Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smrťou život nekončí - 1. kapitola

Quil


Smrťou život nekončí - 1. kapitolaToto je moja úplne prvá poviedka. Dej sa odohráva po Breaking down. Je o živote Renesmee a o tom že láska ťa môže počkať kedykoľvek a kdekoľvek, hlavne vtedy, keď ju najmenej čakáš. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť :)

PROLOG

Pri hrobe sedela prekrásna žena, niekto by mohol povedať, že je ešte len dievča. Mala porcelánovo bledú pleť, nádherné čokoládovo hnedé oči a bronzové vlasy, ktoré jej vo vlnách padali až k pásu. Jediné čo špatilo túto tvár boli slzy. Mnoho sĺz. Jej telo sa zmietalo v nekonečných vzlykoch. V rukách zvierala bielu ružu. Opatrne pohladila jej okvetné lístky a položila ju na hrob. Naposledy sa pozrela na hrob a utekala preč. Na náhrobku bolo zlatými písmenami vyryté:

 

JACOB BLACK

*1990 - †2013

NAVŽDY ZOSTANEŠ

V NAŠICH SRDCIACH

 

1. Kapitola

Musela som ísť domov, hoci najradšej by som pri jeho hrobe zostala navždy. Aj keď ubehli už tri mesiace stále to bolelo rovnako. Tá bolesť bola miestami neznesiteľná. Nikdy sa nezmierim s tým, že moja jediná láska, môj zmysel života, tu už nie je. Každý deň od jeho smrti som sem chodievala a plakala. Chcela som tam ísť za ním, ale nemohla som. Bolo by jednoduché ísť do Voltery a nechať sa zabiť. Viem, že oni na to už dlho čakajú. Ale moja rodina by sa ma pokúsila zachrániť a zomreli by tiež. To som nemohla dovoliť. Tak budem musieť žiť svoj nesmrteľný život ďalej s dierou v srdci, ktorá sa nikdy nezahojí.

Pozrela som sa na ružu, čo som držala v ruke, opatrne som pohladila jej lupienky a položila ju na hrob. Pozrela som sa na hrob a do ticha som zašepkala: „Milujem ťa! Navždy!“ A rozbehla som sa domov.

Keď som vošla do domu na mojej tvári už nebolo ani stopy po slzách. Pred rodinou som sa snažila vypadať normálne. Nechcela som aby vedeli ako veľmi ma to zobralo. V obývačke na pohovke sedel Edward s Bellou, moji rodičia. Vedľa nich sedela moja teta Alice. O niečom sa rozprávali, no ako som vošla stíchli. Pozreli na mňa s výčitkou v očiach. Ako prvý prehovoril môj otec.

„Renesmee, kde si zas bola? Báli sme sa o teba.“

Nemohla som mu povedať pravdu. Ešte, že mama blokovala jeho načúvanie mojich myšlienok a tak so mňa len vyšlo: „Bola som sa prejsť vonku, potrebovala som si prečistiť hlavu. Idem hore, keby niečo budem vo svojej izbe.“

Vedela som, že otec sa so mnou nebude hádať. Odvtedy, čo zomrel Jacob, sa so mnou nehádal vôbec. Jacob... len čo som si na neho znovu spomenula, tisli sa mi do očí slzy. Nechcela som aby ma videli plakať, a preto som vybehla po schodoch a zavrela sa do svojej izby. Pustila som si nahlas hudbu a začala som plakať.


Bella

Pozrela som sa na Edwarda. Videla som tú bolesť v jeho očiach. V mojich bola taká istá. Trápili sme sa pre našu dcéru. Vedeli sme, že jej nedokážeme nijako uľaviť od jej bolesti.

„Edward, musíme niečo urobiť. Ja sa už nemôžem ďalej pozerať ako sa trápi.“

Pohladkal ma po tvári.

„Ja viem láska, už som nad tým rozmýšľal. Myslím, že by bolo najlepšie keby sa odsťahujeme niekam ďaleko.“

Pozrela som na Alice, ale tá o tom samozrejme už vedela. Vedela som, že si už v hlave premieta, čo všetko bude musieť nakúpiť do nového domu.

„Hovoril som už o tom aj s Carlislom. On má na to ten istý názor. Aj tak sme sa už vo Forks zdržali dlhšie ako sme chceli. Carlise už nemôže prestierať že má blízko k štyridsiatke. Sotva vyzerá na tridsať.“

Na chvílu som sa zamyslela. Nové miesto, noví ľudia, to by jej mohlo pomôcť.

„Dobre. A kam vlastne pôjdeme?“

„Hľadali sme s Carlislom miesto, kde by sme mohli žiť podobne ako tu. Kde by mohla Renesmee chodiť do školy a my samozrejme s ňou. Najlepšou volbou bude asi Kanada. Blízko Vancouveru je malé mesto. Porteau.“

Alice vyzerala byť nadšená. Vyskočila z pohovky a utekala ku schodom.

„Musím to ísť hneď povedať Jasperovi. Treba zariadiť toľko vecí.“

Typická Alice.

Edward na mňa pozrel s prosbou v očiach.

„Čo sa deje láska?“

„Neviem ako to povedať Renesmee. Myslel som, že by si mohla...“

Vedela som, čo chce povedať, a preto som mu skočila do reči: „Jasné, porozprávam sa s ňou o tom.“

„Ďakujem. Od teba to prijme skôr.“

Pritiahla som si jeho tvár ku sebe a pobozkala som ho. Prebehla mnou vlna žiadostivosti.

„Milujem ťa!“

„Tak isto ako ťa milujem aj ja.“

Chvílu sme si vychutnávali vzájomnú prítomnosť. Málokedy sa stalo že sme boli takto sami, teda ak nerátam noci. Neochotne som sa vymotala z jeho objatia. Musela som sa ísť porozprávať s našou dcérou. Vedela som, že to nebude jednoduché.

„Idem za Renesmee a ty to zatiaľ povedz Carlislovi a Esme.“

Pomaly som sa vybrala ku schodom. Vôbec som sa na ten rozhovor netešila. Pri dverách Renesminej izby som zastala. Zbytočne som sa nadýchla, aj keď som vedela že to nepotrebujem, a zaklopala som.

„Renesmee,zlatíčko, môžem vojsť? Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať.“

Bolo počut nejaké zvuky a potom stíchla hudba.

„Jasné mami, poď ďalej.“


Renesmee

Utápala som sa vo svojom žiale, keď som začula klopanie. Spoza dverí sa ozval hlas mojej mamy: „Renesmee, zlatíčko, môžem vojsť? Potrebujem sa s tebou o niečom porozprávať.“

Rýchlo som sa upravila, nesmie ma takto vidieť. Pozrela som sa do zrkadla. Nebolo to až také zlé. Vypla som mp3 prehrávač a sadla som si na posteľ.

Vyčarila som si na tvári úsmev a povedala som: „Jasné mami, poď ďalej.“

Vošla do izby, prekrásna ako vždy. Hnedé vlasy s nádychom červenej sa jej vlnili okolo tváre.Na sebe mala modré šaty a na krku prívesok s rodovým erbom Cullenovcov. Rada nosila modrú farbu, vedela že sa páči môjmu otcovi. Pozrela sa na mňa s otázkou v očiach.

„O čom si chcela hovoriť mami?“

„Vieš Renesmee, rozprávali sme sa s Edwardom. Rozhodli sme sa, že je na čase sa presťahovať.“



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Smrťou život nekončí - 1. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!