Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smrťou život nekončí - 2. kapitola

levbyakina

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Smrťou život nekončí - 2. kapitola2. kapitola poviedky Svetlo v tme. Remesmee sa dozvedá o sťahovaní. Hádam sa vám bude páčiť. :)

29.08.2009 (14:00) • NeliQ • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1642×

2. Kapitola

Renesmee

Ostala som v šoku. Hoci som vedela, že to raz musí prísť. My upíri, teda ja vlastne poloupír, sme nikdy nemohli ostávať dlho na jednom mieste. Nestarli sme a to bol problém. Ale nečakala som, že to bude práve teraz. Nevedela som si predstaviť, že už nebudem môcť ísť na Jacobov hrob. Nebudem sa mať kde vyplakať. Ach Jacob! Láska moja jediná, moje všetko. Keď som bola pri jeho hrobe tak som sa vždy cítila ako keby som k nemu bližšie. Ale takto, ako sa to dá vôbec prežiť? Tá diera čo som mala v srdci začala narastať. Už teraz som mala problém sa tváriť pred ostatnými normálne. Ale čo mi iné ostáva. Nenechali by ma tu. Začala mať pocit, že to sťahovanie bude mať niečo spoločné so mnou. Slabo som sa pretvarovala? Musím sa asi viac snažiť. Len nech si to nikto nevšimne. Sťahovanie. Musím sa  s tým zmieriť. Bude to však neskutočne ťažké. Priam nemožné... Mama sa pozrela na moju šokovanú tvár a pokračovala:

„Budeme sa sťahovať do Kanady, do jedného malého mesta, ktoré sa volá Porteau. Je to blízko Vancouveru, kam budeme chodiť do školy.“

porteau

 

Počúvala som ju len akoby z diaľky. Budeme sa sťahovať. Bože, tá bolesť v mojom srdci bola neznesiteľná. Noví ľudia, nový dom, nová škola.... Počkať, počkať, čo to mama hovorila, že budeme chodiť do školy??? Ako aj ona? Otec? Doteraz som chodila do školy len sama, lebo mama s otcom už strednú tu vo Forks raz absolvovali. Oni sa už v meste moc neukazovali, aby si nikto nevšimol, že vyzerajú stále rovnako.

„Mami, to ako budete chodiť do školy aj ty s otcom?“

„Áno. Ak tam chceme ostať dlhšie, tak to bude najrozumnejšie riešenie. Bude samozrejme s nami chodiť aj Alice s Jasperom.“

Tak to bude zaujímavé. Mama s otcom so mnou v škole. Taktiež Alice a Jasper. Pre neho to bude asi ťažšie ako pre nás. Aj keď je vegetariánom už dlho, stále mu to občas robí problémy ignorovať pach ľudskej krvi. Dobre. Budem to musieť prežiť. Zvládnem to.

„Dobre mami. Kedy odchádzame?“

Pozrela na mňa trochu prekvapená.

„Ty neprotestuješ?

Aj keď to vo vnútri mňa vrelo, snažila som sa zachovať si normálny výraz tváre.

„Nie. Aj tak viem, že by mi to nepomohlo.“

„Noo, pozajtra. Treba ešte pobaliť veci.“

Pozajtra. Takže mám ešte dva dni, ktoré môžem stráviť pri hrobe mojej lásky. Mala by som ísť aj na hrob mojho dedka Charlieho, ktorý zomrel pred dvoma rokmi na infarkt.

„Mami? Pôjdeš so mnou na dedkov hrob? Rozlúčiť sa?“

„Samozrejme Renesmee. Bez toho by som ani neodišla.“

„Zajtra poobede by sme tam mohli ísť.“

„Dobre. Potom pôjdeme ešte na lov, cesta bude dlhá. Nechám ťa teraz samu, nech si môžeš pobaliť veci.“

„Fajn, pustím sa do toho.“

Podišla ku mne a objala ma.

„Ľúbim ťa Renesmee,“ zašepkala.

„Aj ja teba mami.“

Chvílu ma ešte držala a potom som už len počula buchnutie dverí. Ľahla som si na posteľ a zamyslela som sa. Budem musieť predtým ešte ísť na Jacobov hrob. Pravdepodobne sa pri ňom bude chcieť zastaviť aj mama. Predsa len, bol to jej najlepší kamarát. Preto tam musím ísť predtým. Ja by som nezniesla, aby ma videla ako sa s ním lúčim. Nebude to pekný pohľad.Pohladila som náramok čo som nosila na ruke. Bol od Jacoba. Bola to Quileutská verzia snubného prsteňa. Znovu som sa rozplakala. Aké to mohlo byť všetko dokonalé. My dvaja s Jacobom. Spolu. Bola som zo všetkého tak unavená. Zavrela som oči a nechala som sa unášať do sveta snov, lepšie povedané nočných môr.

Bella

Podišla som k nej a objala som ju. Videla som tú bolesť v jej očiach, aj keď sa snažila ju maskovať. Vedela som, že trpí. Aj mňa Jacobova smrť zasiahla. A veľmi. Bol to môj najlepší kamarát, moja opora v ťažkých časoch. Avšak moja bolesť sa nedala porovnať s tou jej. Stratiť milovaného človeka je tá najhoršia vec na svete. Pripomenulo mi to ako som sa cítila, keď ma kedysi Edward opustil. Na tie dni beznádeje. Cítila som potrebu jej niečo povedať. ťažko som ale hľadala slová a tak som len zašepkala: „Ľúbim ťa Renesmee.“

„Aj ja teba mami.“

Chvíľu som ju ešte držala a potom som vybehla von. Je ťažké vidieť ako vaše milované dieťa trpí. Išla som do našej izby, dúfala som, že tam nájdem Edwarda. Hádam sa už vrátil.

Otvorila som dvere a stál tam on. Nech som mala akokoľvek melancholickú náladu, pri pohľade na neho som sa musela usmiať. Stále, aj po toľkých rokoch, nemôžem uveriť, že táto dokonalá bytosť patrí mne.  Bože ako ho len milujem. Pozrel sa na mňa a roztvoril náruč. Pomaly som prišla k nemu a objala ho. Začal ma nežne bozkávať a ja som sa k nemu privinula ešte viac. Bozkávala som ho z čím ďalej väčšiou vášňou. Začala som mu náhlivo rozopínať gombíky na košeli. Ani som si nevšimla kedy som mňa strhol šaty. Rýchlo som mu rozopla zips na nohaviciach a on si ich jediným pohybom vyzliekol. Maja podprsenka a nohavičky, spolu s jeho boxerkami putovali hneď za nohavicami. Konečne sme boli obaja nahí. Tohto som sa nikdy nevedela nabažiť. Ani neviem ako a už sme ležali na posteli. Sadla som si obkročmo na neho a začala som na ňom jazdiť. Bolo to divoké a rýchle. Vyvrcholenie sme dosiahli naraz.

„Milujem ťa,“ zašepkala som medzi vlnami orgazmu.

„Aj ja teba, láska.“

To už som ho zase bozkávala. Byť upírom malo svoje výhody, nemuseli sme oddychovať, jesť, ani piť. Nemali sme žiadne z tých obyčajných ľudských potrieb.

Po dvoch hodinách, po tom čo sme sa osprchovali, sme ležali v posteli. Prstami mi nežne prechádzal po chrbte. Ja som ho jemne hladkala po jeho dokonalej hrudi. Zrazu sa jeho prsty zastavili.

„Úplne som sa zabudol opýtať ako dopadol ten rozhovor s Renesmee? Bolo to moc zlé?“

„Vlastne ani nie, bola som až prekvapená ako pokojne to zobrala. Žiadna scéna sa nekonala.“

„To vážne? Čakal som, že bude vyvádzať.“

„Mala som pocit, že sa s tým nejak zmierila. Dokonca mi navrhla, či s ňou nepôjdem zajtra na Charlieho hrob.“

Na chvílu zostalo ticho. Potom ma znovu začal hladkať. Postupne boli jeho dotyky čoraz odvážnejšie. Potom do mňa vnikol. Blažene som zavzdychala. Nikdy ho nebudem mať dosť.

Autor: NeliQ (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrťou život nekončí - 2. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře