Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 27. kapitola

05.03.2012 (22:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 52× • zobrazeno 5268×

27. kapitola

„Pred chvíľou sa prebudila, ale nepovedala mi ani slovo,“ oznámila mi sestrička, keď som už o šiestej ráno stepoval pri nemocnici. Prešli už tri dni, Bella celé dni spala, doktor ma uisťoval, že to potrebuje. Zo sna rozprávala len párkrát, a to Joshove meno. Ranilo ma to, ale rozumel som jej. Musela mať nočné mory, ktoré jej ostanú už navždy.

„Idem za ňou,“ oznámil som jej automaticky a rozbehol sa do jej izby. Roztrasenou rukou som chytil kľučku a otvoril pomaly dvere. Bola naozaj hore. Hlavu mala otočenú do okna a sledovala tam niečo.

„Bella,“ šepol som do ticha po tom, čo som zatvoril dvere a podišiel pomaly k jej posteli. Otočila ku mne hlavu.

„Edward,“ vydýchla zo slzami v očiach a natiahla ku mne ruky. Rýchlo som sa k nej posadil a objal jej krehké telo. Telo sa jej mohutne triaslo od vzlykov, pevne som ju držal a hladil naliehavo po chrbte.

„Zabili ho,“ vzklykla. „Strelili do hlavy, mysleli si, že som mŕtva, hrala som to a pozerala som, ako jeho telo niekam nesú. Mala som bojovať,“ šepkala naliehavo cez vzlyky.

„Nie, nie, Bells, nemohla si nič urobiť. Bola si veľmi zranená, neobviňuj sa z toho, nemôžeš za to,“ šepkal som jej naliehavo pravdu. No jej výraz mi jasne hovoril, že z toho obviňuje seba.

„Musíš ho nájsť, možno je ešte živý. Prosím, Edward.“

Chytil som jej tvár opatrne do dlaní a pozrel sa jej smutne do očí. „Jeho telo našli pri moste v Bronxe. Nemal šancu na prežitie. Prepáč mi to, pôjdem hneď preč, nemám tu čo robiť. Nechcem, aby si sa cítila previnilo, že tu som s tebou, Joshovi by sa to určite... No to je jedno.“ Postavil som sa so zmučeným výrazom a chcel odísť. Nie, nechcel som, ale musel. Nemohol som ju obviňovať z toho, že jej záležalo na ňom.

„Nemôžeš po mne chcieť, aby som ti teraz vyznávala lásku a sľubovala ti, že teraz budem len s tebou,“ šepkala naliehavým hlasom. „Zavraždili mi manžela, Edward. Nebudem sa s tým môcť zmieriť veľmi dlho, videla som, ako mu strelili do hlavy. Bol to hajzel, vyhrážal sa mi, že ak s ním neodídem do New Yorku, ublíži ti. Nemohla som to dovoliť, dokonca sa mi priznal, že ma podviedol, ale bol to môj manžel. Žila som s ním roky, Edward. Milovala som ho. Nebuď hlavne sklamaný, musíš to pochopiť. Teraz chcem byť sama.“

„Ja ti rozumiem, Bella. Prepáč, asi som príliš sobecký.“ So sklonenou hlavou som odišiel z miestnosti a nemo kráčal chodbou. Nebol som naštvaný... aspoň určite nie na ňu, na seba. Potrebujem sa pomstiť, musím ich zabiť! Nevydržím už ani minúty s pocitom, že sú nažive. Budú pykať za to, čo urobili.

Vtom mi zazvonil mobil. „Čo je?“ zavrčal som do telefónu.

„Carlisle, Jasper a Emm ťa už čakajú v Bellinom dome,“ oznámila mi Alice.

„Ste v New Yorku?“ tipol som si prekvapene.

„Áno, s Emou ideme za Bellou, malá ju chcu veľmi vidieť. A jedna rada, Edward – nemysli si, že ťa nemiluje. Je to pre ňu šok, musíš jej dať čas,“ radila mi. Povzdychol som si a zložil to. Na to som naozaj nemal teraz náladu.

Pred ich domom už stál Carlisleov Mercedes, okolie domu bolo ohradené policajnou páskou, ale žiadny policajt tu nebol. Vošiel som dnu, Carlisle bol pri kúpeľni, Jasper sa objavil pri mne s nejakými zložkami.

„Myslím, že mám podozrivých,“ ozval sa a pozrel mi do očí. „Alice videla vo vidine mužov s čiernymi kabátmi a klobúkmi. Je jasné, že muselo ísť o nejaké podsvätie. Prešiel som všetky spisy z Joshovej kancelárie a našiel som jeden prípad s mafiánskym bossom menom – Michael Monicelli, je to Talian s momentálnym bydliskom v New Yorku. Má problémy s daňovými únikmi, vydieraním a ublížením na zdraví. Josh pracoval na prípade, kde ho obvinili z vraždy pár ľudí, mal to už takmer vyhraté.“

„Bydlisko?“

„Druhá strana New Yorku, majú tam obrovskú vilu ohradenú železným plotom s kamerami.“

„Idem tam, vy ostaňte tu. Zabijem toho hajzla sám, musím,“ zavrčal som so zaťatými zubami.

„Pôjdeme s tebou, budeme musieť odpratať telo, Edward. Necháme ti ich, neboj.“

„Dobre.“

Bella:

Bolo mi strašne zle, celé telo ma bolelo, nemohla som sa pohnúť, ale vnímala som. Všetko, čo sa stalo, mi priam bilo do hlavy. Nemohla som sa zbaviť tých myšlienok. Triasla som sa, bála sa. Stále som mala pred očam chlapov v čiernych kabátoch, držali Josha pod krkom a zbrať mu mierili do hlavy. Zbili ma predtým a odtiahli do kúpeľne...

„Nie!“ skríkla som do ticha a prudko otvorila oči.

„Pšt, miláčik, si v poriadku,“ ozval sa pri mne nežný ženský hlas. Otočila som hlavou, hneď sa mi zatočila hlava, ale premohla som sa. Bola Esme, vedľa nej sedela Alice a na kolenách mala maličkú. Musela som sa pousmiať, ako na mňa starostlivo pozerala.

„Ahojte,“ šepla som, teda skôr zachrapčala. Esme už držala v ruke pohár s vodou a priložila mi ho k perám. Trochu som si usrkla.

„Ďakujem.“

„Vyzeráš strašne,“ poznamenala Alice, musela som sa potichu zasmiať.

„Aj sa tak cítim. Rada ťa tu vidím, maličká.“ Usmiala som sa na Emu, v ruke držala veľkého maca s modrými očami.

„Budeš v poriadku, však? Ocko by neprežil, ak by sa ti niečo stalo,“ hovorila mi naliehavo. Natiahla ku mne ruku, kde držala veľkého maca a podala mi ho. „To je v pre teba, než sa ocko vráti, teraz ťa bude on ochraňovať.“

„Ďakujem, miláčik. Kde je vlastne tvoj ocko?“ spýtala som sa to najdôležitejšie, čo ma tlačilo pri srdci. Potrebovala som ho, ale sama ho od seba odháňam. Ale nemôžem byť predsa hneď šťastná, že je Josh mŕtvy len kvôli tomu, že bol hajzel a podvádzal ma.

Ja neviem, stalo sa toho príliš veľa. Ja som mimo, som zmätená, ale realita na mňa ťažko dolieha. Zúfalo som sa pozrela na Alice.

Otočila sa k Esme s malou. „Porozprávam sa s Bellou, dobre?“ Obe prikývli a odišli.

„Ja neviem, čo robiť, Alice. Ostala som sama, Josh bol všetko, čo som mala v New Yorku. Ale to nie je to, čo ma... serie. Mne to nie je vôbec ľúto, Alice. On... predtým, než sme prišli sem, vyhrážal sa mi, že ublíži Edwardovi, vraj ho dá zabiť, dal mi facku, povedal, že ma podviedol. Nikdy som ho takého nevidela, ukázal mi svoju pravú tvár a ja som ho nenávidela v jednom momente. Chcel ma odtrhnúť od Edwarda a ja... ja cítim radosť alebo čo to je z toho, že tu Josh nie je. Chcem byť s Edwardom, Alice. Milujem ho, ale keď sa naňho teraz pozriem, mám ešte väčšie výčitky svedomia. Predtým, než... Josh ma bránil, hovoril im, nech zabijú jeho a mňa nechajú na pokoji. Keď mu držali zbraň u hlavy, pozrel sa mi do očí a šepol mi, že ma bude vždy milovať. Stále mám pred očami ten jeho výraz a...“

„Pšt,“ zastavila môj rýchly príliv slov. „Bella, počúvaj ma. Chce to len čas, nie je nič zlé na tvojich pocitoch. Zažila si šok. Musíš hlavne oddychovať, nechaj nás... Edwarda, aby sme sa o teba postarali. Nikto ťa nebude do ničoho nútiť, rozhodneš sa sama.“

Pousmiala som sa a slabo prikývla. „Zavoláš mi sem, prosím ťa, Edwarda?“

„Ehm, budeš musieť počkať chvíľu, musel si niekam odskočiť, aby uviedol všetko na pravú mieru. Zavolám mu, nech si pohne.“

„Ďakujem ti, Alice.“

„Čaká ťa ešte dokonalá budúcnosť, Bella. To ti môžem na stopercent sľúbiť.“ Mrkla na mňa a odišla z miestnosti.

xxx

„Nie, Charlie, nemusíš sme chodiť, všetko je v poriadku. Bella sa lieči veľmi rýchlo, lekári to považujú za zázrak. O pár dní prídeme aj ňou do Forks, neboj sa. Všetko je naozaj v poriadku,“ ozýval sa neďaleko mňa tichý hlas.

Zamrkala som, musela som si trochu pretiahnuť svaly, ale veľmi to bolelo.

„Pšt, radšej sa nehýb,“ šepol mi anjelský hlas.

„Všetko mám stuhnuté,“ sťažovala som si, ale stále som sa naňho nedokázala pozrieť. Ucítila som, ako sa ku mne posadil na posteľ.

„Alice mi všetko povedala,“ šepol do hrobového ticha.

Otvorila som ústa, že niečo poviem, ale nevyšlo mi z nich ani slovo. „Ja...“ začala som, ale umlčal ma svojím pohľadom.

„Pšt, nemusíš nič hovoriť. Dám ti času, koľko len budeš chcieť, miláčik. Len nezabúdaj na jediné – milujem ťa a navždy budem.“

Opatrne si ľahol ku mne, pobozkal ma na čelo a pritúlil sa ku mne. Naliehavo som ho chytila za ruku.

„Chcem odtiaľto odísť, nechcem tu byť sama,“ šepla som mu.

„Budeš musieť vydržať ešte niekoľko dní, uzdravuješ sa príliš rýchlo, je to zvláštne, tak si ťa tu chcú lekári ešte nejakú dobu nechať. Potom budeš môcť ísť na domáce liečenie, Carlisle sa bude o teba starať,“ uistil ma.

„Budem sa musieť postarať o Joshov... pohreb a...“

„Nič nemusíš robiť, jeho rodina si to zobrala na starosti. Nemusíš ísť ani do toho domu, Belli. Všetky tvoje veci sme ti odtiaľ zobrali. Už si v bezpečí, nemusíš sa ničoho báť, to ti môžem s určitosťou sľúbiť.“

„Ďakujem ti, Edward. Za všetko...“ Ešte som ucítila ľadové pery na svojom čele a ponorila som sa do spánku.

26. kapitola - 28. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 27. kapitola: