Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 34. kapitola

17.05.2011 (09:30) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1247×

Celý týždeň prebehol akosi rýchlo. Už tu bol štvrtok večer a ja som mala zajtra ráno nastúpiť do nemocnice. Nevyzerala som už najlepšie a doktor Reed sa netváril veľmi optimisticky, že ma operácia zachráni. Ale nechcela som si také myšlienky pripustiť. Veď to musím vydržať a vydať sa za Edwarda.

Usmiala som sa v duchu. Vydať sa. Znie to krásne. A nepripúšťam si možnosť, že sa mi to nepodarí. Sedela som u Edwarda v aute a mierili sme k nemu domov. Pozrela som na Edwarda a uvedomila si, že možno už nám neostáva veľa času. Nechcela som na to myslieť. Zastali sme pred domom Cullenovcov a skôr akoby som stihla žmurknúť, mi už otváral dvere. Usmial sa na mňa, vzal ma za ruku a spolu sme vošli do domu.

„Ahoj, Bella. Konečne si prišla pozrieť aj nás.“ Objavila sa vedľa mňa Esme a objala ma. Edward ma viedol na kreslo a sadol si vedľa mňa.

„Bella, ako ti je? Ako sa cítiš? Smiem ti niečo ponúknuť?“ pýtala sa ma Esme.

„Ďakujem. Nič si neprosím. A cítim sa dobre. Ďakujem za opýtanie,“ odpovedala som jej a usmiala som sa na ňu.

„Moja mála sestra prišla. Vedel som, že nejako to tu ožilo,“ povedal Emmett a uškrnul sa. Hneď ma zovrel vo svojom medveďom objatí.

„Ahoj, Bella. Emmett, mohol by si ju pustiť? Veď ju ani nevidno,“ ozvala sa Rosalie a Emmett ju poslúchol.

„Ahoj, Rose. Ďakujem ti za pomoc,“ poďakovala som jej a usmiali sme sa na seba.

„Á, Bella prišla na návštevu? Také milé od nej.“ Počula som Alice ako sa smeje a hneď aj vošla do domu, a sadla si k mojím nohám. Jasper sa posadil na posledné voľné miesto na kresle trochu ďalej odo mňa. Sedeli sme všetci dole v obývačke a rozprávali sa. Teda Alice rozprávala o svadbách, ktoré organizovala a tým mi dávala jasne najavo, že chce, aby som jej zverila prípravy na našu svadbu.

„A vieš aké nádherné mala Rose šaty naposledy? Krásne. No to by si musela vidieť. A keby si videla tú výzdobu.“ Edward sa na mňa pozrel pohľadom zmučeného šteniatka a prikývol mi. Ani mi nemusel čítať myšlienky a vedel, na čo som myslela.

„Dobre, Alice, ale budú ti pomáhať Rose a Esme, jasné? Ale neviem, kde sa toľko plašíš, však ešte ani neviem kedy bude dátum svadby.“ Všetkým trom menovaným sa rozžiarili oči a Edward sa na mňa vďačne pozrel.

„Ale ja to viem a do vtedy mám veľa času,“ povedala Alice.

„A kedy to bude?“ Zasvietilo vo mne svetielko šťastia. Takže sa svadba bude konať, čo znamená, že prežijem. To je krása. Už teraz sa mi ide ľahšie na tú operáciu.

„Nepoviem ti to. Nebola to vízia, ale môj odhad, že kedy sa asi uzdravíš. Ale neboj. Ty to zvládneš.“ Pozrela na mňa a usmiala sa. Takže ani Alice nevie, či to prežijem? To nie je dobré.

„Bella, čo ťa trápi? To, že Alice nevidela, že si v poriadku?“ ozval sa vedľa mňa Carlisleov hlas. Prikývla som.

„Bella, poď, prosím, so mnou.“ Vstal Carlisle a ja som ho nasledovala. Edward šiel za mnou a všetci ostatní vyšli z domu von.

„Kam odchádzajú?“ pýtala som sa zarazene.

„Nechávajú nám priestor na súkromný rozhovor,“ odpovedal mi Edward. Prikývla som a vošli sme ku Carlisleovi do pracovne. Ukázal na kreslá, že si máme sadnúť. A začal.

„Bella, nemusíš sa báť, že by si to neprežila. Urobíme všetko pre to, aby sme ťa zachránili.“

„Takže keby tá operácia nedopadla dobre, skúsite ma premeniť?“ Pozrela som na Carlislea a potom na Edwarda. Carlisle sledoval Edwarda a asi mu pomocou myšlienok niečo hovoril, a potom sa ozval Edward.

„Áno. Keby to nevyšlo, tak ťa premeníme,“ povedal Edward a dal hlavu dole.

„A prečo na nepremeníte už teraz?“

„Pretože tvoje telo má v sebe príliš veľa nádorov, proti ktorým bojuje a nie som si istý, či by to nemalo vplyv na premenu. Tvoje telo by to nemuselo prijať a mohlo by ti to ublížiť,“ odpovedal mi Carlisle a opatrne vyberal slová.

„Ale veď Edward povedal, že by to na premenu nemalo mať vplyv. Veď aj Esme, keď spadla z toho útesu, mala množstvo vnútorných zranení a aj tak bola premena úspešná. A, že ten nádor je tomu takmer podobný,“ začala som argumentovať.

„Áno, ale Esme premenu tiež skoro neprežila. A okrem toho, nádor je niečo iné. To sú zmutované gény alebo ako by som ti to vysvetlil. Aj pri premene ide o zmutovanie génov a neviem, aký by to malo vplyv navzájom na seba. Nechcem riskovať. Radšej by som sa pokúsil, čo najviac nádoru z tvojho tela vyoperovať a potom, keď sa aspoň trochu pozbieraš, by som ťa premenil. Neriskujme, kým to nie je nutné, dobre?“ povedal Carlisle a usmial sa na mňa. Pochopila som, že tým bola naša debata ukončená.

„Bella, poď. Zaveziem ťa domov. Ešte sa musíš pripraviť,“ povedal Edward. Rozlúčila som sa s Carlisleom so slovami, že zajtra sa uvidíme a medzi tým vošiel do domu zvyšok rodiny.

„Bella, dávaj na seba pozor. Budeme na teba myslieť a ver, že to dopadne dobre.“ Prišla ku mne Esme a objala ma. Silno. Ako matka obíjma svoje dieťa. Rozlúčila som sa so všetkými a vyšli sme pred dom. Edward mi pomohol nastúpiť do auta a vyrazili sme.

„Edward, môžem ťa o niečo poprosiť?“ prerušila som ticho, keď sme boli takmer pri aute.

„Ty môžeš všetko,“ povedal Edward a usmial sa na mňa.

„Chcela som ťa poprosiť, či by si ma mohol premeniť ty, ak by všetko nedopadlo tak ako to chcel Carlisle.“ Neveriacky sa na mňa pozrel.

„Bella, aj keď chuť tvojej krvi ovplyvňujú lieky, nie som si istý, či by som to zvládol. Okrem toho, neviem, či by to bolo najlepšie riešenie. Keď bude nutné ťa premeniť, tak bude treba jednať čo najskôr, aby už nebolo potom neskoro.“ Pri tých slovách krútil hlavou.

„Ale sľúb mi aspoň, že to skúsiš. Keď sa bude dať. A ja ti verím. A okrem toho, určite tam bude aj Carlisle a ten ti pomôže,“ presviedčala som ho ďalej. Už sme stáli pred našim domom.

„Dobre. Sľúbim ti to. Ale ak bude potrebné niečo iné, tak to urobíme inak, áno?“ Pozrel sa na mňa a ja som sa na neho usmiala a prikývla som. Bola som spokojná, že sa o to aspoň pokúsi. Otvoril mi dvere na mojej strane a pomohol mi vystúpiť. Odprevadil ma k dverám a tam ma naposledy pobozkal. Aspoň mne to pripadalo ako posledný bozk. Ešte ma objal a zaprial mi dobrú noc.

Nevedeli sme, či sa zajtra ešte stretneme, pretože hneď ako ma ráno príjmu, tak idem na operačku. Aby to bolo čo najskôr za nami. Vedela som, že Edward za mnou príde, ale ja som bola veľmi unavená a nebola som si istá, či ho vydržím čakať. Vošla som do domu a šla do sprchy. Po sprche som ešte zapriala dobrú noc ockovi a skôr ako sa moje telo dotklo postele, som zaspala. Znova som sa zobudila až na to, ako ma Edward obaľuje do deky a ľahá si vedľa mňa.

„Milujem ťa, Edward,“ povedala som v polospánku. Počula som, ako on mne hovorí to isté a zaspala som pri prvých tónoch mojej uspávanky.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 34. kapitola: