Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Smile - 2. kapitola

31.03.2010 (12:30) • OneOFtheCullens • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1170×

2. kapitola

Ráno som sa zobudila na výkrik, ktorý vychádzal z chodby. Rozospato som vstala z postele a šla sa pozrieť, čo sa tam deje. Na chodbe som videla polootvorené dvere, z ktorých som počula Philov hlas. Vstúpila som teda do izby – pravdepodobne ich spálňa – a videla som plačúcu Renné pred zrkadlom a Phila, ktorý vedľa nej kľačal.

„Zlato, čo sa deje?“ Phil vystrašene čakal, čo z Renné vylezie no namiesto toho začala ešte viac plakať.

„Choď preč. Nechcem aby si ma takto videl. Určite sa ti prestanem páčiť. Choď!“ Bože, čo sa jej také mohlo stať?!? Podišla som k nej a chytila za ruku.

„Veď žiješ, neumrela si. Čo horšie by sa mohlo stať?“ dramaticky som si chytila hlavu.

„Toto! Pozri sa čo sa stalo a potom buď sarkastická!“ Hneď ako si dala dole ruky z tváre som konečne pochopila čo sa vlastne stalo. Na jej tvári svietila krásna, jasne červená vyrážka takmer presne v strede čela. Phil len nenápadne odvrátil hlavu pod tým pohľadom. No tak toto je vážne smola.

„Mami popravde, vôbec ti nezávidím,“ snažila som sa uvoľniť situáciu no zjavne sa mi to nepodarilo. Odpoveďou som totiž dostala nával pripomienok na moju osobu.

„Len sa opováž si z toho robiť srandu. A vlastne, toto všetko je v podstate len kvôli tebe. Odkedy som ťa porodila neviem schudnúť a práve preto mám takéto problémy,“ vykrikovala ako zmyslov zbavená.

„Aha. Lenže si  vynechala  dosť dôležitú časť, mami. Keby si sa nenapchávala tými blbými liekmi na schudnutie z teleshopingu tak by si nemala žiaden problém.“

„Dobre. Vidím, že si svoju nesmiernu inteligenciu a zmysel pre pochopenie zdedila po svojom otcovi.“ Keď toto povedala, prestala som mať náladu na jej večnú sebaľútosť. Myslím, že práve nastal čas vypadnúť.

„Mami, čau ja idem. Nemá zmysel sa s tebou v tejto chvíli baviť,“ zdvihla som sa a vykročila k dverám.

„Kam si myslíš, že ideš?“ podráždene sa spýtala.

„Idem ti urobiť láskavosť. Myslím, že práve teraz budeme potrebovať väčšiu zásobu make-upu ako inokedy,“ usmiala som sa na ňu s takým provokačným úsmevom a vypochodovala som z toho pekla. Počula som ešte naštvanú Renné niečo vykrikovať, ale veľmi ma to netrápilo. Keď tak rozmýšľam, ani neviem prečo sa takto k nej správam.

Myslím, že sa jej iba chcem pomstiť za to, ako podvádzala Charlieho. Každopádne aj ona sa dosť zmenila. Predtým sme mali celkom pekný vzťah no potom to šlo dolu vodou. Začalo to asi vtedy keď sa zoznámila s Philom čo bolo asi rok pred tým ako sa s Charliem rozviedli. Bolo to na nej vidieť, že niečo nie je v poriadku a všimol si to aj ocko. Vždy chodievala z domu šťastná, a keď prichádzala bola bez nálady, akoby brala domov skôr ako väzenie než miesto, kde nájde pokoj a milujúcu rodinku.

Takže dnešný plán mám jasný: sprcha, odchodné centrum, sprcha a spať, keďže je zajtra škola. Vošla som do mojej izby, schytila čisté spodné prádlo a vyrazila do sprchy. Asi pätnásť minút som si vychutnávala pocit kvapiek horúcej vody stekajúcich po mojej pokožke a skutočnosť, že sa konečne po dlhej dobe nemusím ponáhľať z kúpeľne. Samozrejme nesmela chýbať ani moja gumená kačička Simonka, s ktorou sa kúpem už od mojich 6-tich rokov.

Vyliezla som z vane, osušila sa a zamierila do šatníka. Obliekla som si obyčajné čierne jeansy, modré converse tričko a sivú mikinu. Upravila som si vlasy a naniesla iba čiernu ceruzku na hornú hranicu viečka.  Pripravená vyraziť som vykročila von z izby a po ceste ešte zobrala zo stolíka pri dverách kreditku a doklady. Čo najrýchlejšie som zbehla schody do haly, obula si modré conversky a vyrazila z domu.

Keďže nemám auto a mama by mi v mojej aktuálnej situácii určite auto nepožičala, musím ísť autobusom. Keď som zabáčala smerom k zástavke, ktorú som si ešte včera všimla, autobus okolo mňa prefrčal. Rýchlo som sa za ním rozbehla a jediné šťastie, ktoré som mala bolo, že tá blbá zástavka bola asi len 250 metrov od miesta kde som stála. Udýchaná som nastúpila do autobusu a keď som prešla okolo okienka kde sedel šofér, len sa na mňa tak nechutne škodoradostne usmieval.  V tej chvíli som myslela, že mu asi otrieskam tú jeho mastnú hlavu o volant.

Chvíľu som hľadala pohľadom nejaké voľné miesto, kde by som si sadla na tých 10 minút čo trvá cesta do Port Angels, no zjavne si niekto všimol môjho zúfalstva  a stiahol ma do voľného sedadla. Obzrela som sa na dotyčného človeka a uvidela usmievajúcu brunetku s obrovským výstrihom.

„Ahoj! Prepáč za to ako som na teba zaútočila, ale vyzerala si, že potrebuješ pomoc. Si tu nová, však?“ rýchlo zo seba vyklopila.

„Áno som tu nová. Včera sme sa len prisťahovali, no nie si prvá kto si to všimol,“ zaspomínala som si na včerajší večer a začala som sa smiať. Ostatný cestujúci sa po mňe začali obzerať tak som radšej sklapla.  No naopak ma prekvapila reakcia mojej spolusediacej.

„Dievča ty sa mi začínaš páčiť!“ povedala uznanlivo.

„Prepáč, ale môžem sa spýtať ako sa voláš?“ zdráhavo som sa opýtala.

„Aha, jasné. No zatiaľ potrebuješ vedieť, že zbožňujem gayov, lesbičky a všetky iné typy sexuality okrem hetero. Sama sa považujem za BI, ale nemusíš sa ma báť. Teda nechcem povedať, že by si nebola príťažlivá, ale... vieš čo? Nechajme to tak, som Maddison,“ s úsmevom povedala a podala mi ruku.

„Bella,“ automaticky som jej zatriasla rukou.

„Hej! Hovorila si, že nie som prvá, ktorá si všimla, že tu si nová. Ty si sa už stihla s niekým zoznámiť?“ prekvapene sa opýtala.

„No včera som sa v parku zoznámila s takým zťatým, nahúleným chalanom. Myslím, že sa volal Ed... Aspoň tak sa mi predstavil,“ povedala som zamyslene. Maddison si zúfalo chytila čelo. Len dúfam, že si zo mňa včera nerobil p***.

„Zlato, gratulujem. Včera si mala tú česť zoznámiť sa s bandou najväčších idiotov v celom Forks. Ale nič si z toho, čo hovorili nerob. Oni si radi robia z ľudí srandu a budeš si na to musieť zvyknúť.  Dám ti moju zaručenú radu, ktorú praktizujem už... 2 roky? No vlastne už to tento rok bude tretí, čo tu chodím do školy. Proste ich ignoruj a radšej ich zďaleka obchádzaj. Ale okrem nich tu je vážne super,“ snažila sa my presvedčiť. Dúfajme, že zajtrajší deň bude v pohode a nebudem ich nová obeť. Z môjho rozjímania ma prebudila Maddison, ktorá sa ma spýtala, či idem nakupovať do miestneho obchoďáku, lebo autobus práve zastavil na zástavke pred ním. Rýchlo som sa s ňou rozlúčila s tým, že sa zajtra stretneme a čo najrýchlejšie sa predrela cez sedadlá von z busu.

Namierila som si to rovno do obchodu s matracmi, ktorý v tejto chvíli nevyhnutne potrebujem. Kúpila som si jeden, ktorý mi odporučili tri predavačky, že je najlepší, ktorý tu majú a zároveň za výbornú cenu plus odvoz do domu grátis. Tak som si povedala, že keď sa tak veľmi snažili, tak si ho teda kúpim. Strávila som v obchoďáku asi 3 hodiny nakupovaním oblečenia a potom som ešte musela skočiť do drogérie, aby som kúpila mojej drahej mamičke make-up.

Po príchode domov ma ešte Renné s nádejou v očiach spýtala, či som jej doniesla to čo som jej ráno sľúbila, a že za iných okolností by ma takto neprosila. Ešte päť minút ma potom zdržiavala nepodstatnými otázkami typu: Bolo v obchode veľa ľudí a podobne. No keď som jej odpovedala: Mami prečo si tam nešla sama??? Vlastne prepáč, ty by si im odtiaľ svojím najnovším outfitom každého zákazníka asi odohnala, stratila náladu sa so mnou zaoberať a poslala ma niekam. To som samozrejme využila a zapadla do mojej izby, kde som si nachystala veci do školy a šla sa osprchovať. V posteli s novým matracom som uvažovala, že z Maddison by mohla byť celkom dobrá kamoška, aj keď je teda svojím spôsobom lesba a ja som sa v živote nebavila s lesbou, no každopádne všetko je raz prvý po krát.

Prolog + 1. kapitola Ω Zhrnutie Ω 3. kapitola

Autor: OneOFtheCullens (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Smile - 2. kapitola: