Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce umelca - 2. kapitola

23.10.2011 (07:45) • bublina23 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 677×

Konečne zazvonilo a ja som mohla ísť domov. Alice mi dala kľúče od auta, lebo ona zostáva po škole. Spolužiak do nej začal zapárať kvôli výške a ona sa naštvala.

Pomaly som sa vybrala na parkovisko k autu. V rukách som mala kopu vecí, takže som len tak-tak odomkla auto.

„Ahoj, kráska.“ Otočila som sa a pozrela sa do jeho nádherných, karamelových očí.

„Čo potrebuješ?“ Otvorila som si zadné dvere auta a hodila tam všetky veci.

„Len... že či by si nešla na kávu. Ty a ja.“ Pozeral sa do zeme a mne bolo trochu do smiechu. Chvíľu som premýšľala nad tým, že by som išla, ale musím ísť do Port Angeles.

„Radšej nie. Prepáč.“ Smutne som sa usmiala.

„Chápem... Tvoj priateľ by sa na mňa naštval.“ Vyvalila som oči a vybuchla do smiechu.

„To nie! Ja nikoho nemám, ja len som dnes chcela ísť do Port Angeles, potrebujem si kúpiť nové plátno a štetce.“ Usmial sa na mňa.

„Tak fajn. Môžeme ísť spolu,“ uškrnul sa a ja som zalapal po dychu.

„Ja neviem...“

„No tak! Prosím, iba jedna káva.“ Spojil ruky a pozrel na mňa takým nevinným pohľadom, že bolo ťažké odolať.

„Tak dobre,“ povzdychla som si. Veď čo zlé sa môže stať?

Rýchlo som prišla domov. S Emmettom sa máme stretnúť o hodinu. Ja neviem, čo si obliecť a moja drahá sestrička je po škole. Prvé, čo mi padlo pod ruku, som hodila na seba a učesala sa. Nijako veľmi som sa nemaľovala. Ešte rýchlo som išla do môjho „ateliéru“ - napísať si, čo presne potrebujem.

- Pohľad Emmetta -

Bol som nadšený, keď súhlasila. Tešil som sa, ale mal som pocit, že mi Bella s Jasperom chcú prekaziť moju radosť. Musel som na nich čakať na parkovisku, lebo museli chodiť do školy mojím autom. Keď som ich videl, ako pomaličky kráčali a smiali sa, mal som chuť ich nakopnúť.

„Pokoj, Emm. Čo si taký...“ Nedopovedal to a začal sa smiať a celé kolo. Zavrčal som.

„Dobre, dobre.“ Trochu sa upokojil. Naštvane som si sadol na miesto šoféra. Ako náhle nastúpili aj oni, vyštartoval som. Domov sme prišli v rekordnom čase. Zaparkoval som auto v garáži a rýchlo vbehol do izby.

Stál som pred skriňou a premýšľal, čo na seba hodím. Nakoniec som vytiahol kockovanú košeľu a džínsy. Nagéloval som si vlasy a mohol som vyraziť.

Dorazil som na dohodnuté miesto a Rose tu ešte nebola. Pozrel som sa na hodiny. Uškrnul som sa. Päť minút meškala. Započul som v diaľke kroky a pozrel som sa tým smerom. Zakýval som jej a ona prišla ku mne.

„Meškáš,“ ukazoval som na hodiny a zasmial sa.

„Mrzí ma to.“ Aj ona sa zasmiala.

„Tak môžeme ísť?“ spýtal som sa a pozrel sa jej do očí.

„Samozrejme,“ prikývla. Otvoril som jej dvere. Rýchlo som obišiel auto a sadol som si. Cesta nám (teda aspoň mne) ubehla dosť rýchlo. Občas sme prehodili pár slov.

- Pohľad Rosalie -

„Nevedel som, že maľuješ,“ povedal trochu prekvapene. Už sme nakúpili všetko, čo som potrebovala a teraz sme sedeli pri káve.

„No tak trochu.“ Pozrela som sa do zeme a trochu začervenala.

„Musíš mi tvoje kresby ukázať,“ uškrnul sa na mňa a ja som sa zasmiala.

„Raz určite.“ Usmiala som sa. „Ale teraz... povedz mi niečo o sebe. Celý čas hovorím iba ja.“

„Neviem. Bude ťa to nudiť.“

„Nebude. Prosím.“ Urobila som nevinný pohľad.

„A čo by si chcela vedieť?“ Podoprel si hlavu a pozrel mi do očí. Mykla som plecami.

„Takže, volám sa Emmett, som neodolateľne sexy, mám otráveného brata a mladšiu sestru. Ona má priateľa, ten chodí na univerzitu, tak nie sú spolu tak často, takže aj ona mi lezie dosť na nervy. Nič viac mi už nenapadá.“ Vybuchla som do smiechu. Nechápavo sa na mňa pozrel.

„T-ty si o sebe myslíš, že si neodolateľne sexy?“ vybuchla som ešte viac, začali mi tiecť slzy.

„No! Nesmej sa! Kebyže to nie je pravda, nejdeš so mnou na tú kávu!“ Tváril sa urazene, čo mi nepomohlo, ale ešte to zhoršilo. Priblížil sa k mojej tvári a zapozeral sa mi do očí. Trochu som sa upokojila. Naše tváre boli od seba vzdialené len kúsok. Priblížil sa ku mne ešte viac, jeho pery sa obtreli kúsok o tie moje a ja som sa hneď odtiahla.

„Prepáč...“ povedal a pozrel sa na mňa.

„Uhm... Nevadí. Nemali by sme už ísť?“ Dopila som svoj jahodový Milkshake a zvedavo na neho pozrela.

„No môžeme.“ Postavil sa a šiel zaplatiť. Chcela som ho zastaviť, ale bolo neskoro.

„Ideme?" Prikývla som. Postavila som sa, zobrala kabelku a vyšla som von.

Cítila som sa trochu trápne. Odmietla som ho. Ale keď ten pocit... nedokázala som to prekonať a znovu niekoho milovať. Trhalo mi srdce...

„Rose.“ Niekto mnou pomykal a ja som otvorila oči.

„Oh. Prepáč, ja... zaspala som.“ Pretrela som si oči a zívla som. Emm vybehol z auta, vybral mi veci z kufra a ja som išla za ním. Do ruky mi podal tašku z farbami a plátna držal on.

„Bolo to super, ďakujem,“ usmiala som sa.

„Nie, to ja ďakujem.“ Jemne mi odhrnul vlasy z tváre a dal mi ich za ucho. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma na líce.

„Tak, mala by som už ísť.“ Sklonila som hlavu, vytiahla kľúče a odomkla. Podal mi plátna a ja som vbehla dnu.

Zavrel za mnou dvere. Ani som sa neotáčala, vbehla som do izby, všetko hodila na zem a ľahla som si. Nemala som ani silu prezliekať sa...

Autor: bublina23, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce umelca - 2. kapitola: