Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Snívalo sa mi o tebe - 3. kapitola

29.07.2011 (07:45) • nikaok • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 1167×

Na šťastie, už ma Alice viac neotravovala. A tak som sa šiel rýchlo prezliecť. Na posteli ma už čakala hromada vecí.

„Alice,“ povzdychol som si.

Zdola som počul chichútanie.

Do školy sme vyrazili ani nie o päť minút, a tam sme boli tiež tak rýchlo. Na parkovisku som vyliezol z môjho auta a rozhodol sa, že tu počkám na Bellu.

Zvyšok rodiny sa vybral k škole, ale keď si všimli, že ja som tam zostal, zvedavo na mňa pozreli.

Len som zakýval hlavou, nech sa o mňa nestarajú.

Na prekvapenie, to zabralo... alebo možno ani nie. „Mám to u teba, Ede,“ poslala mi myšlienku Alice. Vďačne som sa na ňu pozrel.

Nečakal som dlho a o chvíľu som videl Bellino auto. Zaparkovala kúsok odo mňa. Šiel som jej naproti. Keď vystúpila, jej oči padli na mňa a žiarivo sa usmievala, a ja som jej úsmev oplácal.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil som ju.

„Ahoj,“ placho ma odzdravila.

Postavil som sa vedľa nej a všimol som si, že som od nej o dosť vyšší. Pozrel som sa do jej krásnych hnedých očí. „Tak, ako si sa mala?“ spýtal som sa.

„Dobre.“ Toto sa mi nepáčilo. Neznášam, keď neviem, čo si myslí a ona mi k tomu iba takto stroho odpovedá.

„A čo sa ti snívalo?“ Uprel som na ňu svoj zrak a snažil som ju uväzniť vo svojom pohľade.

Vyzeralo to, že mi nedokáže chvíľu odpovedať a to ma celkom potešilo. „Vieš, že neznášam, keď mi toto robíš?“ Omámene sa na mňa pozerala.

„Čo robím?“ Veď som jej nič neurobil...

„Takto ma omamuješ,“ povedala už trochu vyrovnanejšie.

Ale veď ja som sa ju ešte nikdy nepokúšal omamovať.

„Naozaj?“ Víťazne som sa usmial.

„Mám ti zatlieskať?“ opýtala sa ma sarkasticky.

Trochu som sa zamračil. „Tak som to nemyslel,“ vysvetľoval som. „Len som nevedel, že som niečoho takého schopný.“

„Ale, prosím ťa, Edward! Ty dobre vieš, ako pôsobíš na ľudí.“ Začala sa smiať.

Na chvíľu som na ňu fascinovane hľadel a potom som si uvedomil ten skrytý význam jej slov.

„Ako to myslíš?“ opýtal som sa vážne.

Trochu som ju zaskočil a ona ako minule, chcela zmeniť tému.

„Asi by sme už mali ísť,“ poznamenala.

Ešte viac som sa zamračil, ale vyhovel som jej. Bál som sa, že ju od seba odoženiem a to som nechcel.

Po ceste do triedy sme sa už nerozprávali. Ale ja to nenechám len tak. Mám taký pocit, že Bella toho vie viac ako by mala, ale nechce mi to povedať. Úprimne dúfam, že sa mýlim...

Prvá hodina prebehla rýchlo. S Bellou sme sa už nerozprávali, iba občas sme prehodili nejaké to slovíčko.

Dosť ma to frustrovalo, ale musím to vydržať.

Najhoršie to bolo asi na matematike. Máme ju spolu. Už som si zvykol sedieť s Bellou a ani na tejto hodine to nebolo inak. Po očku som ju sledoval a ona počúvala výklad profesora, ale raz sa na mňa pozrela a celá sčervenala. Bola taká rozkošná. Mal som sto chutí zakričať: „milujem ťa“, ale to som, samozrejme, nemohol. Ona nevie, čo sa stalo včera v noci. A keby to nevedela, asi by si o mne myslela, že som blázon a nechcela by ma už nikdy vidieť. Tak veľmi ma bolelo, že som sa jej nemohol priznať. Tak rád by som ju práve teraz objal. Ale to nebude nikdy možné. Ja som upír a ona je krehký anjel. Nemôžem jej ublížiť. Nikdy.

Hodiny s ňou ubehli neskutočne rýchlo. Poslednú hodinu pred obedom som nemal s Bellou. Trochu ma to mrzelo, lebo som ju nevidel celých štyridsaťpäť minúť.

Konečne zazvonilo a ja som sa nám opäť ponáhľal obsadiť stôl. Len dúfam, že sa na mňa nehnevá, za to, ako som sa správal.

Sadol som si za ten stôl ako včera a čakal, kým nepríde.

Našťastie to netrvalo dlho. Zbadal som ju prichádzať s Jessicou Stanleyovou.

Zamračil som sa. Jessica Bellu neznášala. A to len kvôli tomu, lebo sa bála, že jej preberie všetkých sexi chlapcov na škole. Premýšľala, ako by ju mohla strápniť.

Rozhodol som sa, že to len tak nenechám a vybral som sa za nimi. Jessica na mňa vyjavene pozerala a opäť vypustila svoju fantáziu na prechádzku. Liezlo mi to na nervy. Predstavovala si ma nahého. Mal som chuť jej vykričať do tváre, že mi je odporná, ale musel som dohrať svoju rolu. Aj Bella si ma už všimla a pozerala na mňa s pootvorenými ústami. Bola taká rozkošná.

