Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spútané Volterrou - 28. kapitola

25.02.2014 (07:00) • VictoriaJamesLaurent • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1943×

Čo tu ty robíš? vyhŕkol odrazu tesne za mnou vysoký podráždený ženský hlas. Spomalene som sa otočila a pozrela do tváre ďalšej upírke.

„Scarlett?" dostala som zo seba šokovane. 

„Scarlett?" napodobnila ma štipľavým sarkazmom, pričom jej pery stále ostávali agresívne zvraštené. Jej telo sa nahrbilo a ruky zaťala do pästí.

 „Tak čo tu robíš? Nemáš právo tu byť!" zavrčala, keď jej došlo, že sa nechystám odpovedať. Zuby ohrnula snáď ešte viac, dunivo zasyčala a pristúpila o krok bližšie.

„Mne to ale nikto nepovedal," odpovedala som jej ticho. Zamračila sa a zvraštila obočie. 

„Toto je moje územie!" zvrieskla nahlas rozčarovane a udrela ma po tvári. Pocítila som, ako sa mi hlava zavrátila do zadu a ako som sa potichu zapotácala smerom k oknu.

„Vypadni!" ozvala sa ku mne nasrdene a znovu natiahla ruku k úderu. Nie som žiadny debilný fackovací panák!

Namiesto tichého skrotenia, sklopenia uší a poslušného odcupkania som sa narovnala, rozmáchla sa a skôr, ako stihla hocičo urobiť, uštedrila pravý hák do tváre.

„Tvoj nedostatok taktu ma neskutočne irituje," posťažovala som si a znovu sa k nej priblížila. Šokovane si chytila miesto nárazu a prestala vrčať.

„Nemôžeš ma len tak udrieť, ty malá hnusná-..." moja ruka znovu našla jej líce, väčšiu razanciu ocenila podlaha. So sekavým zvukom sa roztrieštila. Scarlett sa šokovane otočila ku mne, držiac si pritom ľavú tvár.

„Nie!" zvýskla vystrašene. Zmena tónu v jej hlase ma prekvapila.

„Neubližuj mi!" žadonila zúfalo a plazila sa odo mňa preč. Tie zvuky, ako sa snažila dostať odo mňa ďalej...

Akoby sa vo mne úrebudil nový inštinkt. Sadistický. Tešila som sa z toho, ako sa odo mňa snažila dostať, ako sa prosiac plazila na koniec miestnosti, tak čarovné...

Potichu som ku nej podišla a prezrela si jej bolesťou a snáď aj strachom zvraštenú tvár. Potom som sa usmiala.

„Nepribližuj sa ku mne. Dáš mi pokoj, je ti to jasné?" zapriadla som len kúsok od jej tváre. Pomaly a váhavo prikývla.

„Som rada, že to chápeš," usmiala som sa na ňu a pomaly sa vydala ku dverám, sledujúc pritom, ako si prstami podsunula šatku, ktorá jej obopínala oči a niekoľkokrát si pretrela kútiky očí. Pozbierala sa zo zeme a zahanbene si napravila lem šatov, ktoré sa jej zašpinili od rozbitej podlahy.

„Toto ťa bude stáť veľa, Cullenová," zasyčala ku mne potichu. 

Samozrejme...

Scarlett a jej teórie som nechala niekde ďaleko za sebou.

Zbavila som sa Demetriho, zneškodnila som Scarlett. Čo viac si zajatá vydieraná upírka môže želať?

Ako som prechádzala do svojej izby, prebehla oproti mne odrazu malá, rýchla postava.

„Mami, chce ma zabiť," šepla potichu, keď sa tesne za ňou prerútil absolútne nepríčetný Felix.

Je to Renesmee. Možno je monštrum, ale stále je to moja dcéra. Jedným som si istá.

Felix sa jej ani nedotkne!

Okamžite som prekonala priestor medzi ňou a ním, postavila sa oproti nemu a ticho na neho pozrela.

„Zmizni!" zvrieskol po mne zdrsnelým vreskotom, až som sa prikrčila.

„Nie," povedala som. Nepríčetne ma drapil pod krk, rozmáchol sa a tresol do steny vedľa nás.

Renesmee vykríkla. Vzápätí vykríkol aj on.

Zacítila som čudnú vôňu. Bolo to niečo medzi krvou, horiacim kovom a kamením. Zmetene som sa pozrela tým smerom, keď sa mi sánka sama od seba otvorila.

Renesmee vyzerala odrazu ako úplné monštrum. Jej vlasy sa odrazu zkrepovali, v nepravidelných gučiach stojac na hlave. Jej pery stratili červeň, namiesto nich vznikla akási čierna diera s upírimi tesákmi. Oči sa zúžili a rozšírili, až som mala pocit, akoby sa mali podchvíľou vytrhnúť z jamiek a rozprsknúť sa. Jej koža stratila akúkoľvek farbu, bola sinavá, nezdravo biela. Nechty nahradili dlhé pazúre, z ktorých mohol hocikto urobiť drásačku trhajúcu mäso na kúsočky. Celé telo sa jej naplo, a odrazu vyzerala, akoby sa ho chystala zabiť.

Zabije jeho... Zabijú ju. 

„Zhniješ v pekle, ty odporný parazit," zvrieskla po ňom ako šelma a v sekunde po ňom skočila.

Felix bol tak šokovaný, že sa ani nepokúsil brániť. Okamžite ním trhla k zemi a jednou znetvorenou tlapou sa mu ohnala po hrudi. Bolestivo zasypel a pokúsil sa ju zhodiť zo seba. Voľnou rukou sa mu zaryla pazúrmi hlboko do krku, až pridusene zaskučal, a prinútila ho tak ostať na mieste.

„Renesmee, dosť. Zabíjaš ho," upozornila som ju pokojne. Jej tvár sa zmenila v hrôzostrašnú grimasu - mal to snáď byť úsmev?

„O to mi ide," odvetila proste a ešte hlbšie sa mu zaryla nechtami do krku. 

„Aroví strážci ťa po smrti nejakého gardistu tvojou rukou zneškodnia," odvetila som jej potichu. 

Ublížene zaskučala, potom mu s nechutným zvukom vyprostila nechty z mäsa a postavila sa. Nechty sa jej ako na povel znovu začali vťahovať do kože. Ústa mali zase normálnu farbu, hoci tesáky nezmizli, a oči sa stali zase čiernymi ako úhoľ.

„Dávaj si na mňa pozor, nabudúce nebudem taká ohľaduplná," zašvitorila smerom k Felixovi anjelsky a spokojne si odcupitala preč.

Neubránila som sa úsmevu, keď sa sýpajúc zozbieral zo zeme, držiac si pritom hlboké rany v krku.

„Ak bude takto ďalej pokračovať, Aro ju nechá zabiť bez toho, aby niekoho zabila ona," informoval ma ľadovo, potom sa bez ďalšieho slova otočil druhým smerom a odišiel.

To mi fakt chýbalo k úplnej spokojnosti a šťastiu.

Potichu som sa priplížila ku dverám od izby a ticho k nim priložila ucho. Žiadné zvuky. Znamená to, že je Demetri preč? Odvážila som sa opatrne otvoriť dvere. A skutočne!

Znovu som sa začala smiať.

Keď je kocúr preč, myš má hostinu...

Opatrne som ešte otvorila dvere od kúpeľne. Nikto nebol ani v nej... Nečakané.

Potichu a so srdečným, primitívnym chichotom sa zvalila na posteľ. Keď je človek dlho v spoločnosti nepriateľov, zvykne si ceniť takéto momenty.

Ale, zase raz na druhú stranu je tu tá príšerná zhoda okolností a starý dobrý zákon chválnosti.

Pretože som zrejme neodhadla, aký prístup je na Volterre ku Scarlett.

Pretože som udrela a vyhrážala sa adoptívnej dcére Caiusa Volturiho.

Pretože zo všetkých tu som si vybrala tú najnevhodnejšiu osobu, na ktorej som si vybila svoje nervy.

A Caius pravdepodobne nie je ten typ upíra, ktorí vám niečo odpustí.

Ja som si to uvedomila až neskoro.

Až vtedy, keď sa dvere sprudka otvorili. Vtedy, ako ma dvaja upíri vytiahli z miesta odpočinku. Dokonca aj teraz mi to ešte nedošlo.

„Isabella," preniesla mŕtvym, ľadovým hlasom postava na druhej strane miestnosti a pomaly sa otočila smerom ku mne.

„Pane," šepla som potichu. Ďalšia reakcia ma zarazila.

Odrazu totiž stál pri mne. Pocítila som silné drapnutie za vlasy, až sa mi hlava samovoľne zaklonila. Caius Volturi stál s pohŕdavým výrazom pri mne, v pästi zvieral hrsť mojich vlasov a s prižmúrenými očami ma sledoval.

„Ako si vôbec... dovoľuješ vziahnuť ruku na niekoho, kto je vysoko nad tebou?" zasyčal mi sprudka priamo do tváre. Scarlett.

„Ja som..." chcela som niečo na obranu načrtnúť, keď mi sprudka trhol vlasmi dole. Moja váha to neudržala. Kolená sa mi trasľavo podlomili a ja som sa sýpajúc zložila na zem.

Pocítila som, ako si s očami prižmúrenými len na tenkú linku kľakol vedľa mňa, pustil mi vlasy a chytil krk.

„Skús sa jej," vražedne na mňa pozrel, „ešte raz," krk mi hrozivo zapraskal, „dotknúť," ozval sa pukavý zvuk, ako sa mi štrbina okolo hrdla rozšírila po ľavé ucho, „zabijem ťa." Ticho som sa mu pozrela do tváre s tým, či by to bol schopný urobiť. Áno...

„Pane, prosím," šepla som, uprene pri tom popadajúc dych. Vražedne na mňa zazrel.

Potom sa mi pod telom stratila pôda. Jednou časťou tela som vrazila do steny, druhou sa snažila chrániť sa. Márne. Zase bol v sekunde pri mne, drapil mi pevne pravú ruku a silne trhol. Zvrieskla som, hocijako som sa snažila svoju náladu korigovať.

Zase som vrazila hlavou na zem, keď mi stisol zápästie druhej ruky a skutočne energicky stlačil.

Opäť som zakričala, v rovnakom rozpoložení ako predtým, hoci mi chýbal kúsok ľavej ruky.

„Drž hubu!" zvrieskol naštvane a silou ma udrel cez tvár.

Dopadla som silne hlavou na temeno a pred očami sa mi na nepatrnú chvíľu zatemnilo. To bolí!

Posledný úder.

Upadla som do temnoty. Znovu.

Autor: VictoriaJamesLaurent (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Spútané Volterrou - 28. kapitola: