Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce umelca - 3. kapitola

07.11.2011 (19:15) • bublina23 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 844×

- Pohľad Rosalie -

Otravný zvuk budíka. Bola som po včerajšku dosť zničená. Ani neviem prečo.

Pozrela som sa na seba. Bola som taká unavená, že som sa ani neprezliekla. Vbehla som do kúpeľne, zhodila zo seba všetky veci a šupla sa pod sprchu. Trvalo mi to snáď celú večnosť. Alice stála už pred dverami, tak som ju pustila. Keď som vychádzala von, skoro som sa jej zľakla. Na bledej tvári jej svietili tmavé kruhy a na lícach mala zaschnuté slzy. Okamžite som ju objala.

„Alice! Alice, čo sa deje?“ opýtala som sa. Nič nepovedala, zaborila tvár do môjho pyžama a začala vzlykať. Nechala som to tak a hladila ju po vlasoch. Keď bude chcieť povie mi to.

„Mala by si sa ísť umyť, za chvíľu musíme do školy.“

„Ja nejdem. Mama povedala, že nemusím,“ povedala potichu, ale aj tak som počula, aký ma zachrípnutý hlas. Prikývla som.

Prišla som do izby a pozrela som sa na hodiny. Zistila som, že nestíham. Za chvíľu začína vyučovanie a ja som ešte v pyžame. Rýchlo som sa prezliekla, nemaľovala som sa, urobila si desiatu, raňajky pre Al, zobrala veci, čo potrebujem do školy, a odišla som. Moje milované autíčko ma nesklamalo a ja som prišla práve včas.

„Ahoj, Rose. Dnes nejako neskoro,“ uškrnul sa na mňa.

„Ahoj, Emm. No ehm... stáva sa,“ zasmiala som sa. Z auta som vytiahla plátno a ruksak.

„Pomôžem ti?“ Prikývla som a strčila som mu do rúk dosky s nejakými náčrtkami.

„Čo v tom máš?“ Otvoril to a nazrel dnu. Rýchlo som mu to zobrala z rúk.

„Nič, no to je jedno. To ti ukážem inokedy... Musíme ísť, lebo prídeme neskoro,“ popohnala som ho. Keď sme vošli do budovy, rozdelili sme sa a ja som išla za učiteľkou výtvarnej.

Zaklopala som na dvere a čakala. Zazvonilo na prvú hodinu a chcela som odísť, keď vtom prichádzala učiteľka a vyzerala byť naštvaná.

„Prepáčte, ja iba toto do súťaže.“ Odkryla som malé plátno a podala do ruky. Spokojne sa usmiala.

„Výborne, Rose. Nádherné ako vždy. Určite niečo vyhráš. Ale bež už do triedy, aby si nemala zle,“ usmiala sa na mňa a odišla do kabinetu. Mykla som plecami a išla som do triedy. Prvú hodinu som mala s Emmettom. Sadla som si do lavice a vybrala veci.

„Tak už mi konečne ukážeš, čo tam máš?“ opýtal sa zvedavo. Podala som mu to, čo tak veľmi túžil vidieť, a začala si zapisovať poznámky.

„Rose,“ drgol do mňa a mne sa pohlo pero, takže moje dokonalé poznámky boli zničené. Mala som chuť na neho nahúkať, ale prehryzla som to a pozrela som na neho.

„Na budúce ma nedrgaj, lebo ti to pero niekam zapichnem,“ povedala som výhražne.

„To si kreslila ty?“ ukázal na obrázok, kde bol portrét Alice. Prikývla som.

„Kreslila som to už dávnejšie a je to odfláknuté.“

„Veď je to dokonalé!“ povedal trošku hlasnejšie.

„Haleová, Cullen, po škole budete upratovať môj kabinet,“ povedal učiteľ trochu podráždene a obaja sme prikývli. Do konca hodiny sme spolu už radšej neprehovorili.

„Rose, mrzí ma to...“ Previnilo sa na mňa pozrel.

„Že budeme po škole?“ zasmiala som sa. „Nevadí, možno bude sranda.“ Sprisahanecky som na neho žmurkla. Uškrnul sa.

„Dobre, akú máš ďalšiu hodinu?“ usmiala som sa.

„Biolu.“

„Tak fajn, ideme,“ chytil ma okolo pliec.

A takto to išlo celý deň. Vždy po hodine ma čakal pred triedou a na obede tiež so mnou sedel. Stále rozprával nejaké vtipy a zo všetkého si robil srandu.

„Už som si myslel, že odtiaľ dnes nevyjdeš,“ uškrnul sa.

„Prepáč, ešte som niečo musela riešiť.“

„To nevadí. Ideme?“ Prikývla som a viedla som ho do učiteľovho kabinetu.

„Takže,“ hneď ako sme vošli nám začal rozdeľovať úlohy, „Rosalie, pretriediš mi tieto papiere, Emmett, ty pôjdeš vyhodiť tieto krabice a ešte tu môžete pozametať,“ dokončil svoj monológ a niekam zmizol.

„Toto nebude iba na chvíľu,“ povzdychla som si.

„Neboj sa, ja to rýchlo pozanášam, a potom ti pomôžem.“ Postrapatil mi vlasy.

Tak a dala som sa do toho. Sadla som si a začala som triediť. Po chvíli mi prišiel pomôcť Emm. Dosť sme sa pri tom nasmiali a netrvalo nám to dlho.

„Dobre, ja pôjdem,“ ukázala som smerom k autu.

„Aj ja.“

„Ahoj,“ usmiala som sa a začala kráčať.

„Eh, Rose? Nešla by si večer aj so sestrou von? Išiel by aj Jasper, Bella a jej priateľ.“ Urobil kyslý ksicht.

„Ešte ti zavolám.“ Prikývol a ja som konečne nasadla. Hneď ako som prišla domov, tašku som hodila do kúta, prezliekla sa a išla som na povalu. Alice zrejme spala, lebo bolo ticho v celom dome. Na stojan som si dala nové plátno, nachystala štetce, farby a postavila som sa pred stojan. Dobrých desať minút som iba stála a premýšľala, čo nakreslím...

„Rose?“ Otočila som sa k dverám a keď som zbadala jej výraz... taký nijaký. Keby plakala, kričala alebo hocičo, bolo by to lepšie. Pichlo ma pri srdci. Odložila som paletu a prišla som k nej.

„Áno?“

„Nechceš večer niečo robiť?“

„Oh, zabudla som ti to povedať. Emmett chcel, aby sme s jeho súrodencami išli dnes večer von.“  Kývla hlavou a vyšla von. Zmučene som si povzdychla a zobrala telefón.

„Emmett? Prídem aj s Al, kde sa stretneme?“

~

Nevedela som, čo si obliecť. Stála som pred skriňou a rozhodovala som sa, keď vtom ako na zavolanie dnu vbehla Alice.

„Potrebuješ pomôcť,“ krútila hlavou a odstrčila ma. Po chvíli začala na mňa niečo hádzať.

„V tom sa mu budeš páčiť.“ Nechápavo som na ňu pozerala. Pozrela som sa na to, čo mi hodila. Bola to čierna minisukňa a čierne tielko.

„Už som ti vybrala aj topánky. Budem ťa čakať dole.“ Toto bolo vážne čudné. Ešte asi chvíľu som hľadela na dvere a potom sa dala do obliekania. Nahádzala som to na seba a namaľovala sa. Urobila som to všetko rýchlo, ale aj tak ma moja mladšia sestrička čakala v chodbe. Obuli sme sa a vyšli sme von. Na moje prekvapenie náš už čakal Emmett.

„Nasadať, krásky.“ Uškrnula som sa.

„A kde máš súrodencov?“ opýtala sa Alice.

„Oni nás už čakajú v klube.“ Prikývla som.

Autor: bublina23, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce umelca - 3. kapitola: