Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 19. kapitola

19.02.2012 (19:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 53× • zobrazeno 5257×

19. kapitola

„Bella, zvoní ti mobil!“ zavolal na mňa Edward zo spálne. Ešte som si rýchlo omotala uterák okolo tela a utekala do izby. Podal mi ho s kŕčovitým výrazom, to mohlo znamenať jediné. Srdce sa mi prudko rozbehlo a pozrela som sa na číslo volajúceho. Josh!

Musela som sa posadiť a zobrala som to. „Prosím?“ spýtala som sa roztraseným hlasom.

„Bella, okamžite príď domov!“ začal kričať. „Neviem, čo tu hraješ naštvanú. O dva dni sú Vianoce, sme manželia a ty máš byť so mnou. Zajtra ťa chcem vidieť doma, keď prídem z práce.“

„Ty mi nebudeš, čo rozkazovať!“ vyletela som naňho. „Nie som tvoj majetok a chcem byť so svojím otcom. Načo budem chodiť do New Yorku? Bude to ako každý rok – ty budeš v práci aj cez Vianoce a celé sviatky a ja budem lapieť doma pred telkou. Nie, už mám toho dosť. My dvaja si potrebujeme od seba oddýchnuť. Ja chcem manžela, Josh. Nie workoholika, ktorý je doma tak šesť hodín a aj to spí vtedy. Už mám toho fakt dosť. Maj sa, uži si Vianoce so svojou prácou, tá ti určite uvarí.“ A zložila som to.

Za chrbtom sa mi ozval pobavený smiech. Vražedne som doňho zapichla svoj pohľad, naozaj mi nebolo do smiechu. Rázom zmĺkol a posadil sa za mňa, hlavu mi položil na rameno a nežne ma naň pobozkal.

„To je taký debil,“ uľavila som si a pohodlne sa oňho oprela. Už mi vážne všetko liezlo krkom. Tak on bude ešte po mne kričať? No jasne, môže len snívať, že sa tak skoro vrátim. Len aby on neprišiel sám, lebo by som bola naozaj v hajzli.

„Ja som to hovoril odjakživa,“ zasmial sa mi do ramena.

„Nenadávaj na môjho manžela,“ upozornila som ho.

„Veď si pred chvíľou povedala, že je...“

„Ale je to môj manžel, nie tvoj.“

Zachechtal sa. „Nechcel by som ho za manžela.“

„Ty si... “ zasmiala som sa a pleskla ho jemne po hlave.

„Takže, čo máme teraz v pláne?“ spýtal sa laškovne a už mi sťahoval z tela uterák. Otočila som sa k nemu s chuťou som naľahla na jeho božské telo. Dokonalá noc začína, ja ho nebudem mať proste nikdy dosť, to je nemožné.

xxx

„Do riti, zaspali sme!“ skríkla som ráno, keď som ucítila na tvári nepríjemné slnko.

„Bella, pokoj. Tvoj otec vie, že tu som. Nestihol som už odísť, tak som šiel dole za ním, aby o mne vedel a išiel spať,“ oznámil mi s pokojom v hlase, ale ja som vystrelila z postele a rýchlo hľadala v šuplíku veci na oblečenie. Rozosmial sa a objal ma okolo pásu.

„Bella, upokoj sa. S Charliem sme si príjemne pokecali.“

„S Charliem? Vy si už aj tykáte?“

„Áno, tvoj otec je skvelý chlap, trochu sme poohovárali Josha a potom išiel spať.“

„Cítim sa divne.“

„To nemusíš, obleč sa a ja ti idem urobiť raňajky.“ Pobozkal ma na čelo a šiel dole. Ostala som zamrznuto stáť na mieste, toto sa mi nepáčilo. Ani Josh nemal nikdy takýto vzťah s Charliem a Edward mu hneď sadol. A ešte k tomu mi išiel urobiť raňajky v otcovom dome. Čo mám čakať zajtra? Že sa sem presťahuje? Do riti, nemôžem to nechať zájsť tak ďaleko. Toto nie je dobré, ale v sekunde by som našla milión dôvodov, prečo byť práve s ním.

Radšej som sa obliekla, než by som vymyslela niečo nie príliš dobré a snažila sa na to nemyslieť. Zišla som dole a uvidela ho, ako stojí pri sporáku a niečo tam vyrábal. Na stole už bola položená káva. Mohla som na ňom oči nechať.

„Nestoj tam tak a poď sa posadiť,“ ozval sa mi za chrbtom, aj keď sa na mňa neotočil. Vždy som si hovorila, že chodím ako slon.

„Čo máme dobrého?“

„Nechaj sa prekvapiť.“ Rýchlo sa ku mne otočil a mrkol na mňa. Vypila som polovicu kávy, keď sa ku mne otočil s tanierom, na ktorom boli lievance s džemom a šľahačkou. Neviem prečo, ale strašne ma to dojalo. Josh mi nikdy neurobil raňajky, ani raz v našom manželstve.

„Ďakujem,“ povedala som mu precítene a vrhla sa hltavo do nich. Veselo ma pozoroval a ja som si zrazu všimla, že sú jeho oči čierne. Včera boli ešte zlaté.

„Prečo sa tak mračíš?“ spýtal sa ma pobavene.

„Tvoje oči... sú čierne,“ šepla som udivene. Rázom sa zamračil a nahodil tvrdý výraz. Sklonil hlavu, aby som mu do nich nevidela.

„Budem musieť odísť, Alice plánuje dnes celodenné vianočné nákupy, potom večer sa vrátim,“ mrmlal si popod nos.

„Edward, si chlap a určite nepôjdeš celý deň nakupovať. Čo predo mnou skrývaš?“

Povzdychol si a zúfalo mi pozrel do tváre. „Večer ti všetko poviem, dobre?“

„Fajn.“ Trochu som sa bála, znel tak tajomne a vážne.

Edward:

Ty si dobrý idiot, Edward. Práve si jej sľúbil, že jej povieš to, že si predátor a obyčajný vrah.

Mal by som ihneď zdrhnúť, najlepšie na koniec sveta, a nikdy sa nevrátiť. Som totálne v riti. Konečne som jej povedal to, čo ma ťažilo už celé dni a teraz to bude všetko v prdeli. Snažil som sa myslieť pozitívne, že to prijme dobre, ale to bola pekná naivita. Ako len môže reagovať človek, keď sa dozvie, že spí s upírom a ešte k tomu aj od neho pil krv. Cítil som sa tak zúfalo.

Keď som dolovil, šiel som domov. Všetci boli preč okrem Carlislea a Jaspera. Chudáčik Emmett musel ísť určite nakupovať, lebo ho Rose donútila a určite by mu zatrhla sex. Má to ťažké, byť chlapom pod papučou... No dobre, budem radšej ticho.

Nemo som vošiel do obývačky a posadil sa oproti Carlisleovi, ktorý si so zaujatím čítal knihu. Jasper hľadel na telku.

„Som v riti,“ ozval som sa ako prvý.

Jasper na mňa pozrel s pobavením, Alice mu už určite stihla všetko povedať a Carlisle čakal, čo poviem.

„Sľúbil som Belle, že jej poviem pravdu o sebe,“ priznal som sa a chytil si tvár do dlaní.

„Máš pravdu, si v riti,“ zachechtal sa Jasper.

„No synak, už si bol v tejto situácii, tak vieš, čo máš robiť. Ak vieš, že ju naozaj miluješ a chceš s ňou stráviť svoju existenciu, tak jej to povedz. Ale nesmie to nikomu prezradiť, to vieš veľmi dobre.“

Len som prikývol. Áno, chcem s ňou stráviť svoju existenciu, ale to nestačí. Možno je do mňa Bella zaľúbená, ale to je všetko. Stále sa chce vrátiť k Joshovi.

„Edward, zvoní ti mobil.“ Carlisle mi mával mobilom pred tvárou. Bola to Alice.

„Čo je?“ spýtal som sa trochu nevrlo.

„O polhodinu sú u nás Volturiovci,“ oznámila mi, ale v jej hlase nebola ani kvapka strachu.

„Čo tu chcú?“ vyhŕkol som na ňu vystrašene.

„Uvidíš, o chvíľu sme doma. Bella je v Port Angeles, tak nemusíš mať strach.“ A zložila to. A to má byť čo? Pozrel som sa zúfalo na Carlislea, ktorý sa tváril dosť pokojne.

„Čo môžu chcieť?“ spýtal som sa ho.

„To neviem, ale musíme byť v pokoji. Keby nám chceli niečo urobiť, neprídu v tento deň a určite by to urobili tak, aby to Alice nevidela. Je v tom niečo iné a za polhodinu sa to dozvieme,“ povedal mi pokojne, ale ja som sa pokojne teda určite necítil. Bál som sa o Bellu, čo ak na ňu náhodou narazia?

Panebože, teraz som tak ľutoval, že neostala Bella v New Yorku. Dúfam, že jej absolútne nenapadne, aby sem prišla.

Už prešlo dvadsať minút, vtedy sa pred domom objavili ostatní členovia rodiny. Okamžite som stál u Alice.

„Čo chcú?“ vychŕlil som na ňu a chytil ju silno za plecia.

„Dozvieš sa to za päť minút a myslím, že budeš rád za to, že prídu.“ Zoširoka sa usmiala. Čo jej šibe?

„Alice, príde sem Volturiovci! Naposledy sme ich videli snáď pred storočím a ty sa tu, kurva, usmievaš?!“ kričal som po nej. Jasper na mňa použil svoju moc, ale príliš mi to nepomohlo.

„Edward, okamžite sa upokoj. Ak Alice hovorí, že nikomu nič nehrozí, tak má pravdu.“

Pozrel som sa na Esme a odfrkol si.

„Už sú tu,“ oznámila nám Alice. Všetci si automaticky posadili a Carlisle išiel k dverám. Len ja som ostal stáť a potichu vrčal. Toto sa mi ani za nič nepáčilo.

„Carlisle,“ ozval sa Arov slizký hlas.

„Vitaj, priateľu. Si tu sám?“

„Felix s Demetri radšej počkajú vonku, prišli sme len na skok, potom ideme na juh kvôli pár novorodencom, musíme urobiť poriadok.“

„Tak teda, čo ťa sem privádza?“

„Maličká, poď sem!“ zakričal do dvier. Maličká?! Všetci sme zmätene pozerali do dvier, až sa v nich objavila... Ema! Panebože.

„Dcérka moja,“ šepol som, mal som pocit, že sa mi tlačia slzy do očí, ale žiadne mi netiekli. V sekunde som bol u nej, bez ohľadu na Ara, a zobral si ju do náručia. Objal som jej malé telíčko a rozvzlykal sa rovnako ako ona.

„Ocko,“ šepla mi s plačom do ramena a posmrkla.

„Tak dojemné,“ zasmial sa Aro. „Jej matku sme včera zabili, za týždne zabila už sedem ľudí, nebolo inej možnosti,“ hovoril znudene a povzdychol si.

„Malá to videla?“ spýtala sa Esme a postavila sa ku mne.

„Áno. Dúfam, že na ňu dáte pozor. Má to šťastie, že nie je ako ostatné novorodené deti a nechali sme ju nažive. U vás jej bude lepšie,“ povedal Aro, ale ja som si ho nevšímal. Zatvorili sa dvere a ja som sa znovu rozreval, keď som si zaboril tvár do jej vláskov. Ani som nikdy nedúfal, že ju budem mať vo svojom náručí. Je to už toľko rokov a ona tak vyrástla. Síce sú Vianoce až zajtra, ale toto je ten najdokonalejší vianočný darček na svete.

18. kapitola - 20. kapitola

Takže, v najbližších kapitolách bude ešte viac-menej pokoj, romantika, šťastné chvíle, dúfam, že to príliš nevadí. A potom už príde na scénu i Josh...

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 19. kapitola: