Na svete je ďalšia kapitolka. Prišiel deň D. Vicky aj ostatní sa chystajú na párty. Prečo bude Vicky nazlostená na Alice? Dúfam, že sa Vám kapitola bude páčiť. Príjemné čítanie. :D
05.12.2010 (19:30) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1214×
8. kapitola – Pohľad: Vicky
Tri dni ubehli ako voda a už tu bola sobota. Dnes je tá párty. S Danym som sa dohodla, že pôjde so mnou Lily aj s Cullenovcami. Súhlasil a ešte mi pripomenul, že je to halloweenska párty. V tom momente som mu chcela povedať, že nejdem. Mám rada Halloween, ale keď kostýmy vyberajú Alice a Lily, tak ho mám chuť vymazať z kalendára.
S Thomasom sme sa od toho incidentu v kuchyni držali od seba čo najďalej. Stačil jeden nevinný pohľad, nebodaj dotyk, a už by sme sa na seba vrhli. Emmett sa nám vysmieval, že sme ako nadržaní puberťáci. Puberťáci síce sme, ale nie nadržaní. Vôbec neviem, čo to medzi nami je.
Edward a Bella sa nás snažia od seba držať čo najďalej. Netuším prečo, ale starajú sa oňho, akoby boli jeho rodičia. Je to divné. Všetko okolo nich je divné. Thomas mi povedal, že mi to raz vysvetlí. Neviem kedy, ale pred týmto ho nezachráni ani archanjel Gabriel.
Ležím v posteli, kukám na strop a snažím sa upokojiť moju nervovú sústavu. Keby som mala zbrojný pas, Lily je už mŕtva. Už sa teším na to, keď mi rupnú nervy a ja ju udusím opaskom.
Od rána behá po dome ako splašená a vykrikuje, že nemá čas. Ona nemá čas? Veď je len 8:52 ráno. Človek sa chce v sobotu vyspať, ale nie. Všetko mu pokazí súrodenec. Chcem byť jedináčik. A myslím, že keď teraz hneď neprestane, tak sa ním stanem.
Asi po 15 minútach dupotania po schodoch sa ozval zvonček pri dverách. Prosím, nech to nie je Alice! Boh moje prosby nevyslyšal, lebo zdola bolo počuť radostne výskanie. Posadila som sa a prehrabla si vlasy.
„Chcem veľa? Len chvíľu spánku,“ mrmlala som si popod nos cestou do kuchyne. Na chodbe stála Alice s Lily a veselo debatovali.
„Dobré ránko,“ popriala mi Alice veselo. Len som mávla rukou a ďalej sa plazila do kuchyne. Bolo by drzé vyhodiť ju aj s Lily? Za pokus to stojí.
V kuchyni som si naliala kávu, ktorú ja pijem, len v krajných prípadoch. Posadila som sa za stôl a popíjala elixír energie. V tom sa vedľa mňa objavila Alice. Tak ma vyľakala, že som až poskočila.
„Prepáč. Dneska budete spať u nás. Moji rodičia to dohodli s vašimi,“ oznámila mi veselo. Čo som komu spravila?
„A teraz ideme k nám. Takže sa choď obliecť,“ prikázala mi a odkráčala za Lily do obývačky. V tom momente som myslela, že spadnem zo stoličky. Načo pôjdem ku nim? Veď tam bude Thomas. Postavila som sa a išla za Alice.
„Alice ja myslím, že...“ nestihla som dopovedať, lebo mi do toho skočila madam viem všetko alias Alice.
„Bla, bla, bla. Žiadne výhovorky. Nemôžeš sa Thomasovi vyhýbať stále. On je z tvojho pobytu úplne nadšený. Chcel, aby si spala v jeho izbe, ale Edward s Carlisleom mu to zatrhli.“ Zasmiala sa. Potom ma aj s Lily vykopali do izby, aby som sa obliekla. Len aby sa nepotentovali. Hodila som na seba tepláky, tričko s krátkym rukávom a mikinu. Zbehla som dole, obula si botasky, zamkla dom a nastúpila do žltého Porsche.
„To mi robíš naschvál,“ povedala Alice, keď si ma prehliadla.
„Áno. Ako si vedela?“ opýtala som sa jej ironicky. Len sa zamračila a ďalej to nekomentovala. Po ceste k ich domu mi Alice vysvetlila svoj plán. Ona, Lily a Rosalie idú na nákup, a keď prídu, máme byť pripravení, lebo nám donesú kostými. Ja som to vedela. Och, Bože! Zasa na mňa navlečú nejakú kravinu, ako napríklad mačičku. Ani ma nehne.
Vyhodili ma pred domom a čakali na Rose. Vbehla som dnu, kde už na mňa čakala Bella.
„Ahoj.“ Objala ma a zaviedla ma do ich nádhernej obývačky. Neraz som im ju pochválila.
„Ešte dobre, že nebudem sama trpieť,“ povedala a zasmiala sa. Kde je vlastne Edward? Veď ten sa od Bells ani nepohne.
„Kde Edward?“ opýtala som sa a Bella trochu znervóznela. Bola ticho, akoby hľadala tie správne slová.
„No... on išiel s Thomasom a Jasperom... na... nákup,“ odpovedala mi zakoktane.
„Aha. Nevieš koľko je hodín?“ opýtala som sa a zívla. V tom do miestnosti vošiel Emmett.
„Je toľko hodín, koľko práve je. Ak máš na svojich hodinkách viac alebo menej. Nie je to naša chyba, ale iba chyba tvojich hodiniek. Lebo mi chodíme vždy včas,“ povedal so smiechom a hodil sa na gauč. Veľa som sa dozvedela. Bella len nechápavo krútila hlavou.
„Dobre. Teraz mi povedzte čas.“ Zasmiala som sa.
„9:31. Prečo?“ opýtala sa ma Bells.
„Idem si ešte ľahnúť. Lily už od šiestej behala po dome ako pojašená,“ odpovedala som jej. Zaviedla ma do nejakej izby a s úsmevom odišla. Síce neviem koho bola, ale bola nádherne zariadená a mala veľký biely klavír. Potom si ju prezriem detailnejšie. Idem si ľahnúť, aby som nakoniec na tú párty neprišla za zombie.
Hodila som sa do mäkkej postele a do 5 minút zaspala...
Zobudilo ma až jemné šteklenie na tvári. Pomaly som otvorila oči a zbadala vysmiateho Thomasa, ako sa nado mnou skláňa.
„Buď som sa dostal do rozprávky o snehulienke, alebo v mojej posteli leží ozajstná princezná.“ Zasmial sa a pohladil ma po tvári. Ten dotyk bol taký príjemný. Začal sa ku mne približovať a v tom do izby vtrhol Emmett a odtiahol ho odo mňa.
„Hej! Mladý! Nemáš na to roky.“ Zasmial sa a nasilu ho vykopal z izby. Začala som sa strašne smiať. Hneď ma smiech prešiel, keď do izby vbehla Alice a hodila po mne vreco. Len dúfam, že to nie je mŕtvola. Posadila som sa a otvorila to podozrivo vyzerajúce vrece. Tak teraz by som radšej brala tú mŕtvolu. Z toho vreca na mňa čučal ružovo-čierny kostým zajačika. Ešte som k tomu mala aj ušká na čelenke.
„Alice!“ skríkla som na celý dom. Hneď ku mne pribehla.
„Toto na seba nenavlečiem! Nikam nejdem!“ kričala som na ňu nahnevane.
„Ale, nebuď fajnovka. Je to pekné. Thomas bude zbierať oči po zemi,“ povedala sa zachichotala sa. Celá som zčervenala. Nemôžem ísť radšej za paradajku?
„Máš 15 minút, aby si sa do toho navliekla. Pošlem k tebe aj Bellu. Tá tiež hysterčila,“ povedala a neveriacky nad tým krútila hlavou. Odišla a o 2 minúty na to ku mne prišla Bella s rovnakým výrazom ako mám ja.
„Čo máš ty?“ opýtala som sa jej.
„Sestričku. A ty?“
„Zajačika,“ odpovedala som jej a obidve sme si smutne povzdychli. Ďalej sme to radšej neriešili a začali sa prezliekať. Toto bude ešte dlhý deň...
Túto kapitolu venujem všetkým, čo moju poviedku čítaju. Ďakujem Vám aj za komentáre, ktoré mi tu nechávate. Prosím o komentáre aj k tejto kapitole. Dúfam, že sa Vám kapitola páčila. :D
Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Sladké pokušenie - 8. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!