Keď som sa dostal až k nim, obe mali rozšírené zorničky. Pokrivene som sa usmial na Bellu a pohladil som ju po ruke. Čo ma potešilo bolo, že sa neodtiahla. Jessice padla sánka, a keď si ju všimla Bella, tak sa zachichotala. Asi pochopila, o čo sa snažím a zapojila sa do hry. Chytila ma za tú ruku, s ktorou som ju pohladil. Ja som nechcel byť pozadu, a tak som ju chytil za pás. Cítil som, ako sa pod mojím dotykom zachvela. Keď doteraz Jessica ledva vydýchavala to, že som ju pohladil, teraz zalapala po dychu.

„Čože??? Preboha, Bella si uchmatla hneť druhý deň úžasného, dokonalého a sexi Edwarda Cullena? To nie je možné,“ mlela si pre seba Jessica.

Ja som jej nevenoval pozornosť. Zaujímala ma iba Bella.

„Ahoj, Bella,“ pozdravil som ju a žmurkol som na ňu.

Bella na mňa pozerala, ako na nejaký prízrak, a keď sa spamätala, opäť mi trochu pomohla.

„Ahoj, zlato,“ odzdravila a tiež na mňa žmurkla.

Ona mi povedala „zlato“. Musel som sa usmiať. Celá jedáleň nás pozorovala, vrátane mojej rodiny a nikto ani nedýchal. Mne to bolo jedno. Pozrel som sa mojej Bellinke do očí a povedal som si, že to bude vyzerať efektívnejšie, keď jej dám pusu. Prisahám, že som jej chcel dať len maličkú pusinku na jej červené líčko, ale keď som sa k nej naklonil a bol som od nej len pár centimetrov ďaleko, Bella túto medzeru prekonala a pobozkala ma. Naozaj to urobila. Pritisla svoje pery na tie moje a jemne sa o ne otrela. Ja som to však nevydržal. Zabudol som na ľudí, ktorí boli v jedálni a aj na celý svet. Nič nebolo dôležitejšie ako toto. Ako moja Bella. Pritiahol som si ju k sebe bližšie a pevne ju objal. Ona mi zaplietla svoje ruky do mojich vlasov. Dal som do toho bozku všetko. Lásku, potrebu, svoje srdce aj dušu. Bella mi na moje bozky náruživo odpovedala. Po chvíli sme sa od seba odtiahli, ale držali sme sa za ruky. Ani jeden z nás neodvrátil pohľad od toho druhého.

„Milujem ťa,“ zašepkal som jej rovnako, ako včera v noci.

„Aj ja teba,“ vyznala sa zo svojich citov.

Bol som neskutočne šťastný. Ale predsa len ma mohlo niečo vyrušiť od tejto chvíle. A to uštipačné hvízdanie a následný Bellin rumenec. Bella si rýchlo zobrala obed a šla si so mnou sadnúť za náš stôl. Videl som na nej, ako veľmi sa hanbila.

Aj keď sme sedeli, všetci na nás stále hľadeli. Opäť si sadla oproti mňa, ale nič nehovorila. Dokonca sa na mňa ani nepozrela, a to ma trápilo. Žeby som nakoniec naozaj všetko pokazil? To snáď nie.

„Bella,“ snažil som sa prehovoriť. Môj hlas mal trochu ubolený tón a Bella sa na mňa udivene pozrela.

„Čo sa deje, Edward?“ spýtala sa ma tiež s bolesťou v hlase.

„Ja...“ začal som. Ale ako pokračovať? „Prepáč mi to, prosím ťa.“ Sklopil som pohľad.

„Čože?“ spýtala sa ma neveriacky Bella.

„No, nechcel som ti ublížiť,“ stále som sa ospravedlňoval.

„Prosím ťa, Edward, prestaň,“ začala. „Aké ubližovanie?“

„Pobozkal som ťa bez tvojho dovolenia,“ vysvetľoval som.

Začala sa smiať. „Naozaj si to myslíš? Pokiaľ viem, tak to ja som pobozkala teba.“

„Mne sa zdá, že to bolo trochu inak.“ Bella ma zmiatla.

„Nie nebolo. A ak si si to nevšimol, mne sa to páčilo.“ Sklopila svoj pohľad a opäť sa jej do tváre nahrnula červeň.

S prstom som jej zdvihol bradu a prinútil ju, aby sa mi pozrela do očí. „Aj mne sa to naozaj páčilo.“

Bella sa na mňa usmiala a ja som sa usmial na ňu.

„Ale nie, už je koniec prestávky,“ povedala smutne.

„Máš pravdu.“

Pozbierali sme si svoje veci a vybrali sme sa preč z jedálne.

Zastavil som pred našou triedou a pozrel sa na Bellu. „Nechcela by si ísť so mnou do kina?“ spýtal som sa jej a dúfal, že bude súhlasiť.

Chvíľu si ma prezerala a ja som bol viac a viac nervóznejší. Po chvíli som však uvidel v jej očiach iskričky a už som nepochyboval.

„Veľmi rada.“

Autor: nikaok, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Snívalo sa mi o tebe - 3. kapitola: