Tak tu máme trochu výsluchu a potom kúsok z rande... Ako asi dopadne? To si musíte prečítať. Dúfam, že sa vám bude táto kapitola páčiť.
13.11.2011 (08:15) • nikaok • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 991×
Dohodli sme sa, že ju vyzdvihnem o piatej. S úžasným pocitom som sa vracal domov, ale keď som zbadal všetkých členov mojej rodiny v obývačke, nadšenie som musel potlačiť na neskôr.
„Tak, Edward, ako nám vysvetlíš to, čo sa stalo v jedálni?“ začal Emmett a mal z toho úžasnú zábavu. Predstavoval si, že je sudca najvyššieho súdu.
„Nijako,“ odpovedal som jednoducho.
„Čože?“ Emmett zvýšil hlas. „Tak ty sa cez obedňajšiu prestávku vrhneš na nejaké dievča, a nám to nechceš ani len vysvetliť?“
„Čo?“ skočil mu do reči Carlisle. „Edward, je to pravda?“ Pozeral sa na mňa sklamane a ešte aj jeho myšlienky boli také.
„Carlisle, nebolo to tak, ako si myslíš,“ bránil som sa.
„Ale bolo.“ Vložil sa do toho Emmett. „Vyzeralo to, ako keby z nej chcel vycucať život.“ Snažil sa v sebe dusiť smiech.
Keď som na neho zavrčal, už to nevydržal a vyprskol.
„Tak, vysvetlí mi niekto, čo sa stalo?“ Carlisla zmiatol Emmett.
Chcel som niečo povedať, ale Emmett ma predbehol.
„No, náš slušný a poctivý Edward sa bozkával v preplnenej jedálni s tou novou študentkou.“
Cítil som, ako sa Carlislovi uľavilo. Čakal, že to bude horšie ako nejaký bozk.
Nechcel byť netaktný, ale v jeho myšlienkach som vycítil zvedavosť a nechcel som mu niečo tajiť.
„Zamiloval som sa,“ vysvetlil som moje počínanie prosto.
Emmett sa konečne prestal smiať a zmätene sa na mňa pozeral. V Carlislovi som videl pochopenie. Esme bola dojatá a neželala si nič viac, ako spoznať Bellu. Alice si zase stále opakovala, to svoje:
„Ja som to vedela“. Jasper bol prekvapený. Rosalie si o mne myslela, že som blázon.
Chcel som sa vytratiť, ale Esme ma zastavila. „Synček, povedz nám o tvojej vyvolenej viac.“
Nechcel som to rozoberať, ale nemohol som Esme odmietnuť.
Tak som začal od začiatku... od Alice. Potom som im vyrozprával, čo všetko sa stalo v škole. To, že som bol u nej doma, som chcel vynechať, ale Alice im to prezradila a povedala, že aj tak by sa to dozvedeli. Potom som im povedal, že o pár minút musím ísť po Bellu. Tak ma nechali už na pokoji a ja som mohol o chvíľu vyraziť.
Zastavil som pred Belliným domom a čakal. Keď Bella počula moje auto, okamžite vybehla z dverí a namierila si to smerom ku mne. Mala na sebe oblečenú modrú košeľu a obtiahnuté rifle. V ruke držala bundu. Vyzerala úžasne a naozaj sexi. Jej krásne dlhé vlasy mala voľne rozpustené. Ja som vystúpil z auta a postavil sa na strane spolujazdca, aby som jej otvoril dvere.
„Ahoj! Som veľmi rád, že si súhlasila ísť so mnou von.“ Usmial som sa na ňu.
„Aj ja som rada.“ Tiež sa usmiala a nastúpila do auta.
Bella už sedela v aute, a ja som musel prejsť na druhú stranu ľudskou chôdzou.
Konečne sme mohli vyraziť. Dlho som premýšľal, kde by som ju mal vziať. Nakoniec, to však vyhralo Port Angeles, keďže som jej sľúbil kino.
V aute sme sa veľa nerozprávali, iba sme prehodili nejaké to slovko. Čo ma ale potešilo bolo, že som Bellu párkrát nachytal, ako ma potajomky sleduje. Vtedy vždy sčervenala.
„Tak, kam ideme?“ snažila sa zakryť svoje rozpaky.
„Uvidíš!“ Zasmial som sa.
„Nemá cenu ťa presviedčať, aby si mi to povedal, že?“ spýtala sa.
„Nie, to teda nemá.“ Bolo zvláštne, ako dobre ma poznala, keď sme sa poznali len takú chvíľu. Nútilo ma to premýšľať nad tým, či sa náhodou nerozprávala s Alice. Ale to by som už dávno zistil...
Cesta netrvala dlho a už sme boli v Port Angeles. Pomohol som Belle vystúpiť a ponúkol som jej svoje rameno. S úsmevom ho prijala a opäť sčervenala. Musel som sa pousmiať.
„Čomu sa smeješ?“ vyzvedala.
„Nádherne sa červenáš.“ Sklopila svoj pohľad a ešte viac sa začervenala.
Kúpil som lístky na nejakú romantickú komédiu. Úprimne, vôbec ma nezaujímalo, čo budeme pozerať. Ja budem mať aj tak oči len pre Bellu. Ešte sme sa zastavili pri stánku s popcornom a kolou.
Sedeli sme skoro úplne hore a bol som rád, že tu bolo málo ľudí. Chvíľu potom, ako sme sa usadili, zhasli svetlá a ja som sa mohol naplno venovať tomu, na čom mi najviac záležalo. Bella sa snažila celú dobu sledovať film, ale občas jej pohľad zablúdil ku mne.
Sedel som blízko pri nej a mal som neskutočnú túžbu sa jej dotknúť. Bližšie som si ju snažil prezrieť. Začal som jej krásnou tvárou. Vyzerala ako taký anjelik. Mala súmerný malý noštek a stále červené líčka. Potom som sa zameral na jej krk. Videl som každú žilku, ktorú mala skryť jej až nadmieru priesvitná pokožka. V ústach sa mi začal tvoriť jed, tak som radšej svoj pohľad presunul na jej dekolt. To som ale nemal v žiadnom prípade robiť. Jej blúzka nebola nijakým spôsobom vyzývavá, ale mala jemný výstrih a ja som mal dokonalý výhľad na jej nádherné prsia. Ešte viac ma to rozrušilo ako jej krk. Toto bolo iné. V obidvoch prípadoch som cítil túžbu, ale keď som sa pozeral na jej prsia, bolo to ešte horšie. Démona v mojom vnútri som dokázal udržať na uzde, ale teraz som sa len tak-tak ovládal. Tak veľmi som túžil po jej tele, po jej dotykoch a vzdychoch. Bože, čo ma to len napadá? Nesmiem takto uvažovať.
Svoj pohľad som stále neodvrátil, iba som ho posunul nižšie na jej bruško. Má taký štíhly driek. Stavím sa, že by sa mi zmestil do rúk.
Presunul som sa ešte nižšie. Jej rozkrok som radšej preskočil a zameral som sa na jej stehná, na ktorých mala ležérne položené ruky.
Toto som už vážne nevydržal a všimol som si, ako sa moja ruka naťahuje k tej Bellinej. Už nemalo cenu sa tým trápiť, lebo aj tak som vedel, že sa už nezastavím. Jemne som sa dotkol jej ruky a Bella sa na mňa v tom okamžiku pozrela i usmiala. To ma ešte viac osmelilo a ja som jej ruku uväznil v tej mojej. Nenamietala, iba sa na mňa pozerala a ja som sa zasekol v jej pohľade. V každej bunke môjho kamenného tela som cítil opäť tú túžbu. Cítil som, ako sa moje telo samovoľne nahlo k Belle. Trhol som sebou a vrátil sa na svoje miesto. Bella sa opäť zamerala na plátno. Ruku som však nedokázal stiahnuť.
Tie dve hodiny ubehli neuveriteľne rýchlo. Ani som si neuvedomil ako, ale rozsvietilo sa v sále svetlo a ľudia pomaly vychádzali von. Bella sa začala stavať, tak som ju napodobil.
Bolo málo hodín a ja som pozval Bellu ešte na večeru do neďalekej reštaurácie. Hneď, ako sme tam vstúpili, sa na nás vrhla čašníčka. Teda, najradšej by sa vrhla na mňa, ale radšej nebudem komentovať tie jej perverzné myšlienky. Ale keď som si na miesto tej čašníčky predstavil Bellu... Nie! V žiadnom prípade. Nesmiem takto uvažovať. Už si pripadám ako táto otravná ženská.
Sadli sme si trochu do úzadia, aby sme mali aspoň nejaké súkromie.
Sedel som oproti Belle, ktorá si práve čítala jedálny lístok a pri tom si veľmi roztomilo hrýzla spodnú peru. Nevydržal som to a začal sa chichotať. Bella sa na mňa zvedavo pozrela.
„Čo je?“ spýtala sa.
„Ja len že... Je veľmi zábavné sa na teba pozerať, keď si zamyslená,“ priznal som sa a snažil sa udržať vážnu tvár, aj keď sa mi to asi nedarilo, lebo Bella hneď nasadila rozzúrenú masku.
„Zábavné?“ Bolo vidieť, že to v nej začína vrieť. „Som smiešna?“
„Tak som to nemyslel,“ začal som sa ospravedlňovať. „Skôr som to myslel tak, že si nádherná, keď si hryzieš peru a si nerozhodná.“
Teraz bola celá červená a asi nevedela, čo mi má na to povedať, tak svoj pohľad znovu odvrátila k lístku. Ale ja som sa na ňu stále pozeral. Bože, je toto normálne? Veď ja som ňou absolútne okúzlený. Ako je to len možné? Nič okrem mojej Belly na tomto svete nie je dôležité. Moje celé bytie sa točí len okolo nej.
Bol som taký zamyslený Bellou, že som si ani nevšimol servírky, ktorá ma sledovala pri našom stole.
„Máte už vybrané?“ spýtala sa ma slizkým hlasom. Ja som sa na ňu ani nepozrel. Nemienil som prestať so sledovaním môjho miláčika len kvôli nejakej lacnej a úchylnej ženskej.
Vedel som, že tá nemenovaná si Bellu ani nevšímala, a tak som ju trochu postrčil. „Zlatko, čo si dáš?“ spýtal som sa Belly.
Tá servírka sa zmätene pozrela na Bellu a mal som sto chutí ju rovno na mieste zabiť kvôli jej ohavným myšlienkam na moju krásku. Už som to nevydržal a vrhol som na tú kravu rozzúrený pohľad a nepočuteľne zavrčal. Podľa jej myšlienok sa ma poriadne zľakla a dokonca o jeden krok ustúpila od stola. Vtom som na mojej ruke ucítil jemný dotyk. Presne v tej chvíli som sa upokojil a blažene sa pozrel na Bellu a v jej pohľade som videl spokojnosť.
„Ja si dám pizzu a jahodový džús,“ objednala si rýchlo Bella.
„Ja len ten džús.“ Vedel som, že ho aj tak nevypijem, ale aspoň ho môžem nenápadne podsunúť Belle.
Opäť sme zostali sami. Bella mala ešte stále svoju drobnú rúčku položenú na tej mojej, tak som jej ju uväznil vo svojom oceľovom zovretí. Pozerali sme sa jeden druhému do očí a ani jeden nechcel túto nádhernú chvíľu pokaziť hovorením. Avšak o pár minút neskôr pristála pred Bellou pizza a naše džúsy. Pustil som jej ruku, aby sa mohla pustiť do jedenia. Dlho neotáľala a vzala si prvý kúsok pizze. Ani neviem ako, a predo mnou bol prázdny tanier a pohár, tak som pred ňu položil aj ten môj. Len sa na mňa usmiala a vypila aj ten môj. Rýchlo som zaplatil a mohli sme pomaly vyraziť domov...
Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Snívalo sa mi o tebe - 4. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!