Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívalo sa mi o tebe - 5. kapitola

16.11.2011 (20:45) • nikaok • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1749×

Dlho neotáľala a vzala si prvý kúsok pizze. Ani neviem ako a predo mnou bol prázdny tanier a pohár, tak som pred ňu položil aj ten môj. Len sa na mňa usmiala a vypila aj ten môj. Rýchlo som zaplatil a mohli sme pomaly vyraziť domov...

V aute bolo ticho. Tak pokojné ticho. Vôbec mi to nevadilo, a ani Belle nie. Keď som nemusel prehadzovať rýchlosť, tak som ju držal za ruku. Asi bola unavená, lebo sa jej párkrát samovoľne zatvorili oči. Aj keď som chcel chvíľu s ňou predĺžiť, ešte viac som šliapol na plyn, síce už aj predtým som šiel dosť rýchlo.

Bella asi poriadne nevnímala, ale kvôli mojej šialenej jazde sme o chvíľu stáli vo Forks pred Belliným domom.

Vystúpil som z auta, aby som mohol Belle otvoriť dvere. Nádherne sa na mňa usmiala a nervózne sa na mňa pozrela s unavenými očkami. Tiež som sa nervózne ošil a Belle to asi bolo smiešne, lebo sa rozosmiala.

„Čo je?“ spýtal som sa zvedavo, aj keď by som si to najradšej prečítal v jej mysli. Toto želanie sa mi však nikdy nesplní.

„Ja len... že si vtipný, keď si nervózny.“ Napodobila môj pohyb a ešte viac sa rozosmiala.

Bola taká rozkošná, keď sa smiala. Najradšej by som počúval jej smiech a sledoval krásne zvlnené pery do úsmevu celý deň aj noc.

„Aha,“ vydýchol som a začal sa k nej naozaj veľmi pomaly nakláňať.

 Keď pochopila môj zámer, jej srdce poskočilo. Musel som sa usmiať. „Takže ja som nervózny.“

„Hmm,“ tentokrát vydýchla Bella a mňa ovial jej sladký dych.

Už som to nevydržal naťahovať, a tak som konečne urobil to, po čom som túžil celý večer.

Najskôr som sa iba jemne otrel o jej horúce, krvavé pery. Chcel som, aby sa sama rozhodla, či mi bozk opätuje alebo nie. Nemusel som však čakať dlho. Bella sa na mňa natisla ako najviac jej to šlo. Bol som taký šťastný. Tak silno, ako mi to len jej krehké telo dovoľovalo, som ju objal okolo pása, aby som mohol cítiť každý záhyb jej úžasného a voňavého tela. 

Ona asi chcela dosiahnuť to isté, a tak ma chytila okolo krku a jemne ťahala moje vlasy. Náš bozk pridával na intenzite a ja som sa jej nemohol nabažiť. Prešiel som jej jazykom po spodnej pere a ona zavzdychala, čo som hneť využil a vstúpil som jazykom do jej úst. Nič nenamietala, keď môj jazyk našiel ten jej a začal sa s ním vášnivo postrkovať.

Bol som vzrušený ako ešte nikdy. Aj Bella to musela cítiť, ale neodtiahla sa odo mňa. Neviem ako dlho sme takto stáli pred jej domom a bozkávali sa – ja by som to mohol robiť aj celú večnosť –, ale Bella sa potrebovala nadýchnuť, a tak som sa o kúsok odtiahol. Bella lapala po dychu a ak mám povedať pravdu, ja som bol na tom lepšie len o trochu. Oprel som si čelo o to jej a zhlboka vdychoval jej vôňu.

„Bol to krásny večer,“ prehovorila moja Bellinka ako prvá a nežne sa usmiala.

„Bol to najkrajší večer v celej mojej existencii.“ Musel som jej to povedať. Nikdy som neprežíval to, čo teraz s Bellou. Ona jediná vo mne vzbudzuje život a túžbu, ktorú som ja až doteraz poznal len z myšlienok druhých ľudí, poprípade upírov.

„Ďakujem,“ povedala.

„To ja ďakujem tebe,“ musel som sa začať smiať, „nikdy som nebol tak šťastný ako teraz a to len vďaka tebe.“

Belline líčka nadobúdali červenú farbu, a tak som sa na ňu jemne usmial a dal jej na obe božtek.

„Belli, asi by si už mala ísť, lebo tvoj otec nás už nejakú dobu sleduje cez okno.“ Práve teraz nabrala Bella úplne červenú farbu a zamračene sa na mňa pozrela.

„Prečo si mi to nepovedal skôr?“ spýtala sa ma prísne a rozkošne sa pri tom mračila, čo ma dostávalo do kolien.

„Lebo sa na ťa neviem nabažiť,“ priznal som vzrušene a keby som nebol upír, pravdepodobne by sa mi podlomili kolená.

„Ok, odpúšťam ti, ale iba pre tentokrát.“ Ešte raz sa na mňa usmiala a chcela ma obísť, ale ja som ju chytil za ruku a pritiahol si ju k sebe. Jemne som ju pobozkal a objal.

„Dobrú noc a nech sa ti sníva niečo krásne, láska,“ zašepkal som jej do uška.

Nechcel som, aby mala moja kráska problémy s otcom, a tak som ju, aj keď s nechuťou, pustil. Ona sa ale nepohla a stále tam stála so smutným pohľadom.

Ja som bol asi najšťastnejší muž-upír na svete, lebo odo mňa nechcela ísť preč. Síce mi bolo ľúto, keď som ju videl smutnú, ale aspoň som vedel, že ja ju už za pár hodín znovu uvidím a budem jej strážiť sny.

Jemne som sa usmial. „Belli, naozaj by si už mala ísť.“

Úsmev mi opätovala, ale hneď sa zamračila.

„Fajn.“ Otočila sa k domu a vykročila, ale pri dverách sa na mňa ešte naposledy pozrela. „Ahoj,“ zašepkala.

Ešte som jej naposledy zamával a šiel domov.

***

„Pozrite, náš Edward sa nám vrátil z rande,“ začal si zo mňa uťahovať Emmett, hneď ako som vstúpil do dverí a ja som na neho varovne zavrčal. On si z toho, samozrejme, nič nerobil...

„A možno už ani nie je taký poctivý, ako keď odchádzal. Esme, nemala si ho nikam púšťať,“ pokračoval a začal sa smiať ako šialený.

Chcel som sa na neho vrhnúť, ale Esme mu dala facku a škaredo sa na neho pozrela, tak radšej sklapol. Musel som sa uchechtnúť, keď som videl, ako kajúcne sa zatváril.

„Tak, Ed, ako si sa mal?“ opýtala sa ma tá malá potvora Alice, hneď ako získala príležitosť.

„Výborne,“ odpovedal som jednoducho a pravdivo.

Podľa Alice by som mal od šťastia skákať aspoň dva metre nad zemou, a tak sa na mňa zamračila.

Skôr ako stihla niečo dodať, som sa ospravedlnil a šiel do svojej izby. Po ceste som počúval iba samé nadávky na moju osobu, ale nebral som to vážne. Predsa len som Alice poznal nejakých tých pár desaťročí...

V mojej izbe som sa vyvalil na posteľ a so zavretými očami som si premietal celý dnešný večer s Bell. Bolo mi tak nádherne.

Neviem na ako dlho som nechal zaplaviť moju myseľ Bellou, ale v tom najlepšom ma vyrušilo dosť hlasné zabúchanie na moje dvere.

So zavrčaním som sa posadil a vtom bez môjho dovolenia vletela do izby Alice.

„Ponáhľaj sa, lebo tu prespíš celú noc!“ skríkla.

„Čo?“ Bol som zmätený.

„E-d-w-a-r-d.“ Kládla dôraz na každú slabiku.

„Už dve hodiny tu len tak ležíš bez jediného pohnutia,“ pokračovala. „To by až tak nevadilo, ale ak chceš ešte dnes v noci skočiť za Bellou, mal by si vyraziť.“

Až po chvíli mi došiel význam jej slov a hneť som vyskočil na nohy. „Dnes mi to nejako pomaly páli,“ pomyslel som si.

„Vďaka, Alice,“ poďakoval som a zdola sa ozval ohlušujúci rehot Emmetta.

Alice sa zazubila a už ma doslova ťahala dole schodmi.

„Tak už bež!“ podpichla ma a ja som už na nič nečakal.

Tak rýchlo ako dnes som snáď ešte ani neutekal. U Belly som bol za pár minút.

Bol som taký nedočkavý, kedy konečne uvidím Bellu, že som sa vyhupol cez okno k nej do izby bez toho, aby som všetko dostatočne skontroloval. 

Následne som úplne strnul v pohybe...

Čo podľa Vás tak vyľakalo Eda? Hehe, dúfam, že tam Bell nepraktizovala niečo nemravné... hahaha, to by bola sranda. Viete si takú situáciu predstaviť? :)  Ja teda áno...

Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívalo sa mi o tebe - 5. kapitola: