Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život, 5. kapitola

29.12.2009 (21:30) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1464×

5. kapitola

Otec cez víkend znova nebol doma, ale mne to nevadilo, lebo som si aspoň urobila domáci konečný oddych.

A už tu je pondelok. Vošla som ráno do sprchy, dala som sa dokopy, obliekla som sa a naraňajkovala. Už som bola zdravá, len kašeľ ešte ostával. Po tých liekoch od kolegu doktora Reeda som ešte nepocítila nejakú veľkú zmenu. Ale možno to trvá dlhšie. Kto vie.

Nasadla som do auta a viezla som sa do školy. Keď som tam dorazila, zastavila som na parkovisku a namierila si to k Angele a Benovi, ktorí stáli pred školou.

„Ahoj Bella. Ako sa máš? A ako si  bez nás prežila ten týždeň?“ usmiala sa na mňa Angela.

„V škole som tiež nebola, lebo som asi chytila to čo vy a ležala som doma v posteli.“ Odpovedala som jej a úsmev jej opätovala.

„Ahoj Bella.“ Ozval sa spoza mňa zvončekový hlas. Otočila som sa práve vo chvíli, keď okolo nás prechádzali Cullenovci a rozmýšľala som kto sa mi pozdravil. Keď som si všimla ako sa na mňa usmieva Alice a Emmet a Edward ich oboch zabíja pohľadom zistila som to. „Ehm... ahojte.“ odzdravila som im. A otočila som sa znova na Angelu a Bena.

„Počkaj. To sú tí noví? A vraj si nebola v škole. Však počkaj. Jess a Lauren ťa zabijú, že sa s nimi rozprávaš.“ povedal Ben a obaja sa zasmiali.

„Ale nie. Ja som vážne v škole nebola.“

„To ti tak veríme.“ povedala Ang a znova sa zasmiali. Tak som im cestou do triedy porozprávala ako som sa s nimi zoznámila ten jediný deň čo som bola v škole a ako ma asi Edward nenávidí a oni sa na tom náramne zabávali a povedali mi to, na čo som ja prišla už skôr.

„Si blázon Bella. Nemotorný blázon. Ale náš nemotorný blázon a my ťa aj tak máme radi.“ okomentovala to so smiechom Angela, pri tom krútila hlavou a tým vyjadrovala svoj nesúhlas a viac sa k tomu nevyjadrovala.

Prišli sme k mojej triede a ja som si až vtedy uvedomila, že moja prvá hodina je biológia a to s ním.

„Ach nie. Nenávidím pondelky.“ povzdychla som si a hodila pohľad mučeníka.

Angela a Ben na mňa hodili pohľad, ktorým sa ma pýtali, že čo sa deje.

„Bože vy sa vážne k sebe hodíte. Akú mám asi hodinu? A s kým asi?“ čo sa teraz hrajú na nechápavých? Veď som im povedala o tom aká bola moja hodina biológie s Edwardom, tak čomu nerozumejú?

„Bella no tak. Veď on nehryzie. Neboj. Choď tam a buď hrdinka a nie padavka.“ povedala Angela a Ben sa zvíjal od smiechu. Otvorila dvere a doslova ma tam hodila. Pozerala som na nich cez otvorené dvere a hovorila som si, že čo sa pre boha stalo s tou starou Angelou, ktorá by sa iba pousmiala a nekomentovala to. Vtedy zavrela za mnou dvere. Obzrela som sa po triede. Jessica ma zabíjala pohľadom. Čo iné som mohla čakať? Sklopila som zrak, aby môj pohľad nesmeroval na Edwarda. Sadla som si do lavice a pozerala som sa von oknom.

„Ahoj. Nemal som tú česť sa s tebou normálne zoznámiť. Ospravedlň prosím moje správanie minulý týždeň, ale nebolo to ľahké. Preto som bol na teba taký nevrlý. Ja som Edward Cullen.“ obrátila som pohľad k majiteľovi toho hlasu a moje oči sa stretli s Edwardovými. Už v nich nebolo ani náznaku po nenávisti. Ale jeho dokonalú tvár skrášľoval ešte krajší úsmev. Ostala v nich iba bezmocnosť zmiešaná so zvedavosťou.

„To je v poriadku. Veď prvý týždeň je stále najhorší. Ináč ja som Bella.“ odpovedala som mu a v tom náš rozhovor skončil, lebo prišiel profesor a my sme museli dávať pozor. Neviem prečo, ale stále som cítila jeho pohľad na sebe. Nahovárala som si, že to bol iba môj pocit, ale to sa mi hneď vyvrátilo, keď sa ozval profesor.

„Pán Cullen. Vidím, že vás vaša susedka v lavici zaujala viac ak môj výklad, tak mi prosím odpovedzte na otázku, ktorú som teraz položil vašim spolužiakom.“ čo? On sa na niečo pýtal? A o čom je vlastne táto hodina? Počkať. Veď jeho susedka som ja. Takže som mala pravdu. Nie som až taký blázon. Tak to si si riadne pokašľal u toho profesora. Určite nevieš odpoveď. Ale keď som počula jeho hlas ako mu odpovedá a pozerá na profesora, doslova mi spadla sánka. Musela som na neho pozrieť.

Pán Banner sa naštvane otočil k tabuli a ďalej vysvetľoval učivo. Ja som ho samozrejme znova prestala vnímať. Ale Edward sa znova na mňa otočil a keď si všimol ako na neho hľadím, usmial sa dokonalým pokriveným úsmevom a v očiach mal také šibalské iskričky. Uvedomila som si, že mám ešte stále otvorené ústa, tak som ich zavrela až mi cvakli zuby. Žmurkol na mňa a zachichotal sa. Otočila som od neho pohľad a všimla som si, že Jess sa až trasie od hnevu keď sa otáčala od nás.

Konečne zazvonilo a ja som mohla utekať na ďalšiu hodinu. Zbalila som si veci a utekala od lavice, ale počula som za sebou nádherný hlas.

„Dovidenia Bella na ďalšej spoločnej hodine.“ otočila som sa za hlasom a na mňa sa usmieval Edward. Pri tom som zakopla a padala na podlahu, ale zachytil ma. Jeho pokožka bola studená. Mŕtvolne studená. Bude aj moja pokožka tak studená keď budem mŕtva? Podvedome som sa usmiala. A hneď sa za to vyfackovala. Prebralo ma až keď som si uvedomila, že už stojím na vlastných nohách, ale niekto ma podopiera. Pozrela som sa do Edwardovej tváre a všimla som si zmätok v jeho tvári.

„Bella!“ započula som Angelin hlas. Obzrela som sa.

„Ďakujem a prepáč, ale už budem musieť ísť. Ahoj.“ rozbehla som sa smerom k Angele.

„Áno, máš pravdu. Je to čistá nenávisť.“ povedala a začala sa smiať.

Zvyšok dňa prebehol strašne rýchlo. Ani neviem ako a už sme šli s Angelou a Bennom na obed. Podišli sme s táckami k pultu a všetci sme si niečo nabrali. Ja som si zobrala citrónovú limonádu a jablko. Ani som nebola hladná.

„No tak Bella. Čo sa deje? V poslednej dobe neješ a už ťa z toho skoro ani nevidno.“

„Nič sa nedeje. Len mi nechutí tá školská strava.“ odpovedala som Angele na jej otázku a zamierila k nášmu stolu. Po tichu sme jedli, keď sa vedľa nás ozval zvončekový hlas.

„Smieme si prisadnúť? Dnes je tu akosi plno a napadlo nás, že sa pridáme.“ bola to Alice. Nemo sme na ňu hľadeli, ale v tom sa ozval Ben.

„Jasné. V pohode.“ prisadli si k nám všetci. Alice si sadla oproti mne, po pravej strane k Angele a Benovi a k nej sa posadil Jasper. Vedľa mňa z pravej strany sa posadil Emmet s prekrásnou blondínou a z ľavej strany  sa ku mne posadil Edward.

„Bella asi ešte nepoznáš Rosalie.“ Povedala Alice a ukázala na blondínku, ktorá sedela vedľa Emmeta.

„Ahoj a teší ma.“ usmiala sa na mňa Rosalie. Vyzerala úžasne. Štíhla postava, dlhé blond vlasy až po pás, nádherná tvár. Z nej by mali modelingové agentúry určite radosť.

„Ehm... toto je Angela a Ben. A toto sú Alice, Jasper, Emmet, Rosalie a Edward.“ keď som vyslovila jeho meno poskočilo mi srdce a započula som ako sa niekto drhne smiechom. Obrátila som svoj pohľad na Emmeta práve vo chvíli, keď do neho Rosalie štuchla lakťom.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život, 5. kapitola: