Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratený život 12. kapitola

05.05.2010 (20:00) • Minyta • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1628×

12. kapitola

Ráno som sa zobudila a znova som premýšľala nad včerajším večerom. Asi vážne nie som normálna, keď som sa ani nebála. Veď som bola doma sama s upírom. Ale vedela som, že sa nemám čoho báť. Edward by mi neublížil. Spomenula som si, že som chcela ísť k lekárovi. Vstala som a šla zo seba urobiť človeka. Vošla som do izby iba v uteráku a zamierila som ku skrini, keď som sa pozrela von oknom, že aké je počasie. Vonku snežilo. Prvý novembrový deň a vonku sneží? Obliekla som si čierne teplé nohavice a k tomu biely obtiahnutý rolák. Zobrala som si ešte čiernu hrubú mikinu. Zavolala som Angele, nech ma ospravedlní v škole, že idem k lekárovi, lebo mi nebolo dobre ani včera. Aby to neprešlo v niečo vážnejšie. Vyšla som z domu a nasadla som do svojho auta.

Prišla som k nemocnici a všimla som si povedomého auta. Bolo to Edwardovo volvo. Si ty normálna? Veď veľa ľudí môže mať také auto. Vošla som do vnútra a zamierila si to k výťahom. Stlačila som jedenáste poschodie. Vystúpila som a zamierila som k dverám doktora Reeda. Keď som bola skoro pri nich, otvorili sa dvere na druhej strane.

„Ahoj Bella. Čo tu robíš? Si v poriadku?“ počula som Edwardov hlas. Otočila som sa a v tých dverách stál Edward a doktor Cullen. Obaja na mňa pozerali so starosťami v očiach.

„Ahoj. Áno, len som potrebovala ísť za doktorom Reedom. Vieš kvôli tomu, čo mi prišlo tak zle v kine. Ako sa máš?“ opýtala som sa ho a usmiala sa na neho. Ale skôr ako stihol odpovedať sa otvorili dvere a v nich stál doktor Reed.

„Bells čo sa deje? Dobrý deň, Carlisle, Edward,“ pozdravil sa im a už ma ťahal do vnútra svojej kancelárie. Ešte raz som sa otočila na Edwarda a znova som sa na neho usmiala. On mi úsmev opätoval. V kancelárii doktora Reeda bol hneď oproti dverám stôl s kopou papierov. Za stolom na stene viselo množstvo diplomov. Steny boli namaľované na bielo. To mi pripomenulo, prečo nemám rada nemocnice. Sú také neosobné. Človek ešte len do nich vojde a dostaví sa pocit, že z nej už živý neodíde.

„Bells no tak začni. Čo sa deje? Niečo s tými liekmi, ktoré som ti dal?“ povedal, sadol si za stôl a ukázal mi, že mám urobiť to isté.

„S tými liekmi je to v poriadku a cítim, že sa to zlepšuje. Ďakujem vám veľmi pekne. Ale som tu kvôli niečomu inému.“ Prikývol hlavou, že rozumie a rukou ma vyzval, aby som pokračovala.

„V poslednej dobe sa necítim dobre. A v sobotu a včera som vykašliavala krv. Neviem či je to niečo vážne, alebo nie, tak som radšej prišla za vami.“

„Krv? Aj si schudla. Horúčky si mala. Máš problémy s dýchaním?“ opýtal sa profesionálnym hlasom. Medzi tým zobral papier a začal naň niečo písať.

„Áno. Niekedy sa v noci zobudím na to, že sa neviem nadýchnuť,“ odpovedala som mu.

„Poď. Zoberiem ťa na vyšetrenie,“ vyšli sme z jeho pracovne. Edward ani doktor Cullen už na chodbe nestáli. Doktor Reed ma vzal k výťahom a spolu sme sa zviezli do suterénu, kde bolo RTG. Chodba bola zelená. Taká chladná. Mala som skôr dojem, že toto sú priestory pre márnicu a nie pre živých. Doktor Reed zaklopal na jedny dvere, ktoré sa hneď otvorili.

„Dobrý deň Marc. Potreboval by som súrne jeden snímok hrudníka. Je to naliehavé,“ povedal doktor Reed s naliehavosťou v hlase a podal tomu doktorovi ten papier, ktorý vypisoval v kancelárii, aby si ho prečítal. Všimla som si menovku na mene toho doktora. Volal sa doktor Gramp. Bol to starší pán. Mal už šedivé vlasy a plešatel. Bol oblečený do bieleho plášťa bielych nohavíc a bieleho trička. Mal nižšiu postavu a bol zavalitý.

„V poriadku. Slečna vojdite prosím do vedľajších dverí a tam sa do pol pása vyzlečte.“

„Bella, ale všetko, áno? Budeš tam mať plášť, ktorý si dáš na seba,“ povedal doktor Reed, keď videl môj zhrozený pohľad. Prikývla som a vošla som do tých dverí. Vyzliekla som sa a obliekla som si ten plášť. Keď som bola hotová, otvorili sa druhé dvere a ten doktor ma zaviedol dovnútra. Postavil ma pred röntgen a za mnou bola nejaká biela doska. Prístroj začal pracovať. Poznala som to podľa tých zvukov. Pár krát urobil snímku keď vošiel ten druhý doktor a povedal, že môžem ísť, ale mám počkať na doktora Reeda na chodbe. Znova som prikývla a vošla som do šatne. Tam som sa prezliekla a vyšla som von. Asi po pol hodine za mnou vyšiel aj doktor Reed. Pozrel sa na mňa so starosťou vpísanou v tvári. Rukou mi naznačil, že mám ísť za ním. Vyšli sme znova na poschodie, kde mal kanceláriu. Pri recepcii sa na mňa otočil.

„Bells, počkaj tu na mňa, dobre? Hneď som späť. Idem sa na niečo iba pozrieť.“ Posadila som sa na lavičku k stene, oprela som si hlavu a zavrela som oči. Zazvonil mi telefón. Pozrela som sa na číslo. Volal mi Jake.

„Ahoj, Bells. Čo robíš?“ ozval sa v telefóne jeho veselý hlas.

„Som v nemocnici. Neboj. Iba mi v poslednej dobe nie je dobre, tak som prišla za doktorom Reedom, aby sa na mňa pozrel,“ povedala som mu, aby som ho ukľudnila.

„Aha. Chcel som sa ťa spýtať, či by si dnes neprišla k nám. Niečo by sme spolu podnikli.“

„Nie Jake dnes nie. Som unavená. Ale zajtra po škole by sa dalo. Teda ak budeš môcť.“

„Jasné. Ale keď skončíš, tak mi prosím zavolaj, že čo ti je, dobre?“

„Áno, ozvem sa ti. Musím už končiť. Prišiel doktor Reed,“ zložila som telefón a zdvihla som hlavu. Stál tam doktor Reed.

„Bella urobíme ti ešte nejaké vyšetrenia, dobre? Poď za mnou.“ Išla som za ním. Urobili mi veľa vyšetrení. Ani neviem čo všetko to bolo. Strávila som tam celý deň. Potom mi doktor Reed povedal, že sa mám ísť najesť domov a potom sa vrátiť. Že vtedy už budú výsledky. Vyžiadal si ich totiž čo najskôr. Že je to vraj naliehavý prípad.

Autor: Minyta (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratený život 12. kapitola: