Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Spomienka na teba - 7. kapitola

01.01.2010 (09:00) • CullenkaM • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1295×

Týždne pynuli a ja som bol čím ďalej, tým viac šťastnejšia. Už je to mesiac čo som sa znovu dala s Edwardom dokopy. Práve teraz sedím na gauči a sledujem Christine.

,,Dobré ráno." Povedal Tomy.

,,Ahoj." Odpovedala mu Christine a dopila pohár krvy.

,,Čo máme na raňajky?" Spýal sa Tomy a pobozkal Christine.

,,Špagety." Odpovedala som mu.

,,Ďakujem." Povedal a odyšiel do kuchyne. Počula som ako štrngá príbor, odsunula sa stolička a Tomy si sadol.

,,Hotovo, už som to dopila." Povedala Christine a podala mi pohár.

,,Idem ti ešte doniesť." Povedala som, zobrala som pohár a išla ešte naljať. Je výhoda, že je Carlisle lekár, aspoň si môže kúpiť krv. Teraz jej doma máme veľa. Christine aspoň nie je smädná a keď sa dieťa narodí, budeme mu mať čo dať. Vybehla som do hosťovskej izby a naplnila pohár. Zišla som dole. Christine sedela na gauči a prihovárala sa k brušku. Niekto zaklopal na dvere.

,,Idem." Zakričal Tomy a bežal otvoriť.

,,Načo ste klopali? Veď viete, že sem môžete prísť kedy chcete." Povedal Tomy niekomu.

,,Treba byť zdvorilý." Povedal mne dôverne známi hlas, Edwardov hlas. Do obývačky vošiel Tomy a za ním Edward a Alice. Podala som Christine pohár.

,,Ďakujem." Povedala a pohár si zobrala. Edward sa zarazil.

,,Čo sa stalo?" Spýtala som sa vystrašene.

,,Ja, počujem myšlienky toho dieťaťa," zarazil sa, no hneď sa spamätal.,,teda, dieťatiek." Povedal zaskočene. Čože on počuje jeho myšlienky? Teda nie. Ich myšlienky?

,,Čože? Ich je viac? Koľko? A čo počuješ?" Vychrlila som na neho otázky. V tejto chvíli by som aj ja rada čítala myšlienky a určite aj Christine a Tomy.

,,Áno, počujem ich. Je to ako keby sa medzi sebou rozprávali cez myšlienky. Myslím, že sú dve a inak, páči sa im Christinin hlas." Povedal a usmial sa.

,,A môj nie?" Spýtal sa Tomy.

,,Aj tvoj hlas sa im páči." Oznámil Edward.

,,Super. Takže máme dvojičky." Usmial sa Tomy a objal Christine. Myslím, že to trošku prehnal.

,,Au." Skríkla Christine. Alice nahodila slepý výraz, má víziu.

,,Čo sa deje?" Spýtala som sa.

,,Tie deti sa už narodia." Oznámil Edward a my sme sa všetci rýchlo rozhýbali. Všetci sme podrobne vedeli čo máme robiť. Pripravovali sme sa na to už pred dvoma týždňami.

Tomy rýchlo zobral Christine a vyniesol ju do hosťovskej izby, ktorá bola teraz prerobená na menšiu operačnú sálu. Položil ju na stôl. Christine sa hrozne metala, tak som ju chytila za ruky a Edward za nohy. Tomy jej strhol tričko a zubami rozrezal brucho. Pod jej kožou bola nejaká tvrdá hmota, niečo ako upíria koža. Tomy tú hmotu rozhryzol. Naskytol sa mi pohľad do Christinineho vnútra. Prišlo mi nevoľno. Teda ak môže byť upírovi nevoľno. Edward si to všimol.

,,Bella, choď von." Povedal mi.

,,Alice, poď nám pomôcť." Zakričal Tomy. Rýchlo som vyšla von a vo dverách som sa minula s Alice.

Chodila som po chodbe hore - dole. Zrazu sa otvorili dvere a Edward s Alice vyšli von. V ruchách držali dve deti.

,,Chlapec, dievča alebo čo?" Spýtala som sa.

,,Toto je dievča," povedal Edward a ukázal mi dieťa čo držal na rukách, ,,a toto je chlapec." Ukázal na dieťa, ktoré držala Alice. Boli krásne.

,,Môžem si ich chytiť?" Spýtala som sa. Edward mi podal dievča, ktoré držal. Chytila som ju.

,,Elizabeth Sarah Cullenová, krásna." Povedala som. Zrazu som si spomenula na Christine a Tomyho.

,,Čo sa stalo s Christine?" Spýtala som sa.

,,Tomy ju práve ,začíva', teda ak chápeš ako to myslím." Povedala Alice.

,, ,Zašíva'?" Nechápala som.

,,No vieš, upíry jed je pre upíra liečivý." Vysvetlil mi Edward.

,,Aha," len na to som sa zmohla.

Otvorili sa dvere a von vyšla Christine, už úplne v poriadku, a Tomy.

,,Dáte mi ich?" Spýtala sa nás Christine. Prikívli sme a podali jej deti. Chvíľu na ne len tak hľadela, no potom podala Elizabeth Tomymu.

,,Ako sa vlastne volajú?" Spýtala sa Alice. Nestihli sme jej nič povedať a ona dostala víziu.

,,Pekné mená." Povedala, keď vízia skončila. Zrazu ma napadlo, či by sme nemali ísť aj za ostatnými a povedať im, že sa už deti narodili.

,,Nemali by sme ich ísť ukážať aj ostatným?" Spýtala som sa.

,,Dobrý nápad. Ale čo im oblečie?" Spýtala sa Christine. Pozrela som sa na Alice, ktorá hneď utekala dole. Počula som zašušťanie tašky a potom Alice vybehla hore a hodila niečo Christine.

,,Na to som už myslela. To žlté sú detské šaty pre Eli a to modré je súprava pre Marka." Povedala a ja som sa zasmiala.

,,Alice, ty si nikdy nenecháš ujsť príležitosť ísť nakupovať." Povedala som. Alice a len zaškerila. Pomohla som Christine obliecť deti a všetci sme spoločne vybehli von. Rozbehli sme sa do domu Cullenových. Vbehli sme do obývačky, kde sedeli Esme, Rosalie, Carlisle, Emmet, Jasper, Kate, Irina a Tanya.

,,Pozrite." Povedal Tomy a spolu s Christine všetkým ukázali deti.

,,Sú krásne. Môžem si jedno podržať?" Opýtala sa Esme.

,,Jasné." Povedal Tomy a podal jej Eli.

,,Môžem aj ja?" Spýtala sa Rose.

,,Áno." Povedala Christine a podala jej Marka.

,,Ako sa volajú?" Spýtala sa Kate.

,,Elizabeth Sarah a Mark Jacob." Oznámila som. Edward ma chytil za ruku a zašepkal.

,,Všetkým sa tie mená páčia." Povedal a usmial sa.

,,Carmen, Elazar, poďte dole. Christine a Tomy nám prišli ukázať deti." Zakričala Irina.

,,Jasné, už ideme." Zakričala Carmen zhora a spolu s Elazarom zbehli dole.

Zrazu Elazar odskočil a Edward sa vedľa mňa mikol.

,,Čo sa deje?" Spýtali sme sa s Carmen naraz.

,,Tie deti, ony...!" Vykoktal Elazar.

Autor: CullenkaM (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Spomienka na teba - 7. kapitola: