Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smrť je život a život je smrť - 2. kapitola

12.10.2010 (21:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 691×

"Krok od dverí a cítim sa ako dážď."

2. kapitola

hudba

„Ty si taký pako, Emmett!“ zavrčal som na neho a on sa iba usmial.

„Ďakujem, nič krajšie som ešte nepočul!“ vážne mi poďakoval a ja som stlačil plyn. Práve sa chystáme do Forks. Áno, za našou prácičkou, som vcelku zvedavý koho mám obrať o život.

„Už tam budem?“

„Nie!“

„Už tam budem?“

„Nie!“

„Už?“

„Sklapni, Emmett!“ zakričal som a on sa začal hurónsky smiať. Naozaj už s ním nikdy nepôjdem sám v aute, to si radšej nechám vziať krídla a moc. Tak to som prehnal, keby som nemal toľkú moc, musel by som si kupovať gél na vlasy a keby som si ho nekupoval moje vlasy by stratili doživotné čaro.

„Vieš, ako ti tak čítam myšlienky, mám pocit, že si gay!“ štuchol do mňa Emmett a ja som na neho hodil kyslý škleb. Že gay! Za to, že nemám každý deň nejakú inú... nemusím byť predsa gay, len normálny chlap.

„Tak to teda nie, ty si práveže opak normálneho chlapa!“ zasmial sa a ja som to aj uvážil. Ja nie som normálny chlap, ale tiež viem, čo sa deje v mojich gatiach pri pekných dievčatách, viem sa však krotiť, však Emmett! Poslal som mu moje posledné slová a on na mňa vyplazil jazyk.

„Počuj, už sme tu? Vyschlo mi v hrdle!“

„Môžeme sa niekde zastaviť.“

„Na pivo?“ skríkol.

„Na pivo!“ skríkol som tiež. V tomto meste sa tiež nebudeme vydávať za nič iné, ako za bratov. Nie je medzi nami podoba, ale dá sa tomu veriť. A ak nie máme svoje donucovacie metódy!

Dorazili sme do menšej krčmičky, kúsok od Forks a sadli si na vysnené pivo.

„Dve veľké pivá!“ Mrkol Emm na čašníčku a tej skoro padla tácka, aká bola vykoľajená. Emmett na mňa hodil očko a ja som začal hrať s ním.

„Slečna?“ opýtal som sa a ona sa rýchlo zvrtla ku mne.

„Máte tu aj niečo... silnejšie?“ Obzrel som si ju od nôh až po jej tvár, dievča sa začervenalo a Emmett zadržoval smiech.

„S-samozrejme,“ pípla a podávala mi nápojový lístok.

„Hm, čo chutí vám?“ opýtal som sa a ona sa snažila nadýchnuť.

„Mne?“

„Áno, vám.“

„Ja mám rada wishkey,“ šepla a ja som sa na ňu usmial. Ukázal som prstom na jednu wishkey, tak aby sa musela viac prikloniť, keď bola úplne blízko šepol som jej do ucha.

„Rád by som si dal vás,“ šepol som a ona sa rýchlosťou blesku odklonila.

„Prosím?“ vydýchla a ja som sa na ňu začudovane pozrel.

„Dal by som si túto,“ uchechtol som sa a ona prikývla. Pomalinkým krokom sa pobrala preč aj s nápojovými lístkami, ktorými sa ovievala.

„Chlapče! Boduješ!“ zasmial sa Emmett a buchol mi do ramena.

„Ja bodujem kedy chcem,“ zavrčal som a potom sa začal smiať. Sedeli sme na pive a wishkey a živo debatovali o novom začiatku. Obaja sme dúfali, že sa vo Forks zdržíme dlhšie. Teda až do kým nezačnú byť veci nápadné.

Deň v škole ubehol celkom rýchlo. A bola som tomu rada, ten večne otravný Erik by ma najradšej obchytkával aj za palec na nohe. Fuj, ešte teraz ma trasie mráz na chrbte.

„Som doma!“ zakričala som, ale odozva nebola žiadna. Vyzula som si topánky a vošla do obývačky pustila som si MTV  a hlas zvýšila na plné pecky. Šla som si do kuchyne urobiť nejaké občerstvenie, pri tom som si spievala a triasla bokmi.

Zrazu ma niečo chytil za oči a ja som vykríkla.

„Kto som,“ šepol hlas a ja som sa začala smiať.

„Jake!“ zakričala som a otočila sa na päte. Skočila som mu do náručia a on sa so mnou točil v kuchyni. Zložil ma na zem a ja som sa začala mračiť. Buchla som ho do ramena a začala mu hubovať.

„Neučili ťa zvoniť?“

„A teba neučili o zdravom počúvaní hudby!“ zakričal, teda snažil sa prekričať hluk. Začala som sa smiať a natrela mu nos maslom.

„Mňam!“ pípol sarkasticky a snažil sa mi to utrieť do trička.

„Mamlas!“ zasmiala som sa a utekala po schodoch hore do izby. Rýchlo som chcela zabuchnúť dvere, no Jake mi tam vopchal hlavu.

„Mňa sa len tak nezbavíš!“ zasmial sa a ja som si  utrápene vzdychla.

„Ja viem.“

„Toto ma urazilo!“ zakričal a pretlačil dvere. Skočil na mňa a zvalil ma na koberec. Moje telo sa zaborilo do hrubého koberca a Jacobova váha ma držala pri zemi.

„Kto vyhral?“

„Ja,“ vydýchla som a on ma ešte viac pritlačil.

„Ty, ty, ty!“ zakričala som a on sa zo mňa zvalil vedľa mňa.

„Raz aj tak vyhrám!“

„Raz, Bell,“ šepol a oprel sa o lakeť.

„Chýbala si mi, bambula.“

„Aj ty mne, rošťák!“

„To mi bolo jasné!“

„Nefandi si!“ zasmiala som sa a zvalila sa mu do náručia. Jake bol môj najlepší priateľ a bol s rodinou na dovolenke na mesiac. Ani si neviete predstaviť, ako mi chýbal. Môj princ je vlkolak a myslí si, že to neviem, lenže ja viem všetko, pretože som anjel života. No, je pravda, že on zas nevie o tomto. Ani si neviete predstaviť koľko krát som mu to chcela povedať, ale nemohla som. Jake ma škrabkal na ruke a pri tom sme debatovali. Rozprával mi všetky jeho šťavnaté zážitky, pomaličky sa stmievalo a Jake musel ísť domov.

Stála som pred domom a lúčila sa s Jakom, keď mi pred domom prefrčalo auto. Bolo to strieborné Volovo. Som zvedavá, aký je to blázon. Mal by si vážiť života! Nie som tu od toho, aby som stále každému zachraňovala zadky, no dobre som! Sakra, hnusná, hnusácka robota!

Jake odišiel a ja som ešte počúvala zvuk auta v diaľke. Zakrútila som hlavou a zavrela dvere. Doma ešte nikto nebol a ja som dostávala blbý pocit. Zavrela som oči a pozrela sa, či niekto nepotrebuje pomoc a bolo tomu tak.

„Och, Jake!“ zakričala  som a skočila z okna. Musím to stihnúť tak, aby môj najlepší priateľ ostal tu so mnou. Pretože budem na dne, ak ho budem musieť hľadať v svetle.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Smrť je život a život je smrť - 2. kapitola: