Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívalo sa mi o tebe - 8. kapitola

04.02.2012 (09:15) • nikaok • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1325×

„A zajtra sa porozprávame o tom tajomstve,“ zašepkala jedným dychom a potom som už počul len jej pravidelné odpočívanie.

Jej izbu som opustil, až keď začalo svitať. Cestou domou som premýšľal. Bol som z toho všetkého, čo sa stalo posledné dni, zmätený. Niektoré veci som si nevedel vysvetliť. Nie som zvyknutý niečo nevedieť, ale pri Belle som ako slepý... alebo v mojom prípade skôr hluchý.

Neviem ako si vysvetliť to, že jej nedokážem čítať myšlienky. A ešte k tomu to jej nič nehovoriace naznačovanie.

Neviem ako si vysvetliť to, že sa v mojom živote zjavila tak nečakane, a pritom ho prevrátila hore nohami.

Neviem ako si vysvetliť jej bezprostredné správanie.

Som upír už vyše sto rokov, ale musím priznať, že takto akčnú existenciu som ešte nezažil. Samozrejme, sa ale nesťažujem. Som šťastný, že som stretol Bellu. Ona je môj anjel. Anjel, ktorý ma privádza k šialenstvu. A to ma opäť privádza na začiatok. Čo jej mám povedať, keď sa ma bude pýtať na to tajomstvo? Možno keď ju poprosím o trochu viac času, dá mi ho. No uvidím. Ešte mám pár hodín na premýšľanie.

***

Keď som prišiel domov a so všetkými sa pozdravil, šiel som do svojej izby. Myslel som, že keď sa budem môcť v pokoji porozprávať sám so sebou, tak mi to pomôže rozuzliť aspoň niektoré zvláštnosti. Mýlil som sa... na nič som neprišiel.

„Edward, rodina si ťa žiada,“ zavolala na mňa Alice, keď mi, podľa nej, dala dosť času na premýšľanie. Potichu som zavrčal, takže to počuli všetci, a pomalým krokom som sa vybral do obývačky.

Boli tam všetci a všetci mysleli na blbosti. Čo zase môžu chcieť?

„Tak som tu,“ povedal som neochotne.

„Vieš, Edward, vyzerá to, že medzi tebou a Bellou je to vážne. Takže by sme sa chceli porozprávať, ako to bude ďalej,“ povedal Carlisle s vážnou tvárou.

„Ja Bellu milujem,“ odpovedal som rýchlo.

„To sme pochopili z tvojho správania. Ale, Edward, synak, premýšľal si, ako to bude s vami pokračovať? Ty si upír, ona človek. Nám to, samozrejme, neprekáža, ale čo Volturiovci? Ak by sa dozvedeli, že nejaký človek pozná naše tajomstvo, vieš ako by konali,“ dokončil svoj monológ a ja som zavrčal.

„Volturiovci sa nič nedozvedia. Nedovolím, aby Belle niekto ublížil,“ povedal som výhražne s čiernymi očami. „A Bella zatiaľ nič nevie.“

„Ty idiot, mal by si to dievča nechať žiť svoj život. Pri tebe ju nečaká nič iné okrem smrti,“ zasyčala Rosalie.

„Mohol by ju premeniť,“ nadhodil Emmett. „Áno, to by bolo super, mali by sme novú sestru.“

Mal som neskutočnú zlosť. Chcel som na oboch skočiť, ale Jasper s Alice zakročili a nedovolili mi to.

„Ja Bellu nepremením,“ povedal som rázne smerom k Emmettovi a potom som sa otočil na Rosalie. „Ale ani ju neopustím. Nie, po kým si to nebude sama želať.“

„Nikto od tebe nežiada ani jedno, Edward.“ Esme podišla bližšie ku mne a pohladila ma po ramene. Potom prehovoril Carlisle s konečným rozhodnutím.

„Ako vidím, Edward sa Belly nevzdá, ale sme rodina, takže by sme mali hlasovať.“

Začala Alice. „Samozrejme, že som za. Bella je super a budeme skvelé kamarátky,“ smiala sa.

Potom Jasper. „Ak to chce Alice, ja nebudem proti, verím jej úsudku. Aj keď neviem, či je to najlepší nápad. Je to človek,“ povedal.

„V žiadnom prípade,“ štekla Rose, keď sa na ňu Carlisle pozrel.

„Ale, zlato, ty nechceš novú sestričku?“ zašušlal Emm a Rose mu darovala veľmi nenávistný pohľad. On si z toho nič nerobil. „Ja som za. Môže byť sranda.“

Esme sa na mňa pozrela s nehou v očiach. „Ja chcem, aby si bol šťastný. Takže stojím pri tebe, synček.“ Daroval som jej ďakovný úsmev a potom som sa otočil na Carlislea. Koniec koncov, on rozhodne...

„Musím sa ťa spýtať, Edward, ak by sme sa rozhodli odsťahovať, čo by si urobil?“ Nechcel tým nič naznačiť, len bol úprimne zvedavý, ako by som sa rozhodol.

„Ste moja rodina a ja vás mám rád. Vždy ste stáli pri mne, ale ak by ste odišli, zostal by som tu. Ako som už povedal, ja Bellu milujem a nevzdám sa jej, po kým to nebude chcieť ona sama,“ priznal som bez štipky zaváhania. Ak mám povedať pravdu, trochu som sa obával Carlisleovej reakcie na moje slová, on sa však len pousmial.

„Myslel som si to. Takže moje rozhodnutie je, samozrejme, že sa prikláňam k väčšiemu počtu hlasujúcim, zostávame,“ rozhodol Carlisle a mne tým spôsobil neskutočnú radosť.

„Ďakujem vám,“ povedal som s úsmevom na tvári. A potom ma všetci okrem Rosalie vyobjímali.

„Takže teraz je Bella prakticky naša rodina,“ nadhodil Emm. „Môžem sa s ňou hrať?“ spýtal sa ako malý. Zavrčal som na neho. Dobre som vedel, ako to myslel... a nemyslím si, žeby bola moja láska dvakrát nadšená.

„Edward,“ oslovila ma Esme, „mal by nám ju priviesť ukázať, neskutočne sa na ňu teším.“

Vedel som, že skôr či neskôr (radšej by som keby neskôr) ju budem musieť priviesť k nám domov. Ak mám povedať pravdu, dosť sa toho obávam. Nebojím sa, žeby jej niekto z mojej rodiny mohol ublížiť, ale mohli by sa nejako prezradiť. Ešte nie som pripravený povedať jej pravdu.

„Dobre, Esme. Hneď ako mi to bude vychádzať, pozvem ju k nám,“ rozhodol som sa získať si čas.

„Budeme sa tešiť,“ povedala moja matka a ostatní sa zasmiali. Až teraz som si všimol, že Rosalie tu nie je. Kam zmizla?

Táto kapitola bola trochu kratšia a tak trochu neplánovaná, ak mám pravdu povedať. Ale asi tu musí byť aj trochu Cullenovcov, že? Veď aj oni majú právo rozhodnúť, takže dúfam, že sa vám to páčilo. A čo s Rose? Ja nevieeeem. :)

Inak, rada by som sa poďakovala za všetky minulé komenty... Takže ďakujem.

Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívalo sa mi o tebe - 8. kapitola: