No, kedže som už dlho žiadnu kapitolu nepridala, tak táto bude trošku dlhšia a onedlho bude aj ďalšia. Dozviete sa schopnosti detí, zasmejete sa pri trápnej chvíľke Belly a Edwarda. No a nakoniec sa Cullenovci budú chystať na ples. No a nezabudnite nechať koment, či s kritikou alebo pochvalou.
02.01.2010 (07:30) • CullenkaM • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1292×
,,Tie deti, oni... sú úplne svetlé," povedal Elazar.
,,Svetlé? Čo to znamená?" Spýtala sa Christine. Slova sa ujal Edward.
,,Ako iste viete, Elazar má schopnosť rozoznať talenty ostatných. Tí, ktorí nejaký talent majú, pre neho svietia a podľa toho od čoho ten talent závisí, svieti na určitom mieste. Napríklad Bellin štít Elazarovi svieti v jej hlave. Kate mu svieti na rukách. Christine ty si svietila na bruchu. No a deti svietia úplne všade, na každom jednom milimetri."
,,Jediné čo s toho vyplýva je, že tie deti majú všetky schopnosti," povedal Elazar. Tomy a Christine na neho nechápavo hľadeli.
,,Čože? Všetky schopnosti? To akože môžu čítať myšlienky, vidieť budúcnosť, majú štít a tak?" Spýtala sa Christine.
,,Áno, asi áno." Odpovedal jej Elazar.
,,Ale veď to nejde, veď sa ešte len narodili." Povedal Tomy.
,,Uvidíme, treba počkať kým vyrastú." Edward ma objal.
,,Prepáčte, to svetlo mi je nepríjemné, idem hore." Elazar chytil Carmen za ruku.
,,Ideš so mnou?" Spýtal sa jej. Prikývla a spolu odišli hore. Pozrela som sa na hodiny.
,,Oh, už je neskoro, mali by sme ísť." Povedala som a pobozkala Edwarda.
,,Neodchádzaj." Povedal smutne. Chcela som mu niečo navrhnúť, ale Esme ma predbehla.
,,Veď choď s ňou." Povedala a ja som sa usmiala.
,,Dobrý nápad, veď čo by si robila celú noc sama?" Spýtal sa Edward a usmial sa tým jeho pokriveným úsmevom.
Chytili sme sa za ruky a išli domov. Tomy s Christine a deti išli hore a už sa dole neukázali.
Edward sa na mňa vrhol. Začal ma bozkávať a ja som mu bozky opätovala. Tieto bozky boli iné ako predtým, keď som bola človek. Boli vášnivejšie.
Zvalil ma na gauč. Počuli sme kroky.
,,Pardon, prišiel som zobrať deťom krv." Povedal Tomy a so zavretými očami išiel do kuchyne. Pozrela som sa na Edwarda. Rozosmial sa a ja som sa pridala. Keď Tomy prechádzal, nechápavo na nás hľadel. Vyšiel hore a my sme s Edwardom pokračovali tam, kde sme skončili.
Pomedzi bozky ma zdvihol a odniesol do mojej izby. Položil ma na posteľ a ľahol si vedľa mňa. Začal ma hladiť po tele a strhol zo mňa blúzku. Urobila som to isté s jeho košeľou. A tak to pokračovalo aj s nohavicami a spodnou bielizňou, až sme zostali úplne nahí. Ušiel mi jeden hlasný vzdych...
...a v tom prišiel Emmett.
,,Tak vy si tu užívate a mňa ani nepozvete?" Spýtal sa a začal sa rehotať, čo privolalo aj Tomyho a Christine.
,,No super." Povedala som a rýchlo som cezo mňa a Edwarda prehodila deku.
,,Hups, to sme nechceli." Povedal Tomy a spolu s Christine odišli. Pozrela som sa na Emmetta vražedným pohľadom, no ten sa na mňa usmieval ako slniečko na hnoji.
,,Mohol by si vypadnúť?" Spýtala som sa.
,,A musím?"
,,Áno."
,,Tak sa majte." Otočil sa a vyskočil von oknom.
,,Kde sme to prestali?" Spýtala som sa. Edward ma pobozkal a pokračovali sme...
O 3 mesiace:
,,Pozrite, čo prišlo." Povedala som a hodila obálku na stôl. Tomy prestal jesť.
,,Čo to je?" Spýtala sa Christine.
,,Neviem." Chytila som obálku a roztrhala ju. Vybrala som list a prečítala som si ho.
,,Volturiovci nás pozývajú na ples, pretože prijali nového člena. Pôjdeme?" Spýtala som sa.
,,Ja by som šla, ale čo s deťmi?" Christine sa na mňa pozrela.
,,Ja sa o ne postarám, aj tak sa mi na ples nechce." Odvetil Tomy.
,,Tak ja tu s tebou ostanem," povedala Christine a otočila sa ku mne a Edwardovi.
,,Mali by ste ísť, aspoň sa zabavíte."
,,Tak dobre." Povedala som. Zrazu dnu vbehla Alice.
,,Môžem ti vybrať šaty?" Spýtala sa s nádejou v očiach. Ani som nestihla odpovedať a už ma objímala.
,,Ďakujem, ďakujuem, ďakujem." Hovorila.
,,A kedy je vlastne ten ples?" Spýtal sa Edward.
,,O dva dni." Odvetila som a objala som ho.
,,Najvyší čas, aby sme šli kúpiť šaty." Povedala Alice, odtrhla ma od Edwarda a ťahala ma k autu. Nastúpila som.
,,Tieto sú nádherné." Povedala Alice a podala mi tmavomodré šaty s tisíckami diamantov. Vbehla som do kabínky a obliekla som si ich. Vyšla som.
,,Sú úžasné. Jednoznačne ich berieme."
,,Áno, Edwardovi sa budú páčiť." Zapišťala nadšene Alice. V kabínke som sa prezliekla a išla ich zaplatiť.
,,Ja to zaplatím." Povedala Alice a skôr ako som stihla protestovať, dala predavačke peniaze.
Vyšli sme von, nasadli do auta a išli domov. Edward ma už čakal.
,,Lietadlo nám letí zajtra večer o ôsmej." Informoval nás.
,,A vlastne, kto všetko ide?" Spýtala som sa.
,,Esme a Carlisle, Emmett a Rosalie, ja a Jasper, Elazar a Carmen, Tanya, Kate, Irina a ty a Edward." Povedala Alice.
,,Čo keby sme išli teraz na lov?" Spýtal sa Edward.
,,Dobrý nápad."
,,Ok. Tak ja idem domov všetkých zavolať." Povedala Alice a odišla.
Spolu s Edwardom sme sa išli hore prezliecť. Cesta schodami nám trvala oveľa dlhšie, akoby mala. Edward ma celý čas bozkával a preto nám jeden schod trval asi minútu. Na siedmom schode sa Edward odtiahol.
,,Už idú, mali by sme si pohnúť." Povedal a rýchlo ma ťahal do izby. Prezliekli sme sa a zbehli sme dole. Keď nás zbadal Emmett rozrehotal sa na celý dom.
,,No konečne vy hrdličky, už som si myslel, že budem musieť ísť hore a násilím vás od seba odtrhnúť." Povedal a tým si vyslúžil odo mňa a Edwarda vražedný pohľad. Všimla som si, že tu nie sú všetci.
,,Kde sú ostatní?" Spýtala som sa.
,,Tanya, Kate, Irina, Carmen a Elazar boli na love nedávno a Carlisle nie je doma, je v práci." Povedal Jasper.
,,Poďme," zavelil Emmet. Všetci sme sa rozbehli do lesa.
Natrafili sme na čriedu jeleňov a potom na dvoch medveďov, s ktorými sa pohral Emmett. Nasýtení sme sa pobrali domov.
Autor: CullenkaM (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Spomienka na teba - 8. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!