Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Stratená v čase Prológ + 1. kapitola

17.08.2011 (19:00) • Alsee • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 3273×

Prológ

pieseň

Porozprávam vám príbeh o mojom živote. Nie je ničím výnimočný, iba ak tým, že mávam sny. Áno, viem, že sny sa snívajú každému, ale tie moje sú iné. Živé.

Väčšinou sú normálne sny výbojom našej fantázie, alebo je to nočná mora, ktorá sa nám stále sníva znova a znova. A práve v tom sú moje sny iné. Moje majú pokračovanie. Ako seriál.

Najprv, keď som bola ešte menšia, sa mi snívali typické detské sny. Sedela som na tráve a pozerala sa, ako blonďavé dievčatko naháňa motýlika. Druhú noc sa mi snívalo, že dievčatko si pri tom, ako naháňalo motýlika, začalo spievať. Ale vždy som bola len pozorovateľ. Necítila som pocity a nepočula myšlienky hlavnej postavy môjho sna.

Až do jednej noci, ktorá mi zmenila život...

1. kapitola

Ostré konáre ihličnatých stromov mi šľahali do tváre. Pôda lesa sa mi zapichávala do bosých nôh. Potkýnala som sa o každý kameň a koreň stromu. Zakrvavenými rukami som sa snažila aspoň trochu si zdvihnúť sukňu už aj tak zničených šiat. Dýchala som chladný, jarný vzduch, ktorý ma v pľúcach nepríjemne pálil.

Vedela som, že je za mnou. Vedela som, že sa so mnou hrá. Vedela som, že nemám šancu utiecť a o chvíľu zomriem.

Tak na čo utekať, aj keď mám smrť istú? pomyslela som si a  zastala. Snažila som sa upokojiť dych a počúvať, ako pomaly kráča za mnou. Ako dravá šelma, ktorá ide po svojej koristi. Po mne.

Zavrela som oči a pomaly sa otočila. Cítila som, ako vzduch ochladol a ako sa snažím netriasť strachom. Pozbierala som všetko odhodlanie, ktoré mi ešte ostalo a pomaly otvorila oči.

Stál v kroví, neďaleko mňa. Jeho telo vytváralo mohutný tieň, ktorý v polnočnej tme nebolo skoro ani vidieť.

Telo, ktoré som tak milovala... kedysi.

Kedysi, keď ma každý jeho pohľad zahrial u srdca. Keď sa mi pri každom jeho slove, ktoré vychádzalo z jeho dokonalých úst, roztriasla každá bunka môjho tela. Kedysi, keď som odpadávala pri pohľade na jeho pokrivený úsmev. Kedysi...

Po líci mi stiekla osamotená slza.

„Prečo to robíš?“ šepla som do vetra. Vedela som, že ma počul.

Vystúpil z krovia a jeho nádhernú tvár osvietil spln mesiaca. Ešte stále som bola šokovaná, keď som ju uvidela. Aj po tak dlhom čase.

Vždy ma dokázal šokovať. Vždy pripravil nejaké prekvapenie, aby som bola šťastná. Ale dnes ma prvýkrát jeho prekvapenie nepotešilo.

„Je to moja vášeň, Susan.“ Zdalo sa mi, že keď to hovorí, sipí ako had. Do akého netvora som sa to zamilovala?

„Tvoja vášeň je zabíjať ľudí?“ povedala som prekvapene, aj keď som odpoveď poznala.

Zasmial sa a podišiel o krok bližšie ku mne. Po tele mi prešli zimomriavky a so strachom som ustúpila o pár krokov dozadu.

Uškrnul sa a nahnevane ma schmatol za ruku. Ten pohyb som si ani nestihla všimnúť. Zapotácala som sa a ucítila, ako som sa pritlačila o niečo chladné. Stisk na ruke nepovolil, práve naopak.

Celé telo sa mi triaslo, ale vedela som, že jemu na tom nezáleží. Zdvihla som pohľad a stretla sa s očami plnými túžby. Očami, ktorým som vždy venovala toľko lásky. Lásky, ktorá nemohla byť naplnená, lebo on ku mne nič necítil. Nič...

Zafúkal vietor a moje ryšavé vlasy sa mi tiahli za smerom vetra. Aj ja by som išla. Utiekla by som z tohto sveta, z tejto chvíle. Išla by som kam by vietor zafúkal a neriešila okolitý svet.

„Budeš mi chýbať...“ Zacítila som jeho chladný dych na svojom krku. Zavrela som oči...

Do reality ma vtiahol ženský krik.

Prudko som sa posadila na posteli a cítila, ako mi po čele stekajú kvapôčky potu. Až vtedy som si uvedomila, že to kričím ja.

Pritlačila som si ruku na ústa a konečne sa prestal ozývať ten zvuk dráždiaci uši. Vyplašene som sa pozrela na budík, ktorý držal čestné miesto na mojom nočnom stolíku a zistila dve správy.

Dobrú a zlú.

Dobrá, že Charlie už nie je doma, takže nepočul môj krik.

Zlá, o dvadsať minút musím byť v škole.

Povzdychla som si. Po tejto noci sa mi vôbec nechcelo ísť do školy. A hlavne po tom sne. Zavrela som oči a znova sa mi celý prehral pred očami.

Útek, on a krik. Môj krik. Zacítila som ako mi po celom tele prebehli zimomriavky. Tak ako aj jej. Susan.

Prehodila som nohy cez posteľ a utekala do kúpeľne. Teraz nie je čas na to, aby si na to myslela, Bella! kričalo moje vnútro a ja som mu musela dať za pravdu.

Vošla som do kúpeľne, a keď som uvidela svoj obraz v zrkadle, skoro som zinfarktovala. Na hlave mi trónilo vrabčie hniezdo a oči som mala opuchnuté a podliate. Tvár som mala belšiu ako zvyčajne, takže som vyzerala ako mŕtvola. Podišla som k umývadlu a snažila sa dať aspoň trochu dokopy.

Už oblečená som vošla do kuchyne a zo stola si zobrala jablko. Zahryzla som sa doň a cestou k autu už bolo celé zjedené. Hodila som ohryzok do kontajnera a nastúpila do auta.

Strčila som kľúč do zapaľovania a ozval sa, pre mňa známy, zvuk môjho milovaného Chrobáka. Vycúvala som z dvora a cestou do školy som stále videla pred očami ten sen. Nie a nie sa ho zbaviť. Len dúfam, že nebude mať pokračovanie, pomyslela som si.

Zaparkovala som na parkovisku pred školou a vystúpila z auta. Bol ešte čas do začiatku prvej hodiny, takže som sa ešte oprela o kapotu auta.

Jessica Stanleyová pobehovala po parkovisku celá rozrušená a roznášala klebety. Zrejme to muselo byť niečo fakt dobré, ale mňa to vôbec nezaujímalo. Nebola som typ dievčaťa, ktorý zbiera klebety. Skôr ma unavovali.

Pozrela som sa na hodinky, ktoré som mala pripnuté na pravom zápästí. Najvyšší čas ísť na hodinu.

Otvorila som dvere svojho auta a zo sedadla zobrala tašku. V polovici pohybu som začula škrípanie bŕzd a skoro hneď na to aj vzdychy všetkých dievčat, ktoré boli na parkovisku.

Vystrela som sa a prehodila si batoh cez rameno. Len tak zo zvedavosti som sa pozrela na pôvodcov toho, že tu všetci stoja z otvorenými ústami dokorán.

Otočila som hlavu a moje srdce sa rozbúšilo na plné obrátky.

Dúfam, že v komentároch zanecháte svoj názor.

Alsee.

Autor: Alsee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Stratená v čase Prológ + 1. kapitola: