Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce umelca - 1. kapitola + Prológ

12.10.2011 (20:00) • bublina23 • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 929×

Prológ

- Pohľad Rosalie -

Najprv by som sa vám mala asi prestaviť. Moje meno je Rosalie Hale. Bývam v malom mestečku Forks, v štáte Washington, so svojou mladšou sestrou, mamou a otcom. Obe chodíme na strednú školu. Ona je bláznivá a šialená. Miluje nákupy a je dokonalý odborník ohľadom módy. Nikdy si na seba neobliekla nič dvakrát. A najhoršie na tom je to, že sa musím obliekať tak, ako mi ona prikáže.

Ja som zase viac uzavretá do seba. Najradšej sa zatváram v podkroví a tam maľujem. Niekedy tu strávim aj celý deň. Iba tu môžem uniknúť od reality. Znie to ako keby som bola nejaký outsider, že? Ale tak to nie je... Práve naopak. Som nádherná, mám dlhé blond vlasy a modré oči. Skoro každý chalan sa za mnou otáča, ale mne to je jedno. Ešte nikdy som nemala vzťah. Pre mňa bolo prednejšie plátno a štetce. Sestra si zo mňa robila srandu a ja som ju hravo ignorovala...

Pozrela som sa na svoj výtvor a samoľúbo som sa usmiala.

„Rose!“ Alice vbehla do mojej malej ríše fantázie a úsmev ma prešiel.

„Čo sa deje?“ zapozerala som na ňu nenávistným pohľadom.

„Uh... prepáč, že ťa ruším, sestrička, ale mám dobré správy,“ vypískla nadšene a ja som iba prevrátila oči.

„Ak to nie je ohľadom umenia, ani mi to nemusíš vravieť.“ Otočila som sa späť k plátnu a obdivovala môj výtvor.

„No tak! Rosalie, počúvaj na aspoň na chvíľu.“ Už neznela nadšene, ale v jej hlase bolo počuť zlosť.

„Ach, no tak fajn, ale rýchlo!“ Posadila sa na stoličku vedľa dverí a nadýchla sa.

„Budeme mať nových susedov! A že vraj prídu až z Aljašky!“ rozprávala nadšene. Povzdychla som si. „A majú tri deti a sú v našom veku,“ rozplývala sa ďalej.

„Všetko?“ spýtala som sa znudene.

„Ale Rose! Prečo si taká?“ Opäť sa mi pozrela do očí.

„Lebo ma to nezaujíma a teraz padaj, mám ešte niečo na práci.“

Vytiahla som ju zo stoličky a strkala k dverám. Niečo si mrmlala popod nos a mňa to netrápilo. Vyhnala som ju z izby, zabuchla dvere pred nosom a radšej som sa zamkla. Nemala som náladu na nejaké jej kecy.

Kapitola 1.

Zobudil ma prenikavý zvuk budíka. Vypla som ho a vytackala som sa z postele. Každé ráno som vstávala skôr ako Alice. Trvá jej to dlho v kúpeľni a ja potom nestíham. Vždy radšej robím všetko pomaly, v pokoji, a ona je také malé tornádo.

Pomaly som prišla do kúpeľne a šupla sa pod sprchu. Potrebovala som sa nejako prebrať. Vlasy som si vypla do gumičky a pustila som na seba vlažnú vodu. Kvapôčky mi stekali po tele a ja som sa oprela o stenu a zavrela oči. Premýšľala som nad tým, čo mi povedala Alice.

Budeme mať nových spolužiakov, povzdychla som si.

Otvorila som oči a vypla sprchu. Zabalila som sa do osušky a prešla som k umývadlu. Dôkladne som si vyčistila moje biele zuby a umyla tvár. Potichu som sa zase späť premiestnila do izby, kde na mňa čakala kôpka oblečenia. Spustila som na zem osušku a začala sa obliekať, ale nie do toho, čo mi nachystala Alice.

Vytiahla som si zo skrine čierne legíny, biele mini šatočky so šedými kvietkami a na to tmavosivé zapínacie bolero s krátkym rukávom. Na oči som si dala iba špirálu. Make-up som nepotrebovala. Ústa som si pretrela leskom a zišla som do kuchyne.

Všetci už raňajkovali.

„Dobré ráno...“ povedala som potichu a zobrala si tanier. Sadla som si k sestre a začala jesť. Žiarivo sa na mňa usmiala a ja som začínala mať obavy, čo zase povie.

„Dnes majú prísť do školy tie nové decká,“ povedala a odhryzla si z rožka.

„Odkiaľ to máš?“ Toto bolo asi tak jediné, čo ma trápilo. Kam na tie kecy stále chodí.

„Od Erica a Mika,“ mykla plecami a dojedla svoje raňajky. Nadvihla som obočie.

„Tí dvaja sú niekedy horší ako baby,“ zašomrala som a venovala som sa svojmu jedlu.

Ak aj niečo ešte povedala, nepočúvala som ju. Keby hovorila aspoň niečo rozumné, ale nie ona musí stále omieľať iba klebety. Ako nejaká stará babka.

Odniesla som prázdny tanier do drezu. Dala som ešte pusu mamke na líce, objala tata a išli sme do školy. Takmer nikdy nechodíme každá sama, vlastnými autami, ale väčšinou spolu. Cesta je rýchla, keďže Forks je malé mesto.

Zaparkovali sme na svojom zvyčajnom mieste a vystúpili sme. Ja som rýchlo vbehla dnu. Pribehla som k svojej skrinke, zobrala veci, ktoré potrebujem a išla na hodinu.

Sadla som si do svojej lavice. Sedím sama a vzadu. Úplne mi to vyhovuje. Aspoň sa môžem sústrediť na to, čo učiteľ hovorí a nikto ma nezabáva. Vytiahla som si z tašky knihu a začala som čítať. Prvú sme mali angličtinu. Učiteľ vždy meškal, ale dnes prišiel načas.

„Poprosil by som vás o pozornosť,“ odkašlal si. Zatvorila som knihu a pozrela sa smerom k tabuli. Vedľa učiteľa stál svalnatý mladík. Pozrel sa na mňa a uškrnul sa. Bol úžasný. Mal kratučké, tmavé vlasy a nádherné karamelové oči.

„Môžeš sa predstaviť,“ povedal mu učiteľ.

„Volám sa Emmett Cullen a prisťahovali sme sa z Aljašky. Mám ešte dvoch súrodencov - sestru a brata,“ mykol plecami a stále sa usmieval ako prihlúpy.

„Dobre, Emmett. Môžeš si sadnúť tamto,“ ukazoval na miesto vedľa mňa a mne stiahlo žalúdok. Nechcela som, aby pri mne sedel, ale ako som sa pozerala po triede, nikde inde nebolo voľné...

Autor: bublina23, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce umelca - 1. kapitola + Prológ: