Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 31. kapitola

18.04.2011 (17:15) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1358×

31. kapitola 

Zastali sme pred ich domom. Všimla som si, že tam už stoja autá Bena, ocka a dokonca aj Jakeove. Ako dlho sme sa nevideli. Veď on dokonca ani nevie, že som chorá.

„Edward, mohol by si mi, prosím ťa, zavolať Jakea von? Potrebujem sa s ním porozprávať.“ Prikývol a pobozkal ma na čelo. Premýšľa som, ako mu to poviem. V tom som začula ako sa otvorili dvere.

„Bells, čo sa deje? Edward mi povedal, že sa potrebuješ so mnou rozprávať. Stalo sa niečo? A prečo si sa mi tak dlho neozvala? Hneváš sa na mňa?“ Otočila som sa k nemu a videla tú hrôzu, keď ma videl. Zdravý človek sa za týždeň nezmení. Ale človek s rakovinou áno. Teda aspoň pre niekoho, kto vás pozná lepšie ako poznáte vy seba.

„Jake, prepáč, že som sa ti neozvala, ale udialo sa toho veľa. Posaď sa, prosím ťa.“ Sadli sme si na schody a ja som mu začala všetko vysvetľovať. Povedala som mu všetko o mojej chorobe.

„Bella. Nevytrpela si si toho už dosť?“ povedal mi, keď ma objal.

„Asi si niekto myslí, že nie. Ale mám pre teba aj dobrú správu,“ povedala som mu, odtiahla som sa od neho a usmiala sa.

„Máš pravdu. Stále je lepšie začínať so zlými. A aká je tá dobrá?“ vyzvedal a zasmial sa. Ukázala som mu ruku, na ktorej sa krásne leskol zásnubný prsteň od Edwarda. Najprv sa naň neveriacky díval, ale potom sa zamračil.

„Ako si dovoľuješ zasnúbiť sa, keď som ti ani neodobril priateľa?“ Tváril sa urazene. Zľakla som sa a premýšľala som, ako by som to napravila, ale Jacob sa vtedy začal nekontrolovateľne smiať.

„Bella, ty mi hneď na všetko naletíš. Gratulujem ti. Vidíš. Aspoň niečo dobré. A kedy bude svadba? Dúfam, že keď si mi zabudla predstaviť tvojho priateľa, no teraz už snúbenca, na svadbu ma pozveš.“ Ďalej sa smial. Udrela so ho celou silou do ramena, aby som mu dala najavo, že sa na neho hnevám, že ma tak naťahuje. Ale začala som sa smiať spolu s ním. Za chvíľu ale zvážnel.

„Bella, budem stáť pri tebe,“ povedal a usmial sa na mňa. Pomohol mi vstať a spolu sme vošli do domu. Hneď sa pri mne objavil Edward. Pozrel sa na mňa a Jakea.

„Gratulujem ti, Edward,“ usmial sa na neho Jake a potriasol mu rukou. Ale hneď potom prešiel k Billymu, ktorý si nás premeriaval a sedel na svojom kresle ďalej od ostatných. Vedľa neho stál môj otec a šťastne sa na nás usmieval. Ako som hádala ľudí, ktorí tu na nás už čakajú, tak tam boli všetci. Bola tam Angela s Bennom, otec, Billy a Jake, a všetci Cullenovci. Bola som Alice vďačná.

„Skôr ako začneme, by som vám chcel spolu s Bellou niečo oznámiť.“ Pozrel sa na mňa a usmiali sme sa.

„Dnes ráno som Bellu požiadal o ruku a Bella súhlasila.“ Strhol sa rev a divoké gratulácie. Najprv prišiel otec, potom Carlisle a Esme, a za nimi ich deti. Keď ku mne prišiel Emmett, zdvihol ma do výšky a silno ma objal.

„Emmett, nemôžem dýchať. Mohol by si ma prosím ťa pustiť?“ Iba sa zasmial a vrátil ma Edwardovi. Ako posledná ku mne prišla Angela.

„Bella, ani sa ťa nepýtam, či si si istá, lebo ťa dobré poznám na to, že keby si mala len maličkú pochybnosť, neurobila by si to. Takže ti gratulujem,“ usmiala sa na mňa a objala ma.

„Dobre. Takže oslavujeme dve udalosti. Takže môžeme začať?“ Pozrela sa Alice na mňa a ja som jej prikývla.

„Bella, aby to nebolo na dlho a viem, že nie si rada, keď je pozornosť upriamená na teba, tak darčeky máš na stole. Môžeš si ich vybaliť už teraz, alebo potom. Ako chceš. A my ostatný - ideme sa zabávať.“ Ale vtedy stŕpla a zahľadela sa do diaľky. Esme to začala rýchlo zachraňovať, aby si nikto nič nevšimol.

„Kto ešte nepoložil darček na stôl, poďte to urobiť teraz, nech vám neprekážajú pri zábave.“ Medzitým sa Alice prebrala z tranzu a Esme si viditeľne vydýchla. Alice sa medzitým začala približovať k Emmettovi a mala taký vražedný výraz, že mi po celom tele prebehli zimomriavky. Edward sa vedľa mňa ticho zasmial. Alice medzitým prišla k Emmettovi, schmatla ho za ucho a vyvádzala ho von z domu. Až vtedy som si uvedomila, že je v celej miestnosti ticho a každý ich pozoruje. Keď som si uvedomila, aká bola tá situácia vtipná, že malá Alice vyvádza z miestnosti prikrčeného Emmetta, ktorý má na tvári výraz, akoby ho niekto mučil, začala som sa smiať. Za chvíľu sa prebral z prekvapenia každý a smiali sa spolu so mnou.

„Edward, čo zase Emmett zamýšľal?“ dostala som zo seba šeptom, keď som sa snažila nadýchnuť pomedzi smiech.

„Chcel ti dať špeciálny darček. Radšej ti ani nepoviem aký,“ smial sa Edward.

„Však poď von.“ Ani to nedopovedal a viedol ma pred dom, kde sa odohrávala hádka. Teda, len Alice kričala na Emmetta a ten mal čo robiť, aby sa nerozosmial, a to Alice vytáčalo ešte viac.

„Emmett, neopováž sa urobiť to, čo si mal v pláne, lebo ťa vlastnoručne zabijem. A ani Rose mi v tom nezabráni.“

„Ale no tak, Alice. Však iba jeden tanec. Prosím.“

„V žiadnom prípade.“

„Smiem vedieť čo sa tu deje?“ Bola som zvedavá a chcela som Emmettovi aspoň trochu pomôcť.

„Chcel ti zatancovať balet. Vieš si to predstaviť? Ako by to asi vyzeralo?“ Toto už ani Emmett ani Edward nevydržali a obaja sa zvalili na zem od smiechu. Emmett sa k Edwardovi doplazil a obaja sa smiali na zemi.

„Ale Alice. Veď aspoň bude zábava. Nechaj ho nech sa vyblázni.“ Tak toto som povedať nemala. Teraz Alice vyzerala ako bohyňa pomsty.

„Čože si to povedala? Bella, prepáč, ale to by som v živote nedovolila. Vieš si predstaviť, ako by vyzeral Emmett v baletných šatách? A okrem toho - ja mám balet rada a nenechám si ho sprotiviť Emmettom. Nechcem o tom viac počuť. A teraz poď do vnútra.“ Stále živšie a živšie som si predstavovala Emmetta, obrovského ako medveďa, ako tancuje v ružovom obtiahnutom oblečení a ešte k tomu má ružovú sukničku akú nosia baletky. Nechcela som Alice dráždiť, tak som rýchlo ten smiech v sebe udržala a šli sme spolu dovnútra. Edward a Emmett sa už pomaly začali upokojovať a zbierať sa zo zeme.

Oslava vo vnútri bola už v plnom prúde. Všetci buď tancovali, alebo sa rozprávali. Oslava trvala až do neskorého večera a každý sa bavil. Ja som si užívala to, že som pri svojej rodine a hlavne pri Edwardovi. Pozrela som na neho a usmiala som sa, keď som v jeho očiach videla toľko lásky a nehy. Pobozkala som ho a ďalej som sledovala dianie okolo seba v bezpečí Edwardovho objata.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 31. kapitola: