Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Som len tvoja - 1. kapitola

12.05.2010 (10:15) • rossieC • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1162×



PROLÓG

Odišiel. Nechal ma tu samú, ako kaktus uprostred púšte. Deň pred jeho odchodom sa so mnou vyspal. Bola som pre neho, len hračka. Ako som mohla byť taká naivná. Veď je to upír. Povedal mi: „Never upírom, nikdy.“ Medzitým sa zasmial. To bolo posledný krát, čo som počula jeho smiech. A Alice? Mrcha jedna. Ani sa nerozlúčila. Nikto z nich. Problém je v tom, že ho ešte stále milujem...

1.kapitola

Bella

Ležím na posteli a po tvári mi stekajú pramienky sĺz. Nechcela som si to pripustiť, ale najmenej dva dni som už nejedla. Nepríjemne mi zaškvŕkalo v bruchu. Ja to už nedokážem, nedokážem žiť. Opustil ma. Bolo ťažké na to myslieť. Môj svet sa kúsok po kúsku rozpadal. Zrazu ma napadlo niečo šialené. Každý to nemá odvahu urobiť. Podrežem si žily alebo sa obesím? Nie, chcem niečo bezbolestné, nech je to rýchle. Skočím z útesu. Áno, to je dobrý nápad. Dnes je piatok, skvelý deň na smrť. Musím ísť ešte do školy alebo... nie... ostanem doma. Môj posledný deň sa nebudem predsa učiť. V kúpeľni sa mi naskytol nepríjemný pohľad. Vyzerala som ako strašidlo! Vážne. Pod očami som mala kruhy – asi dosť nespávam. Make-up som mala až po krku. Och! Vyzliekla som sa a dala som si sprchu. Zdá sa mi, že mám väčšie brucho. Mala som ho väčšie. Ako som mohla pribrať?

Vysušila som si vlasy a obliekla som sa. Vyzerala som stokrát lepšie. Dala som Charliemu prať košele a navarím mu cestoviny so syrom. Veď on za to nemôže. Musím mu napísať list, nech si nerobí výčitky. Najskôr mu naplním chladničku, preto musím ísť do potravín.

Cestou do obchodu som sa cítila zvláštne, ako keď  Vás niekto sleduje. Obzerala som sa, ale nikoho som nevidela. V obchode som stretla Jessicu, ktorá mnou opovrhovala. Neviem prečo. Vyzula som sa, a nákup som spratala do chladničky. Skoro sa mi tam nezmestil. Sadla som si pred telku, ale dlho som neobsedela a začala som sa psychicky pripravovať na môj posledný výlet. Charliemu som nakoniec nič nenapísala. Nech si myslí, že to bola nehoda. Veď on vie, že som kyptavá. Vyšla som z domu a rozhodla som sa, že si pozriem našu lúku. Na chvíľu som si sadla, ale ten divný pocit sa mi vrátil. Rozhodla som už ísť. Rozbehla som sa, rýchlo som sadla do auta a zabuchla dvere. Ihneď som štartovala. Vybrala som si útes pri hlavnej ceste.

Keď som prišla na miesto na chrbte mi naskočila husia koža. Auto som zaparkovala do hustých kríkov, aby ma tu nikto nenašiel. V lese spievali vtáčiky a na lúke vedľa lesa sa pásli srny s dvoma jeleňmi. Približne desať metrov pred skalou som už nevládala kráčať. Z očí sa mi pustili pramene sĺz. Bála som sa, obrátila som sa k môjmu autu. Chcela som sa vrátiť. Bude lepšie, keď ma prejde auto. Áno, pôjdem ku ceste a hodím sa pod auto. Nedokážem to! Nechcem to! Sadla som si na zem a plakala som si do kolien. Prestala som plakať a z úst sa mi vydierali vzlyky.

„Bože, prečo ja!“

Rozhodla som sa, idem domov. Keď som sa však postavila, nohy aj myseľ ma tiahli k tomu útesu. Tak som tam išla. Keď som zbadala tú výšku zatočila sa mi hlava.

„Poriadne sa doudieram, kým spadnem,“ povedala som si sama pre seba.

Postavila som sa na okraj a myšlienky som sústredila len na neho. Och, prečo si len odišiel? Edward. Štyri mesiace som ich nevidela. Nechal ma tu samú. Už som zodvihla nohy, aby som spravila ten krok do prázdna, ale začula som praskot konárov niekde v lese. Zľakla som sa. Predo mnou stála v celej svojej kráse Viktória. Zo strachu sa mi zrýchlil tep a prestala som dýchať. Napadlo ma rýchlo skočiť, len aby som nemusela byť jej obeťou. Akoby vedela, čo chcem urobiť a zabránila mi priblížiť sa k okraju.

„Konečne nejaké jedlo!“ Slovo jedlo povedala s výrazom akoby som bola len zver na jej tanieri.

Nevládala som kričať. Chcela som ujsť, ale nohy sa mi nepohli. Vždy som si hovorila, že keby som sa ja niečoho veľmi bála, určite by som nezostala stáť na mieste ako to niektorí ľudia robia. Nohy ma však sklamali. Chcela som naťahovať čas a pomaly som začala cúvať k ceste.

„To ty si ma sledovala!“

„Dievčatku to konečne došlo. Vieš, že mi neujdeš, tak sa o to ani nesnaž.“

„Ja sa o to ani nesnažím!“

„Koza,“ šepla som.

„Ja som koza? Hahaha. Ty si potom čo, keď ťa práve idem zjesť.“

Zabudla som na to, že upíri počujú aj šepot.

„Zjesť asi ťažko, keďže ty sa neživíš mäsom.“

Rozšírili sa jej nozdry a na ústach sa jej objavil úsmev. Vedela, že nemôžem ujsť a ja som to vedela tiež. Ku ceste mi chýbalo len pár metrov. Pokúsila som sa však o útek.

Zhodila ma na zem a ja som zacítila ostrú bolesť na ruke.

Alice

„Esmé, ideme na lov “ oznámila som jej ak by náhodou nechcela ísť s nami.

„Kto všetko ide? “ pozrela na mňa.

„Ja, Jasper, Emmett, Rosalie a vy .„

„A Edward?“

„On nejde, má výčitky, som zvedavá, do kedy chce hladovať.“

„Chudák. “

„Čakáme ťa vonku.“

Do hory sme išli za sebou, ale po tom sme sa rozdelili aby sme do seba náhodou neskočili. Zacítila som prúdenie krvi, a rozbehla som sa tým smerom. Bola to srna, veľa sŕn. Prikrčila som sa. A v tom ma prepadla vízia. Bola o Belle.

„Och nie, to sa nemôže stať.“

Bella

Cítila som na koži tečúci pramienok, ale bála som sa tam pozrieť. Viktória si slastne oblizovala pery od mojej krvi. Ako ju len nenávidím. Prečo sa vlastne vrátila. Aha, Cullenovci odišli. Už jej nič nezabránilo dostať čo chcela. Zistila som niečo, čo ma úplne vystrašilo. Tá krv mi voňala! To nie je možné, veď ja neznášam pach krvi. Na ceste zatrúbilo auto a zacítila som smrad zhorených pneumatík. Viktória sa naľakala a prudko vyskočila. Musím to využiť. Pod kríkom som nahmatala kameň. Nebol najľahší. Skoro som ho nezdvihla. Vedela som že jej neublíži, ani že jej neujdem, ale predsa.

Bleskovo som sa postavila a začala som utekať. Cítila som hroznú bolesť na ruke. Nevládala som. Z úst sa mi driapali vzdychy od bolesti. Viktórií chvíľu trvalo kým sa spamätala. Skočila a ja som neváhala. Hodila som po nej ten šuter a z posledných síl som skočila na cestu. Od bolesti som klesla na zem. Nevládala som už stáť. Viktória bola zmätená a v očiach sa jej zračila chuť po mne, teda po mojej krvi. Nič však nemohla spraviť. Keď som sa na ňu pozrela, ostala po nej len škvrna z jej rýchleho úteku. Tá bolesť mi spaľovala celé vnútro, akoby som bola pec do ktorej stále prikladali suché drevo. Nemohla som to vydržať. Určite umieram. Zjavil sa mi celý môj život. Bolo mi však ľúto, že som bez Edwarda. Pred očami sa mi zahmlievalo a ja som uvidela biele prenikavé svetlo.

Autor: rossieC (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Som len tvoja - 1. kapitola: