Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Splnený sen - 2. kapitola

09.12.2011 (19:15) • Verka0 • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 1552×

„Bella!" vykríkla na mňa moja bláznivá sestrička, keď sme sa stretli na obede. „Neuveríš, čo sa stalo. Videla som toho najkrajšieho chalana na svete. Uá. Asi som sa zamilovala,“ štebotala celú cestu k stolu. Niekam sa na chvíľu zahľadela.

„Pozri, tamto je. S tým pekným blondiakom," ukazovala niekam za mňa. Pozrela som sa o koho ide a hneď sa aj otočila naspäť.

„S tým blondiakom sedím na geografii. Mám pocit, že mu prekážam, aj keď netuším prečo. Mimochodom, volá sa Jasper," oboznámila som ju s novinkou.

„Hmm, zvláštne. Mne sa zdal Edward, to je ten krásavec, celkom priateľský. Skoro celé dejiny umenia sme sa spolu rozprávali. Ach, on je proste úžasný. Vedela si o tom, že sú adoptovaní? A on aj s..." Ďalej som už nevnímala jej rečnenie. Určite to bolo ešte na dlho a mňa to priveľmi nezaujímalo.

Pomaličky som jedla bagetu, keď som si uvedomila, že Alice je ticho. Len dúfam, že sa ma nič nepýtala, inak som v keli. Pozrela som na ňu a oddýchla si. Nesledovala mňa, ale niečo za mojím chrbtom. Najskôr toho Edwarda. Ešte raz som sa pozrela k ich stolu a ihneď som pochopila Alicino mlčanie. Na tom bronzovo vlasom chalanovi sedela nejaká blondínka. Uf, to teraz s Al bude.

„On... on má dievča. Prečo mám ja takú smolu na chalanov?" zafňukala Alice. Spýtavo som nadvihla obočie. Ona a smola na chalanov? To nejde dohromady. To skôr ja.

„No čo? Najkrajší chalan na svete, ešte k tomu milý a má babu. No povedz mi, že to nie je smola,“ ohradila sa sestra.

„Samozrejme. Svetová pohroma toto," ironicky som povedala. Tú iróniu si Alice najskôr nevšimla, pretože len prikývla na súhlas. Akurát bol čas odobrať sa na poslednú hodinu, ktorou bola španielčina.

Spolu s mojím dvojčaťom sme šli k profesorovi. Podpísal nám papier, predstavil triede a poslal nás sadnúť si do poslednej lavice. Zhodou okolností to bola lavica za Jasperom a Edwardom. Edward sa nás usmial, no Jasper sa stále tváril, akoby sme boli nejaký odpad. Dokonca sa mi zdalo, že nakrčil nos.

To je teda už priveľa! Nebodaj mu smrdím. Blbec! pomyslela som si. Celú hodinu sme aj s Al prerozprávali, pretože dnešné učivo sme my brali ešte na starej škole. Bratia Cullenovci, ako som sa dozvedela, to ovládali najskôr tiež, pretože sa tiež neustále rozprávali. Ale o čom, to už som nepočula.

Po hodine sme sa pobrali späť k autu. Aké prekvapenie nás čakalo, keď pri ňom už stáli moji dvaja milovaní súrodenci. Myslené ironicky, samozrejme.

„Hola, chickas!“ zakričal Edward našim smerom. No nazdar, ktovie, čo chce.

„Ahoj," pozdravili sme s Al naraz.

„To je vaše auto?" ozval sa Jasper. Prekvapene som na neho pozrela. On sa s nami baví? Zaujímavé.

„Hej. Je moje," odpovedala som mu.

„Pekné," pochválil. Neverila som vlastným ušiam. Možno nakoniec nebude taký nafúkaný, ako som si myslela. Len by ma zaujímalo jeho správanie na hodinách.

„Hm, ja... chcel by som sa ti ospravedlniť za moje správanie. Viem, že bolo nevhodné, ale dnes som sa necítil najlepšie." Teraz som mala pocit, že mi oči od toľkého vyvaľovania vypadnú.

„Čo keby sme začali odznovu?" spýtal sa a následne mi podal ruku. „Ahoj, ja som Jasper. Veľmi rád ťa spoznávam," usmial sa. Ešte v šoku som mu tiež podala ruku.

„Bella," odpovedala som jednoducho. „Ja ťa tiež rada spoznávam," dodala som rýchlo. Pridala som jemný úsmev a bola som so svojím výkonom spokojná.

„Edward!" zakričala blondína z obeda. Podišla k nám a milo sa usmiala.

„Ahojte. Vy musíte byť sestry Swanové. Celá škola o vás rozpráva,“ zasmiala sa. Podala Alice ruku. „Ja som Tanya," predstavila sa.

„Alice," povedala jednoducho moja sestrička. To isté zopakovala aj u mňa.

„Baby, čo by ste povedali na nákupy?" spýtala sa Tanya po chvíli. Alice sa rozžiarili oči. Je mi jasné, že touto otázkou si ju Tanya udobrila, aj keď nevedela, že Al je na ňu naštvaná.

„Samozrejme, veľmi rady!“ zakričala. Ja som len zmučene pozrela na ne. Nákupy som naozaj nenávidela. Radšej by som išla domov a čítala si.

„Tak bežte vy dve, ja pôjdem domov. Dnes na nakupovací maratón mojej sestry nemám náladu,“ povedala som pre zmenu ja. Chalani sa len zasmiali. Videla som, že sa Alice chystá niečo namietať, tak som rýchlo pokračovala:

„Vážne, Alice, dnes nie. Niečo mi vyber ty, aj tak presne vieš, akú veľkosť potrebujem." Len smutne prikývla a pobrala sa za Tanyou k jednému z áut.

„Čo by si povedala na kávu?" ozval sa Edward.

„Že ju nemám rada," odpovedala som.

„A čaj?" spýtal sa tentoraz Jasper.

„To je už o inom. Ale aj tak idem radšej domov. Chcem si ísť čítať." Nevinne som sa usmiala.

„Tak potom presne viem, kam by sme mohli ísť. Neďaleko je jedna kaviareň spojená s knižnicou. Milujem to miesto,“ prehováral ma Jasper. Tak toto bola zmena od našich dvoch hodín. Nakoniec som súhlasila, a tak sme sa vybrali smer knižnico-kaviareň.

Autor: Verka0, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Splnený sen - 2. kapitola: