Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívalo sa mi o tebe - 7. kapitola

31.01.2012 (20:45) • nikaok • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1060×

„Áno, áno... platí,“ povedala nedočkavo.

Musel som sa začať smiať na jej nadšenej tvári. Je taká nádherná. Potom som si uvedomil, že pri tom všetkom som si ju ani nevšimol poriadne pozrieť. Tak som začal s jej jemne strapatými vlasmi, pokračoval som k jemne unavenej tvári, a potom som sa zarazil...

Bella mala na sebe oblečené pyžamo s obrázkom toho herca z Upírskych denníkov... No ako sa to len volá? Neviem. Ale hrá toho horšieho brata. Videl som prvú časť a mal som dosť. Veď to bolo totálne od veci. Musel som sa začať smiať.

Bella sa na mňa zatiaľ len nechápavo pozerala. Ten jej výraz, keď si uvedomila, na čo sa pozerám, bol na nezaplatenie. Od hnevu úplne sčervenala a rozzúrene našpúlila tie krvou preplnené pery. No a čo som ja urobil? No predsa od smiechu padol na kolená. Verte, že to sa hocakému upírovi nepodarí. Veď ja som sa až zajakával, tak to bolo komické. Dievča upíra zbožňuje upírov.

„Budeš sa na mne ešte dlho zabávať?“ spýtala sa ma jedovato. Neodpovedal som.

„Ako myslíš,“ povedala a jednu mi vrazila. Vážne. Normálne ma buchla po hlave. Prekvapene som sa na ňu pozrel. Nevedel som, že je taká bojovná. Ak by som nemal v hrnci navarený poriadny problém, asi by mi od toľkého smiechu prasklo brucho, ľudovo povedané. Ale ako som povedal, ja už problém mám a nechcem byť na tom ešte horšie. Tak som radšej nedráždil hada bosou nohou.

Pomaly som sa postavil, zatiaľ čo si moja maličká dračica dupkala tou bosou nôžkou. Z očí jej doslova šľahali blesky. Nevedel som, čo si môžem dovoliť, tak som sa to snažil vyriešiť diplomaticky.

„Ty si ma udrela,“ nasadil som ublížený tón. Snažil som sa byť presvedčivý. Možno ma jej príde ľúto...

„Áno, udrela,“ sucho súhlasila. Tak to bude ťažké.

„A mňa to bolelo,“ začal som s mojou stratégiou. Pre lepší dramatický efekt som sa chytil za miesto, kde ma pred chvíľou pohladila Bellina ruka. Ona však len neveriacky zodvihla obočie a pohoršene sa na mňa pozrela. Doslova sa do mňa pohľadom vpíjala. To ma donútilo sklopiť oči.

„No tak teda nebolelo,“ priznal som.

„Čo ti bolo pred chvíľou také smiešne?“ Pri tom, ako rozprávala, mi pichala do hrudníka tým malým prstíkom. Bál som sa, aby si neublížila, tak som jej ho chytil do svojej dlane. Medzitým som premýšľal, či mám povedať pravdu alebo menšiu lož.

„Mne prišlo trošku smiešne tvoje pyžamo,“ rozhodol som sa pre pravdu.

„Čo je na ňom smiešne?“ kládla ďalej otázky ohľadom môjho výbuchu.

„Vlastne... len som nevedel, že pozeráš také blbosti,“ priznal som.

„Css, že blbosti.“ Mám talent. Opäť sa mi ju podarilo nahnevať. Zvýšil sa jej srdcový rytmus.

„Tak prepáč, ak ťa to baví,“ začal som miernejšie. „Ja si len myslím, že je to skôr rozprávka pre deti ako nejaký seriál pre dospelých.“

„Pozeral si to už celé?“ spýtala sa zrazu nádejne. Len som záporne zakýval hlavou. Nad mojou odpoveďou jej bliklo v očiach.

„Ja mám stiahnuté všetky série,“ oznámila. „Vieš, čo to znamená?“

Tváril som sa nechápavo. „Čo? Máš na mysli to, že si nelegálnym sťahovaním porušila zákon?“ tipol som prvú hovadinu, čo mi napadla. Prekvapene sa mňa pozrela. Potom zakrútila hlavou.

„Nie,“ povedala rázne a záhadne sa na mňa usmiala. „Znamená to, že si to celé budeš musieť pozrieť so mnou.“

„Čo? Nikdy,“ vyhŕkol som dokým bol čas, lebo Bella už pomaly začínala od radosti skákať po plafón.

„Je to jediný spôsob, ako si získať moje odpustenie za tú urážku.“ Chcel som sa brániť, ale nemal som šancu. Skočila mi totiž do reči, keď videla, že sa chystám protestovať.

„Iná možnosť, bohužiaľ, nie je,“ povedala tvrdo, ale s iskričkami v očiach a mykajúcimi ústami.

„Dobre,“ rezignoval som nakoniec, lebo som vedel, že aj tak by som s ňou nepohol. Som proste hneď od začiatku pod papučou. Emmett sa mi vysmeje.

Alebo možno ani nie... Skúsim si svoj trest odpykať nejako lepšie ako sledovaním nejakej rozprávky. Lišiacky som sa pozrel na Bellinku. Tá radšej o krok ustúpila. Ja som jej pohyb zopakoval. Urobila ich ešte pár a ja v súhre s ňou. Odrazu narazila do rohu postele. Musel som sa víťazne usmiať. Teraz mi nemá kam ujsť.

Bella naprázdno prehltla. Posledným krokom som sa na doraz pritisol k Belle. Ani nedýchala. Obidvoma rukami som ju pevne objal okolo pásu. Pozerala sa mi do očí a ja som sa pozeral do tých jej. Ja som musel byť zohnutý a ona vystretá. Je taká maličká. Som oproti nej oveľa vyšší. Obom nám v pravidelných intervaloch padal pohľad na pery toho druhého. Medzitým sa Bella, našťastie, nadýchla. Teraz bol už jej dych ako splašený.

Dýchala mi do úst a ja zas jej. Bola to dokonalá chvíľa. S nedočkavými rukami som ju hladil po chrbte. Priznám sa, že občas aj nižšie. Nevedel som ovládať svoje vlastné telo. Bralo si to, čo potrebovalo. Samozrejme by som jej ale nedokázal nijako ublížiť. Ona ma objímala okolo krku a priťahovala si ma bližšie. Už som to nevydržal dlhšie naťahovať, a tak som sa k nej sklonil úplne.

Vo chvíli, keď sa naše pery stretli, som na všetko zabudol. Na všetky starosti aj radosti. Nemyslel som na nič. Len som cítil. Každou svojou bunkou som vnímal len malú, voňavú, mäkkú, teplú krásku v mojom náručí. Nedočkavo som si bral jej pery a ona mi na moje bozky ochotne odpovedala. Boli sme na seba tak natlačení, že by to malo byť zakázané.

Keď mi už nestačilo sa o jej pery len otierať, prešiel som jej jemne po nich jazykom. Bella potichu zastenala, a tým pootvorila ústa. Samozrejme, že som to hneď využil a vopchal jej môj nedočkavý jazyk do tých sladkých úst. Nájsť ten jej nebol žiadny problém. Bol som, už znovu, nadržaný. Bella zrejme tiež, lebo sa mi snažila tými prstíkmi dostať pod tričko. Neviem, ako sa jej to podarilo, ale o pár sekúnd som ich už cítil na bruchu.

Cítil som, v mieste kde sa ma dotýkala, asi milión mravcov. Bol to úžasný pocit. Tričko mi vyhŕňala stále vyššie. Niežeby som nechcel pokračovať, ale nemyslím si, že by to bol dobrý nápad. Najhoršie na tom bolo, že za nami stála tá malá posteľ. Také veľké pokušenie. Našťastie mi zostalo aspoň to málo zdravého rozumu a pomaly som sa od nej odťahoval. Keď som naše pery rozpolil, Bella nesúhlasne zamručala a snažila si ma pritiahnuť späť. Vedel som však, že ak by som podľahol, nebolo by cesty späť. Bella otvorila oči.

„Deje sa niečo?“ spýtala sa zmätene a mal som taký pocit, že aj sklamane.

„Nejde to, Bella,“ povedal som pomaly. „Ja nemôžem.“

Pozrela sa na mňa oddane. „Chápem. Prepáč, nechcela som na teba tlačiť.“

Trochu som sa zachechtal. „To ja by som sa mal ospravedlňovať tebe, Bell. Nie ty mne. A navyše, mne to ani trochu neprekážalo.“

„Tak prečo...?“ odmlčala sa.

„Je príliš skoro,“ povedal som jednoducho. „A nechcem ti ublížiť.“ To som však už nedodal.

„Tak dobre,“ rezignovala.

„Už by si mala ísť spať, Belli.“ Je už naozaj veľa hodín a nemyslím si, že by jej ponocovanie nejako prospelo.

„Ale veď zajtra je víkend, nejde sa do školy,“ povedala panovačne.

„To máš síce pravdu, ale chceš snáď prespať celý deň?“ spýtal som sa laškovne.

„Hmm,“ zamručala a zívla si.

„Ale to by si ma potom okradla o čas strávený s tebou.“ Prekvapene sa na mňa pozrela.

„Naozaj?“ spýtala sa nechápavo.

„Iste.“

„Naozaj sa zajtra uvidíme?“ opravila sa.

„Jasné, že áno,“ vyhŕkol som. „Teda, pokiaľ budeš chcieť.“

Bella sa uložila do postele a ja som ju poriadne zakryl s prikrývkou.

„Dobre, tak zajtra,“ pozrela sa na hodinky, „teda vlastne dnes, príď.“

„Dobre, prídem.“ Pobozkal som ju na čelo. „Dobrú noc.“

„Hmm,“ zamručala a vyšpúlila pery. Neotáľal som a pobozkal ju na ne.

„Zostaň ešte chvíľu pri mne,“ zachrapčala.

„Zostanem. Sladké sny, Belli.“ S úžasom som si ju prezeral.

„A zajtra sa porozprávame o tom tajomstve,“ zašepkala jedným dychom a potom som už počul len jej pravidelné odpočívanie.

Tak ako som sľúbila, je tu ďalšia kapitola... Dúfam, že sa Vám páčila, aj keď mne prišla trochu divná. Ďalšia bude čoskoro, už mám niečo z nej napísané. Chcem sa spýtať, čo si myslíte, že má Bella za tajomstvo? To Edwardove je jasné... na to sa pýtať ani nebudem.

Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívalo sa mi o tebe - 7. kapitola: