Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Srdce ti ukáže správnu cestu - 13. kapitola

06.02.2012 (07:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 50× • zobrazeno 5583×

13. kapitola

„Bella?“ spýtal sa ma prekvapene Charlie.

„Áno, ocko, som to ja.“ Jediné, čo som nečakala, že ma objíme, ale urobil to a dokonca posmrkol. Toto by som od Charlieho nečakala. Nikdy neprejavoval svoje city.

„Som tak rád, že ťa vidím. Konečne si sa ukázala. Kde máš manžela?“

S povzdychom som sa odtiahla. „V New Yorku.“

„Pohádali ste sa?“ V ňom sa proste policajt nezaprie.

„Tak trošku, ale je to v poriadku. Chcem si tu trochu oddýchnuť od veľkomesta so svojím ockom,“ priznala som. Zoširoka sa usmial, razom vyzeral, akoby mal o dvadsať rokov menej.

„Tak čo stojíš stále vo dverách, poď dnu. Práve som išiel obedovať, dáš si so mnou?“

„Je to jedlé?“ zasmiala som sa.

„V mrazničke mám aj pizzu.“

„Super. Idem si hore vybaliť veci. Je tá izba ešte voľná?“

„Áno, je v pôvodnom stave.“

Vybehla som hore a otvorila dvere od svojej izby. Naozaj tam bolo všetko ako vždy. Vedľa postele bola dokonca malá kolíska, ktorú som mala ako bábätko. Predstavila som si, ako tam leží moje a Joshove dieťatko. Slzy sa mi tlačili pri tej predstave do očí. Josh nechce deti, preňho je kariéra dôležitejšia.

Posadila som sa na posteľ a vtedy to na mňa všetko padlo. Rozrevala som sa ako malé decko. Za všetko môže Edward. Keby som s ním nevyspala, bola by som si istá Joshom. Ale Edward je dokonalejší, sex s ním je bohovský, dokázal by splniť všetky moje túžby. Ale čo je manželstvo len o sexe?

Naozaj potrebujem oddych, lebo sa snáď zbláznim. Utrela som si slzy a postavila sa. Musím byť silná a zabudnúť na to. Nič sa nestalo, prídem potom do New Yorku a začneme odznovu.

Prezliekla som sa do roztrhaných teplákov a trička. Bolo tu príjemne teplo, na rozdiel od tej hnusnej zimy vonku. Zišla som dole po schodoch do kuchyne. V rúre už bola pizza. Musela som sa pousmiať. Posadila som sa za stôl oproti Charliemu, ktorý hltal špagety alebo čo to bolo.

„Tak hovor, začala si niekde pracovať po škole?“

„Áno, v jednej prestížnej právnickej firme,“ odvetila som znudene, keď som si spomenula na svojho šéfa. Do riti, prestaň mi už lietať v myšlienkach! Nechcem na teba myslieť!

„Tak to gratulujem. Mňa osobne by to nudilo, máš dobrého šéfa?“

Ani by si neveril ako. Chceš počuť aj o našich činnostiach mimo prácu či v práci? No, asi nie. „Áno, je to profík, učím sa od neho veľa vecí.“

„Tak to je dobre. A...?“

„Skôr mi povedz, ako ty žiješ posledné roky,“ prerušila som ho. „Nejaká žena?“

Začervenal sa, vyzeral tak rozkošne. „Jedna by tu bola. Neviem, či si ju ešte pamätáš. Je to mama Leah a Setha. Už tri roky je vdova a často sa stretávame.“

„To je úžasné, Charlie. O spoločnom bývaní ste neuvažovali?“

„Nechcem na ňu tlačiť.“

„Spýtaj sa jej to a hotovo. Tým na ňu tlačiť nebudeš, nemal by si bývať sám, Charlie.“

„Ešte uvidím, dobre?“

„Jasné.“

„Bells? Zmenila si sa na prvý pohľad. Vyzeráš inak a tvoje vystupovanie je iné. Povedz mi aspoň, že si stále tak nemotorná,“ zasmial sa, aj keď sa tváril vážne.

„Neboj, ocko, stále všade padám a všetko mi padá.“ Rozosmial sa a pokračoval v jedení.

Po večeri sme si sadli k telke, kde sme sledovali s Charliem baseball ako voľakedy, keď som bola malá. Síce som tomu nerozumela, ale dobre sa na to pozeralo. Po polhodine som už zaspávala, tak som si išla ľahnúť. Spala som ako mŕtva.

xxx

Ráno som sa zobudila do krásne zimného počasia. Vonku už bolo snáď pätnásť centimetrov snehu. Bolo úžasné pozrieť sa z okna von a vidieť prírodu a nie žiadne autá a stovky ľudí. V tom momente som sa cítila ako tá stará Bella, ktorá miluje knižky, prírodu a samotu.

Charlieho auto už neparkovalo pred domom, už bol asi v práci. A čo teraz? Nakoniec som strávila celý deň pri knihe a telke. Konečne som mala vyložené nohy a bola som sama, bez žiadneho chlapa. Dokonalosť! Aj keď... začínala to byť nuda, až sa ozvali vo dverách kľúče. Charlie prišiel.

„Bells?!“ skríkol Charlie od dverí.

„Som v obývačke!“

Charlie sa objavil v uniforme vo dverách. „Sme pozvaní na večeru k jednému priateľovi. Je to doktor, nevidel som ho už dva roky a teraz sem prišiel na dva týždne aj s rodinou. Pekne sa obleč a o hodinu ideme.“

„Nechce sa mi ísť nikam,“ zamrmlala som.

„No tak, Bells. Má veľmi príjemnú rodinu a dokonca päť adoptovaných detí v tvojom veku. Tie dve-tri hodiny vydržíš.“

„Dobre, idem sa prichystať.“

„Ďakujem, zlatko.“

Edward:

„Vyzerá to tu pekne nudne, zbláznim sa tu,“ mrmlal som, keď sme zaparkovali pred naším starým domom.

„Radšej buď ticho, lebo schytáš od Esme,“ rehotal sa Emmett. Prečo tu musím byť aj s tým debilom?

„Fajn, a čo budeme robiť?“

Esme na mňa upriamila pekne naštvaný pohľad. „Teraz sa vybalíme a skočím na lov. Potom k nám príde návšteva a ty s budeš správať slušne.“

„Rozkaz, madam!“ zasalutoval som. Emmett sa rozrehotal, ale Esme ho schladila svojím „pekným“ pohľadom. „A kto príde na návštevu?“

„Carlisleov priateľ, nepoznáš ho, je to policajt.“

„Aha, a ty chceš, aby ma zatkol?“ spýtal som sa uštipačne.

„Prestaň už s tými poznámkami, Edward. Nie si absolútne vtipný.“

„Emmett sa smeje.“

„Emmett sa smeje každej blbosti.“

Povzdychol som si. „Idem na ten lov, potom ma dobehnite. Vybalím sa potom, teraz nič nepotrebujem,“ oznámil som jej a rozbehol som sa do lesa.

Musel som priznať, že aspoň jedna vec sa mi tu páčila. Konečne normálna zver a moje milované pumy. No myšlienkami som aj tak stále behal k Belle, tá malá mi po včerajšku ani nikdy nedá pokoj. Keď si spomeniem, koľkokrát sme spolu ešte skončili v posteli po tej sprche, mal som hneď plné nohavice. Nemohol som si pomôcť.

Keď som dolovil, trochu som preskúmal terén, až som objavil útes. Pod ním sa vlnilo rozbúrené more. Vyzeralo to dobre. Posadil som sa na samý kraj. Mal som chuť skočiť do tej ľadovej vody, aby som si aspoň na chvíľu vyčistil hlavu. Jediné, na čo som mohol myslieť, bola tuším už len Bella. Ona sa stala centrom mojich myšlienok, tohto som sa najviac obával. Nikdy ma takto nepomiatla ešte žena. Túžil som po nej... neustále! Myslel som, že ten víkend pomôže, ale je to ešte horšie. Čo mi už načisto šibe?

„Nehraj sa tu na zmäteného, Edward,“ ozval sa za mnou Jasper. „Priznaj si už konečne svoje city k nej.“

„Necítim k nej nič, len ju chcem do postele, to je všetko,“ odvrkol som mu a postavil sa.

„Aha, a to, že na ňu stále myslíš a nechcem tu ešte uvádzať určité veci, ktoré sa ti dejú len pri nej, je akože v poriadku?“

„Áno, je to v poriadku. O pár mesiacov znovu odídeme preč a ja na ňu úplne zabudnem. Vlastne už sa mi to podarí za tieto dva týždne a v New Yorku ju budem ignorovať.“

Rozosmial sa. „Nevedel som, že si až tak naivný. Hlavne nezabúdaj na jedno - ak sa zaľúbiš, bude to navždy. Už to nevrátiš naspäť.“ A rozbehol sa naspäť do lesa. Asi to nemá opäť v hlave v poriadku. To si naozaj myslí, že niekto ako Edward Cullen sa dokáže zaľúbiť do nejakej ženy? Láska neexistuje, ženy sú len na sex.

A hneď som sa dostal myšlienkami k maličkej, tak dlho som ju nevidel. Loren mi ju nikdy neukáže, stále mi uniká, keď nájdem jej stopu. Nemal som ju premeniť po pôrode, bola to najväčšia blbosť, čo som mohol urobiť. Ako človeka by som ju už chytil a dostal do opatery Emu. Ona bude navždy jediná žena, ktorú budem milovať.

„Edward! Poď už!“ zakričala na mňa Esme. Povzdychol som si a rozbehol sa domov. Tak strašne som túžil po návšteve policajta...

Neobťažoval som sa ísť ani dvermi a rovno som skočil do svojho okna. Vtedy sa ozvalo klopanie na dvere. Zvalil som sa na posteľ a počúval dianie dole.

„Charlie,“ ozval sa Carlisle potešene.

„Páni, ty si sa vôbec nezmenil. Ako to len robíš?“ ozval sa druhý hlas. „Carlisle, toto je moja dcéra Bella.“

„Rada vás spoznávam pán...“ V momente som vystrelil z postele. Však sa mi to len zdá?!

„Cullen,“ dokončil môj otec a Bella zamrzla, srdce sa jej prudko rozbúchalo. Vyletel som z dvier, či sa mi to náhodou nezdá. Bola to naozaj ona, stála tam a primrznuto na mňa pozrela.

„Čo tu, do riti, robíš?!“ spýtala sa ma naštvane. Vidím to tak, že tieto dva týždne si ešte pekne užijem. Vďaka, Esme.

12. kapitola - 14. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Srdce ti ukáže správnu cestu - 13. kapitola: