Ahoj. Tak vám sem prinášam ďalšiu kapitolu mojej poviedky. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Zoznámime sa trošku s Rose a na konci kapitoly do niekoho vrazíme. Ďakujem vám za komentáre pri minulých kapitolách. Spravili ste mi nesmiernu radosť.
13.12.2011 (20:45) • MatikEsmeCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 18× • zobrazeno 2059×
Mala som pocit, akoby som ešte spala. Ale keď som sa pozrela do tých zlatých očí, uvedomila som si, že nespím. Že je to realita a on tam skutočne stojí a pozerá sa na mňa. Uväznil môj pohľad v tom jeho a nechcel ma pustiť. Cítila som, ako sa mi oči pomalý napĺňajú slzami a ako jedna neposlušná pretiekla cez okraj. Chrbtom ruky som si ju strela a tým prerušila náš očný kontakt. Pozrela som sa na stôl a zhlboka som dýchala.
To nie je on. To nie je možné. Nie, nie, nie. Utrela som si ďalšiu neposlušnú slzu a znovu som sa na neho pozrela. Stál tam a nechápavým pohľadom sa na mňa pozeral.
Nechcela som tomu veriť, ale bolo to tak. Bronzové vlasy mal rozhádzané do všetkých strán, ale aj tak to bol ten dokonalý účes, ktorý som milovala. Bezchybne vykrojené ústa, ktoré sa vedeli tak krásne smiať. Krásne črty tváre, dokonale zladené oblečenie, jednoducho dokonalý.
Bol to on, okrem pár detailov. Jeho oči boli zelené a teraz sú zlaté. Jeho pleť nebola až taká bledá ako teraz. A jeho črty tváre boli teraz ostrejšie ako predtým. Pretrela som si oči a ešte raz sa na neho pozrela, či tam skutočne stojí.
Vyzeral ako môj Edward. Edward, ktorého som milovala, milujem a milovať aj budem. Edward, ktorý stál vždy pri mne. Edward, ktorý mi vždy pomohol, keď som ho potrebovala. Edward, ktorý ma z ničoho nič opustil. Edward, ktorý mi zanechal len list, že je koniec. Ten Edward, ktorý mi sľúbil spoločnú budúcnosť. Ten Edward, s ktorým som mala byť do konca svojho života.
Znovu som sa zahľadela na stôl a snažila som sa to všetko predýchať.
„Bella? Je všetko v poriadku?“ opatrne sa mi Alice dotkla ruky, ale ja som sa na ňu nedokázala ani pozrieť.
„Nič nie je v poriadku,“ šepla som a rozbehla som sa von z jedálne. Nemohla som tam dlhšie ostať. Jednoducho nemohla.
Ani neviem ako som to našla, ale ocitla som sa pred dverami na WC. Otvorila som ich a vbehla som dnu. Prešla som k umývadlu a vodou som si opláchla tvár. Keď som sa pozrela do zrkadla, neverila som vlastným očiam. Predo mnou stálo uplakané dievča s kruhmi pod očami. Zrútila som sa na zem a z tašky som vybrala fotku. Rukami som si objala kolená a hľadela som na fotku. Bola som na nej spolu s Edwardom. Sedela som mu v náručí, on ma objímal okolo pása a ja jeho okolo krku. Zamilovane sme si hľadeli do očí a užívali si prítomnosť jeden druhého. Pamätám si, ako sme si vtedy ani nevšimli, že nás Renée odfotila. Vraj sa na nás išla pozrieť a nedalo jej to. Už nás fotila.
Odkedy mi dala túto fotku, tak som ju nosila vždy so sebou. Každý deň som sa na ňu pozerala a dúfala som, že sa niekedy vráti. A teraz bol tu. Bol tu, aj keď trošku iný.
Ale niečo v mojom srdci mi vravelo, že to nie je on. Že môj Edward je už nadobro preč. Preč a už nikdy sa nevráti.
Ako na bežiacom páse sa mi pred očami premietali všetky naše spoločné chvíle. Ako sme spolu išli robiť palacinky a ako väčšina cesta bolo na nás ako na panvici. Ako sme sa spolu bláznili v teplom mory, ako sme na jarmoku vyjedali cukrovú vatu. Ako mi na narodeniny daroval kyticu ruží, kde bola jedna ruža umelá. Vraj ma bude milovať dovtedy, kým nezvädne posledná ruža. Tú ružu mám stále pod vankúšom. No len dnes je ešte v cestovnej taške. Včera som nemala čas sa vybaliť.
Neviem ako dlho som sa kolísala z jednej strany na druhú a tichučko plakala, keď ma okolo pliec objali studené dlane.
„Bella, si v poriadku?“ opýtal sa ma tichý hlas a ja som sa za ním otočila.
Na zemi vedľa mňa sedela tá blondína. Myslím, že sa volala Rosalie.
„Áno. Som v poriadku. Musím byť,“ odpovedala som jej, ale sama som veľmi dobre vedela, že v poriadku nie som.
„Bella. Vidím na tebe, že sa niečo deje. Mne to môžeš povedať,“ hovorila na mňa, ale ja som len zakrútila hlavou.
„Nedokážem ti to povedať. Ešte to priveľmi bolí. Veľmi to boli,“ povedala som a znovu sa mi po líci kotúľali slzy. Rosalie ma jemne objala a ja som jej plakala do trička.
„Ďakujem,“ povedala som jej, keď som sa upokojila a pozrela som jej do tváre.
„Nie je za čo. A aby som mala čisté svedomie, že sa ti predstavím aj osobne, som Rosalie. Ale pokojne aj Rose,“ usmiala sa na mňa a ja som jej závidela asi všetko. Bola krásna, jej úsmev podlomí kolená aj mne a nie to ešte chalanom.
„Máš krásne vlasy,“ pochválila som jej bezchybné blond vlasy, ktoré sa jej v jemných vlnách kotúľali dole až na ramená.
„Ďakujem, ale už by sme mohli ísť. Za chvíľku bude zvoniť,“ upozornila ma a ja som sa hneď zodvihla.
Keď som sa pozrela do zrkadla, ostala som zarazene stáť. Oči som mala ešte viac strhané, pery som mala suché a popraskané - jednoducho hrôza.
„Počkaj,“ povedala mi Rosalie a keď som sa na ňu pozrela, už dávala mokré tričko do tašky a na sebe mala nové. Vybrala z tašky nejakú kapsičku a z nej potom nejaké veci na maľovanie.
Jemne mi na tvár naniesla trošku make-upu a na pery jemný lesk.
Keď som sa pozrela do zrkadla, bola som iná. Už som nemala kruhy pod očami, ale hladkú pleť a pery som mala lesklé a živé.
„Ešte raz ďakujem,“ šepla som a spolu a Rose sme sa vydali do tried.
No len čo sme vyšli von, s niekým som sa zrazila.
„Ou, prepáč,“ ozval sa mužský hlas, a cítila som, ako ma niekto drží okolo pása.
Kapitolu by som chcela venovať Mňamke. Lebo ona si musela na túto kapitolu počkať ešte dlhšie ako vy, a vydržala to so mnou. Jej som kapitoly poslala na kontrolu, či to má zmysel vôbec vydať a podobne. Dodala mi odvahu a za to jej ďakujem. :)
Ďakujem Vám, ak ste sa dostali až sem. A teraz na konci mám na Vás jednu otázku. Páčila sa vám kapitola? Dúfam že hej, lebo som sa na nej namakala viac ako na ostatných. Štyrikrát som ju prepisovala, lebo sa mi nič nepáčilo. Najskôr bola z pohľadu Belly, potom ešte raz z jej pohľadu, potom som chcela dať Edwardov pohľad a nakoniec tam bola Alice. Keď som mala čistú hlavu, všetko som to vymazala a začala písať odznova. A takto to dopadlo. Hádam sa Vám to bude páčiť.
Autor: MatikEsmeCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Srdce od Edwarda 2. kapitola:
Nádhera, jsem zvědaví, jak to bude pokračovat.
úžasně napsané, těším se na pokračování jen mi je líto Belly
Já si nemůžu pomoct, nemůžu se na to koukat a tak jsem se rozhodla napsat další, delší a lepší koment Ještě jednou díík za věnování, ale jak jsem psala nemuselo to být Jsem nevěděkla kterej smajlík vybrat, tak máš oba Kapitola byla skvělá, víc než skvělá. Jenom je mi líto Belli, že jí chytil Edward Jáj, jestli jo, tak to bude něco už teď se gebim. Se divím, že jí pomáhá i Rosalie, ale až zjistí, že je to kvůli Edíkovi, tak to asi bude taky zajímaví božeee já se těšíím na dalšíí, a doufám, že to bude brzo Jo a k tomu prvnímu komentu, tak na něj zapomeň, tenhle je lepšíí-myslím vážně bomba a honem dalšíí, nebo si tě podám Mňamka
díík za věnování, ale nemuselo to bít. Jůů já se těšíím na další, doufám, že to bude brzo supééér a honem dalšííí
Velmi sa mi pacila Konecne je tu Rose mila a nesprava sa ako striga, ako skoro vo vsetkych poviedkach
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!