Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Slovník na orbite 1

11.03.2012 (16:00) • Marilyn • FanFiction na pokračování • komentováno 23× • zobrazeno 2902×

Prológ

V roku 2005 sa stali upíri súčasťou našej reality. Prasklo to a jedného pekného dňa odvysielali v správach dokument, ktorý znamenal šok pre celé ľudstvo. Hoci tieto bytosti povstali z ľudskej podstaty a ich počty nepresahovali až také nebezpečné hranice, hrozba stále visela nad našimi hlavami. Klonovaná krv mala zaručiť všetkými želanú bezpečnosť, takže bolo všade deklarované, že sa nie je čoho báť. A tak nová rasa volala po využití. Po dlhých štúdiách, čo s nimi, prišla až NASA. Upíri vykazovali veľký potenciál pre vesmírny program a vojsko sa ujalo ich špeciálneho výcviku.

Výskumné zoskupenie Venus-Terra, ktoré všetko financovalo spoločne s NASA, postavilo tím vedcov a vojakov, ktorí mali byť vyslaní k obežnej dráhe kométy Arthas, ktorej orbitálny prach obsahoval vzácny prvok solárnej plazmy. Podmienky odobratia tejto látky z ultrafialového pásu kométy bolo nebezpečnou úlohou aj pre upírov samotných a ja, ako členka tímu, som sa mala stať súčasťou tejto nebezpečnej misie.

Pánboh mi pomáhaj.

1. kapitola

Veľká aula v študijnom areáli na myse Canaveral praskala vo švíkoch. Dnes bol deň D, mali sa stretnúť všetci z nášho vedeckého zoskupenia a absolvovať simuláciu spolu s druhou časťou výpravného tímu misie s názvom Arthas Destiny. 

S tou druhou časťou tímu, mala som na mysli.

„Poručíčka Swanová!“ Na tento atak som čakala celé dopoludnie. „Vyzeráte nejako vystrašene, madam,“ skočila mi po krku Alice. Obrátila som sa k nej, nezvyknutá ju vidieť v tejto jej bielej uniforme.

„Zato vy ste vyrovnanosť sama... madam,“ štuchla som ju do boku. Dupla topánkou a urobila jednu otočku predo mnou.

„Čo povieš?“ nadvihla nohu rovno mne pod nos. Celá Alice, lodičky od Loboutina si skrátka nemohla odpustiť ani k uniforme. Nikdy som nevedela pochopiť, čo robí u vojska práve ona, vymykala sa disciplíne vo všetkých možných ohľadoch. Vždy som bola presvedčená o tom, že jej všadeprítomný temperament je daňou za jej nekonečnú genialitu. Vedela všetko o solárnych článkoch, ktoré kedy kto vyniesol hore na orbít. A okrem toho všetkého to bola moja najlepšia kamarátka. 

„Už si ich videla?“ vyskočila nadšene.

„Nie. Ešte nie.“

„Máš strach?“ Alice si odfúkla ofinu z čela a s určitosťou jej typickou odhadovala, akú mám náladu. „Je to neuveriteľné, o pár dní budeme s nimi hore! Chápeš to?“ užasla. „Na uzavretej ISS – ke. Už sa mi o tom aj sníva.“ Vravela to tak nadšene, mne táto skutočnosť prišla stále skôr neuveriteľná. „Myslíš, že si niečo dovolia?“ Otočila sa zadumane k vchodovým dverám do foyeru. „Hm?“

„Ja nemám predstavu, Alice. Konzumujú klonovanú krv. Budeme dúfať, že im to chutí,“ odpovedala som popravde.

„Nestraš, nemal by v tom byť žiaden rozdiel, keď tak, večer je recepcia, tak sa o tom môžeš presvedčiť na vlastné oči.“ Recepcia? Úplne mi to vypadlo. V tomto teple som nemala fakt náladu na spoločenskú akciu vedenia. „Zdá sa mi, že prichádza výťah!“  V sále razom všetko stíchlo. 

Tím číslo dva prichádzal.

V duchu som v pamäti lovila to málo, čo som stihla vyčítať z príručky, ktorú mi ešte pred týždňom dal generál Banner a ja som si ju v tom svojom nudnom zhone, v ktorom žijem, nestihla ani prelistovať. Čosi v tom zmysle, že dokážu myšlienkami ovplyvňovať dianie veci a ešte mi utkvelo, že zmena farby očí je u nich súčasťou nejakého ich rozpoloženia, takže sa tak dá jednoducho poznať, ako na tom emočne sú. Len škoda, že k príručke nik nepridal vzorkovník farieb, aby bolo jasné, ktorá farba čo znamená.

Narovnala som sa a upravila si sukňu. Platená blúza mi sedela, len sa zdala byť trocha nepriedušná, ovoňala som sa pod pažami. „Sakra, Alice, máš deodorant?“

„Čšt, nie,“ odvrkla. „Slabá klimatizácia,“ oviala sa.

Musela som si odfrknúť, toto podnebie som dobre poznala. „Nie, olepená, vlhká Florida, zlatko...“

„Už idú!“ híkla celá bez seba. Adrenalín sa mi rozprúdil v krvi, čo absolútne nepomáhalo mojej situácii s potením.

Uf, tak fajn, nech žije vesmírny program!

xxx

Vchádzali v roztiahnutom zástupe jeden za druhým a stavali sa každý za jednu z pripravených stoličiek okolo obrovského stola, jeho naleštená dyha sa leskla, až ma z toho rozboleli oči.

Svätá panna! Nie len tá dyha! Sánka mi spadla rovno na zem.

„Bella,“ drgla ma Alice. „Ústa!“ Preskočil jej hlas ako taktne šepkala. Šokovane som nevedela odtrhnúť oči od dokonalej blondíny, ktorá akurát sebavedome vošla. V obtiahnutej modrej vojenskej kombinéze vyzerala ako stelesnený sen-sex-strar-trek. Pánske osadenstvo dalo o sebe hneď vedieť na akej úrovni primitívnosti všetci chlapi v miestnosti sú, na čo Alice ohrnula naštvane nos.

„To si obliekla naschvál, pozri, však ostatní majú uniformy,“ odfrkla neprajne.

„Ježiš, Alice!" 

No jasné, presne som vedela predvídať jej reakciu na takéto situácie, evidentne jej vadilo, že si takú kombinézu neobliekla tiež.

„Som rád, že sme sa tu všetci zišli. O šesť dní sa pripojí Destiny k ISS. A to našim spoločným pričinením,“ pridal dôraz na slová generál Banner, popritom natiahol pravicu k jednému z nich. Keď odstúpil od posledného, nestačila som sa už ani ničomu diviť.  Vyzerali ako zástup bohov z Olympu, vedľa nás všetkých spotených ľudkov. Oslňujúci, samé blonďavé vlasy a tá ich povestná pokožka sa im trblietala slnečnými lúčmi, presvitajúcimi z vonka. Úžasné...  Nevedela som sa rozhodnúť, ktorí z nich je dokonalejší. Boli šiesti, štyria muži a dve ženy. 

„Takže tím jedna.“ Otočila sa pozornosť k nám. „Kapitán Black,“ vyzval generál Jacoba, ktorý vzal pohotovo zoznam zo stola.

„Pane,“ húkol a miestnosť stíchla.

„V mene NASA vás tu všetkých vítam. Som kapitán Black, vediem kurzy simulátorov a trenažérov tu na myse, takže najprv by som začal s predstavovaním. Všetkým je jasné, že každá strana prešla už špeciálnym výcvikom, dnes začneme len s dolaďovaním detailov štartu Destiny, ktorú nám dodali iba včera. Všetko je narýchlo vďaka priblíženiu kométy. Takže sa budeme musieť prispôsobiť nedostatku času. Pripravení? Môžeme začať-"

„Poručíčka Rosalie Haleová.“ Blondína o krok pristúpila k stolu bližšie, Jake začal vymenúvať jej špecializáciu. „Technická inžinierka, spolupracovníčka projektu Saturn-dog.“ Predstavil najprv ju - ako ženu - tak to kázala etiketa, potom by mala nasledovať najvyššia šarža, čakala som nejakého majora, nik z nich vekom nezodpovedal vyššej hodnosti.

„Plukovník Carlisle Cullen.“ Tak to je prekvapenie. Krásny mladý muž so svetlo-plavými vlasmi predstúpil o krok, jeho pohľad bol pevný, sálala z neho múdrosť a nevedno prečo sa mi to zdalo, miesto očakávaného nebezpečenstva a agresie,  bezpečie. Na plukovníka mi pripadal až príliš mladý, i keď jasné bolo, že oni to majú s vekom inak. Pravdepodobne je starší ako čierne uhlie.

Bol doktor, ako nám nakoniec Jake zreferoval.

Alice ma drgla ramenom, roztvorila tie svoje veľké oči a bradou ukázala na ďalšieho blondína, ktorý nevyzeral o nič horšie ako ten plukovník.

„Major Jasper Whitlock, bojový pilot v letke Steahl, pokročilý Hawkeye, prvý v programe *SFDI. Povedie Destiny zo štartovacej rampy spolu s...“ Jake pozrel do papierov a napriahol ruku k mužovi, od ktorého som nevedela odtrhnúť zrak, celé moje telo na neho reagovalo len čo vošiel.

„Kapitán Edward Cullen, bojový pilot v letke Steahl, pokročilý Hawkeye, prvý v programe SFDI, a taktiež prvý SFDI v letke F dvadsaťdvojek.“ Jake uznanlivo nadvihol obočie, ale inak nedal nič najavo, potom už len dopovedal: „Náš prvý co-pilot vesmírnej lode Destiny.“ Téda... dvakrát Top Gun len tak hocikto neobdržal v jednom semestri - to som vedela aj ja.

S Alice sme sa obe naraz oviali, miestnosťou sa ozval uznanlivý šum s chlapáckym potleskom, na čo sa obaja blonďáci usmiali a ten Cullen sa polichotene, pokrivene uškrnul tiež. Sklonil hlavu a zložil si zrkadlové okuliare - aké tu nosili všetci chlapi, ktorí sa tvárili, že sa preháňajú na všetkých tých raketoplánoch a stíhačkách od rána do večera - a pozrel sa na mňa. Vlastne sa musel na mňa pozerať celú dobu. Do kelu! Teraz sa konečne dostal ku mne ten čistý, neriedený vnem, ktorý kvôli tým okuliarom nemohol byť tak ostro zrejmý, a až tentoraz ma zasiahol naplno.  

Bol krásny... užasla som. Vysoký, vznešený, v bielej uniforme a tie oči... to nebolo len tak. Akoby presne vytušil to, čo mi bežalo v hlave, lebo som ten pokrivený sebavedomý úsmev vyfasovala osobne aj s tým jeho veľavravným pohľadom. Odprisahala by som, že to urobil naschvál. Cítila som, ako červenám. Nahovárala som si, že je to len od zlosti, ale... nebolo tomu tak. Prečo to robil? Nepoznala som ho, ale ten pocit, že sa mu za toto chcem pomstiť, bol viac než príjemný.

V duchu som ľutovala, že v tej príručke od Bannera nebol naozaj ten vzorkovník sfarbenia očí. Lebo tento chlap vyzeral skôr ako nebezpečný dravec, tie jeho červené oči to len potvrdzovali. Už som necítila len strach, skôr sa mi neodbytne v hlave  vynárala otázka, či s týmto stelesneným démonom chcem stráviť týždne v nebezpečne tesnej blízkosti vesmírnej lode. Moje vyľakané, omnoho racionálnejšie, druhé ja skočilo hlavičku do zákopu a so vztýčenou bielou vlajkou, strachom kapitulovalo. Začalo sa mi horšie dýchať a on to cítil, oči sa mu zmenili na dva tmavé kamene. Normálne som cítila, ako sa mi dvíha tlak, v ušiach mi bubnovalo srdce ako stroj. 

„Bella..." prerušila tento jeho termonukleárny útok Alice a ja som mohla konečne od neho odtrhnúť zrak. Čo to malo znamenať?! Vydesene som si odfúkla v jej záchrannom kruhu a pretierala si spotenými dlaňami boky. Ako keby sa ma dotýkal tými svojimi očami. Bolo to... bolo to podivne mrazivé, otriasla som sa a nechcela si pritom priznať, že aj vzrušujúce. „... si v poriadku?" Zaregistrovala som Alice, ako sa mi nasúpene tlačí do zorného uhla.

Neschopná ničoho som len hlesla: „Som... som v pohode."

A to nebolo všetko, s vedomím, že sa mi teraz najskôr hrabe v hlave a vidí všetky tie rozštiepené myšlienky a rozpaky, čo mi tam finišujú akurát Tour de France, mi vyletel adrenalín celú etapu do vrchu. Zaspätkovala som ako ma táto holá skutočnosť prepadla, skoro ma tým vedomím hodilo vzad, hneď som sa snažila prestať myslieť.

Musela som normálne zaprieť nohy do podlahy, také to bolo ťažké, dokým mi nedošlo, že to absolútne nie je možné. Prvých pár sekúnd som myslela na to, že utečiem na toaletu, čo by vyzeralo fakt zle, takže som zotrvala na mieste a pokúšala sa ako-tak pozbierať. Ak mi čítal myšlienky, mal by sa už prinajlepšom zlomený váľať pod stolom. Vskutku mi nešlo do hlavy, že sa tak ešte nestalo. 

S malou dušičkou, že budem Jastrabím okom znova prichytená pri okukávaní jeho maličkosti, a už to nikdy, nikdy nerozchodím, som sa odvážila na neho ešte raz pozrieť. Už sa na mňa, našťastie, nedíval. On na druhej strane žiadne rozpaky nemal - však prečo by aj? Žiadne červenanie sa, alebo pot – nič také, skôr z neho vyžarovalo čosi, čo bolo pre Hawkeye samozrejmosťou. Tak, ako ten svoj krásny ľadový výraz rozmrazil, tak, tak si aj tú fasádu rýchlo dokázal nasadil späť. No páni! Zato má iste tiež vyznamenanie, ako zostreľovať Swanoviec Bellu a jej podobné.  

Alice to všetko zaregistrovala a bola som si istá, že sa práve tomu tak počudovane usmieva, zato ja som nevedela ten svoj prirazený výraz prinútiť k pohybu.

„Cítila si to?“ spýtala sa šokovane, keď nás Jake vyzval, aby sme sa premiestnili do učebne.

No, asi ten jeho pohľad nehodil do stresu iba mňa.

„Čo ako?" hrala som hlúpu a v duchu ju preklínala za jej nedostatok dôvtipu.

„To vlnenie." Ach, Alice, nie tak nahlas, oni všetko počujú!

Úskokom som sa pozrela do tých červených očí, ktoré ma znova pozorovali, evidentne čakali na odpoveď, tak ako moja podarená kamarátka. No a stihla som registrovať ešte jeden neodbytný otravný hlások tam niekde vzadu v mojej hlave, ktorý kričal cez celý floridský polostrov, aby som odpovedala: Áno, áno, áno, cítila!, ale podarilo sa mi ho odignorovať a neochvejne povedať:

„Nie."  

xxx 

*program SFDI – taktiež kedysi nazývaný ako Top Gun - ak ste videli rovnomenný film, tak je to presne to - je to najvyššia možná bojová skúška, vykonávaná sa aj v spolupráci s nepriateľom, Steahl - typ neviditeľného lietadla

*NASA - Národný úrad pre letectvo a vesmír

2. kapitola

Autor: Marilyn (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Slovník na orbite 1: