte na niečo bude čas. Ale v tom sa moje myšlienky dostali k Edwardovi. Premýšľala som nad našim rozhovorom vtedy pred školou. Prečo by ho to malo zaujímať. Pred očami som mala jeho úsmev, keď videl ako na neho hľadím s otvorenými ústami, jeho zamyslený pohľad keď sme sedeli na obede, skrátka premýšľala som, o  každom jeho pohybe, výraze. Pristihla som sa, ako mi srdce tancuje v hrudi pri každej myšlienke na neho. Začala som sa prihlúplo usmievať. Čože? Nie. Toto sa nemalo stať. Dúfam, že to nie je to čo si myslím. Nie. Nemohla som sa do neho zaľúbiť. Nie. To si iba nahováram, lebo si ma všíma viac ako by mal. Som ja ale hlúpa. Je to iba ošiaľ. A ak nie je, tak budem musieť robiť všetko pre to, aby som sa znormalizovala. Nechcem prežiť ďalšie sklamanie. Nie. Budem sa od neho držať ďalej a bodka. Ale prečo to nejde a niečo ma na ňom priťahuje, že sa ho nechcem strániť? Neviem. Ale budem sa aspoň snažiť. A tým som uzavrela moje myšlienky.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 7. kapitola: