Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Sladké pokušenie - 7. kapitola

30.11.2010 (11:30) • RoSalie007 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 843×

7. kapitola Pohľad: Vicky

Hneď po odchode Alice a Belly som vbehla do domu a bola som taká nasratá, žeby som najradšej niekoho zabila. A prvá na mojom zozname bude Lily. Rozrazila som vchodové dvere.

„Lily!“ skríkla som rozzúrene. Zhora bolo počuť len nejaký buchot. Dúfam, že spadla ona.

Vyzula som sa a jednu topánku som si zobrala so sebou. Tašku som nechala na chodbe a utekala som do Lilynej izby. Topánku som si schovala za chrbát pomaly a som otvorila do jej izby. Bolo tam podozrivé ticho. Tá mrcha si to vypije. To len kvôli nej sa stal ten incident s Thomasom. Niežeby sa mi to nepáčilo, ale to nemusela. Potichu som vošla a poobzerala sa. Prázdne. Veď ja ťa nájdem. Obrátila som izbu hore nohami, ale nikde nebola. Musí tu byť. Už mi ostávala, len kúpeľňa. Určite bude tam. Pomaly som otvorila dvere do kúpeľne a vošla. Skrývala sa v sprchovom kúte. Fakt nenápadné, keď je priehľadný. Priskočila som k nemu a prudko som ho otvorila. Lily začala kričať a mne ostala kľučka od dverí v ruke. Odhodila som ju a začala som byť Lily s topánkou.

„Au! Prestaň!“ kričala na mňa.

„To... máš... za to... že si... zradkyňa,“ hovorila som medzi údermi. Zobrala sprchu a pustila vodu.

„Áááá!“ skríkla som a ona ma vtiahla k sebe do sprchy.

„To máš za tú žuvačku vo vlasoch a nerob sa, že ti to vadilo! Určite si si dobre užila!“ kričala, a keď už sme boli obidve celé mokré, prestala. Odkiaľ to vie? Čo je vševedka? Povzdychli sme, vyšli so sprchového kúta a v tom sme počuli zaklapnutie dverí. Určite prišla mama.

„Ups,“ povedali sme naraz. Počuli sme dupot po schodoch, tak sme sa radšej postavili pred kúpeľňu. Mama vbehla do izby, a keď nás zbadala, len zarazene pozerala. Keď som prechádzala okolo nej celá mokrá, len sa ma opýtala.

„Mala by som vedieť, čo sa stalo?“

„Myslím, že nie,“ odpovedala som jej so sklopenou hlavou a odišla do svojej izby.

Prezliekla som sa do suchých teplákov, trička na remienka, papučiek a zbehla dole. Mokré vlasy som si radšej nechala rozpustené, aby mi rýchlejšie preschli.

Keď som schádzala dole schodmi, začula som hlasy, ktoré sa ozývali z chodby. Žeby niekto prišiel? Cestou do kuchyne som mrkla na chodbu. To nie je možné! Neveriacky som hľadela do piatich dokonalých tvárí. Z toho som dve nepoznala. Stáli tam Bella, Edward, Thomas a ich zrejme veľmi mlado vyzerajúci rodičia. Pred nimi stál môj otec a vítal ich u nás. Keď som sa zrakom vrátila k Thomasovi celá som sčervenala. Spomenula som si na ten incident pri aute. Bože, prečo? Až taká zlá zasa nie som, aby si ma trestal.

„Vicky! Zoznám sa s doktorom Cullenom a jeho rodinou,“ zavolal ma otec. Niektorých členov jeho rodiny už veľmi dobré poznám, pomyslela som si. Môj otec je blázon. Asi mu tie nemocničné dezinfekcie škodia na mozog.

„Ehm... dobrý večer,“ pozdravila som ich nervózne.

„Dobrý večer. Veľmi ma teší. Toto je moja manželka Esmé.“ Ukázal na pani, ktorá stála vedľa neho. Nádherne sa na mňa usmievala. Bola fakt veľmi sympatická.

„A moje deti určite poznáš. Veľa mi o tebe a tvojej sestre hovorili, že Thomas?“ opýtala sa Carlisle so smiechom a Thomas sklopil hlavu. Je roztomilý, keď sa hanbí. Otec ich zaviedol do obývačky a mňa poslal urobiť čaj. Síce ho nechceli, ale môj otec ukecá každého. Po ceste som stretla mamu, ktorá niesla koláč. Ďobla som jej doňho a ona mi plesla po ruke. Zachichotala som sa a pokračovala do kuchyne.

V kuchyni som si pustila rádio, v ktorom akurát púšťali Shakiru - Loca. Milujem ju. Pritancovala som k pultu a zo skrinky som vybrala poháre a čaj. Mám zlozvyk tancovať v kuchyni, aj keď väčšinou sami stávajú úrazy. Pripravený čaj som odniesla do obývačky. Thomas sa zo mňa pochechtával, ale nejak som to neriešila. Radšej som išla do kuchyne poupratovať po sebe. Počas toho, čo som upratovala, tak som spievala a ešte aj rozmýšľala nad Thomasom. V poslednom čase ho mám plnú hlavu.

Z obývačky bolo počuť smiech, ktorý som vôbec neriešila. Len dúfam, že sa nesmejú zo mňa.

Po polhodine upratovanie kuchyne som si išla zohriať večeru. Dneska som nič poriadne nejedla. Môj ocko nikdy nepochopil, ako sa môže toľko jedla zmestiť do tak malej osoby. Keď som zatvorila chladničku skoro som dostala infarkt. Vo dverách stál Thomas a opieral sa o stenu. Ruky mal založené na svojej nádherne vypracovanej hrudi a kúzelne sa na mňa usmieval. Nebyť chladničky, tak už zametám dlážku.

„Potrebuješ niečo?“ opýtala som sa ho zmätene. Otočila som sa radšej k pultu, lebo pri jeho pohľade normálne odpadávam. Pomaly som si nakladala jedlo, keď zrazu som počula zaklapnutie dverí a hneď na to sa okolo mňa obmotali dve silné ruky.

„Áno. Teba,“ zašepkal mu do ucha Thomas a začal ma bozkávať na krku. Prečo mi to robí? Normálne so mnou manipuluje. Snažila som sa udržať chladnú hlavu.

„Si normálny?“ opýtala som sa ho nervózne. Otočil si ma čelom k sebe a okúzlene ma pozoroval.

„Ja to bez teba nemôžem vydržať. Nevidíš, čo so mnou robíš? Cítim sa ako feťák závislý na droge. A tou drogou si ty,“ povedal túžobne. Veď už ma pobozkaj! Kričala som naňho v myšlienkach. Ani som mu to nemusela hovoriť nahlas a pobozkal ma. Obmotala som mu ruky okolo krku a pritiahla si ho bližšie k sebe. Keď sa to vôbec ešte dá. Odsunul jedlo z pultu a vysadil ma naňho. Každý jeho dotyk mi spôsoboval strašné šteklenie v tom najintímnejšom mieste môjho tela. Chcela som v tom pokračovať, ale začal mi dochádzať vzduch, tak som sa od neho odtrhla.

„Och, tak po tebe túžim. Prečo musíš byť taká dokonale sexi a krásna?“ opýtal sa. No, ten pravý sa ozýva. A čo mám robiť potom ja pri ňom?

„Mám to od prírody.“ Zasmiala som sa a on ma letmo pobozkal na pery.

„Ja viem, že to nie je správne, ale ja si nemôžem pomôcť,“ povedal tajomne. Prečo by to nemalo byť správne? Všimol si môjho zmäteného pohľadu a pohladil ma po tvári.

„Ja ti to niekedy vysvetlím,“ povedal a pobozkal ma na čelo. Pozeral sa na mňa s takou láskou v očiach akou sa pozerá Edward na Bellu. Bolo by možné, aby som sa doňho zaľúbila za dva dni? No, pri mne je všetko možné. Túto nádhernú chvíľu narušila Lily. Už som spomínala, že ju chcem zabiť? Opierala sa o stenu a ruky mala založené na hrudi. S pozdvihnutým obočím si odkašľala.

„Ehm, ehm. Neruším?“ opýtala sa so smiechom. Hodím po nej tanier. Thomas odo mňa odskočil a decentne si odkašľal.

„No, my sme sa tu... rozprávali... o škole,“ vykoktala som zo seba prvé, čo ma napadlo. Thomas len prikyvoval.

„Jasné. O čom presne? Rozmnožovanie?“ opýtala sa Lily. Snažila sa skrývať smiech, ale veľmi jej to nešlo.

Celá som sčervenala a pozrela na Thomasa psím pohľadom.

„Niečo také. Tak... ja by som už mal ísť,“ povedal a odkráčal do obývačky. Vážne mi pomohol. Nakopem ho do toho jeho krásneho zadku. Lily sa na mňa neveriacky pozrela.

„Čo?“ opýtala som sa jej naoko bezstarostne. Určite to prekukla. Musím ma, tak dobré poznať?

„Nechcela som tu ísť ale, keď sa začal Edward smiať a Belle niečo šepkať, tak som to tu musela prísť omrknúť. Akoby to všetko počuli,“ rozmýšľala nahlas. Ako to mohli počuť? Veď je zapnutá hudba. Museli by mať extra dobrý sluch.

„Ja neviem o čom to tu hovoríš. Dobrú noc,“ popriala som Lily a chcela nenápadne ujsť.

„A čo s tým jedlom?“

„No, odlož ho. Ja som strašne unavená.“ Nevinne som sa usmiala a utekala do svojej izby. Ešte som zakričala zo schodov dobrú noc a utekala ďalej. Nechcela som ho vidieť. No, skôr nemohla, ako nechcela. Určite by si všimli, ako by som pri pohľade naňho sčervenala. Po dlhom maratóne do mojej izby som sa hodila na posteľ a hlasno si vydýchla. Je možné, aby som sa tak rýchlo zamilovala?

Áno. Hovorilo moje srdce.

Nie, to nie je možné. Odporoval mu rozum.

Ty vieš. Veď doteraz ťa ani nepoužívala.

No a? Nemala na to čas, ale teraz má.

Zle jej radíš.

Ja? Skôr ty. Trepeš jej tu dve na tri.

Dosť! Okríkla som sa v duchu. Som fakt blázon. Toto teraz riešiť nebudem. Musím si byť sebou istá. Pozrela som sa von oknom na hviezdami osvetlenú oblohu. Boli také nádherné. Majú to také ľahké. Len čumia na ľudí, ako robia voloviny. Teraz sa tam asi rozprávajú aká som šialená. Zachichotala som sa pre seba. Mám ja ale fantáziu.

Ani neviem ako, ale zaspala som. Posledné, čo so cítila, bol bozk na čelo...

Shrnutie

Chcela by som túto kapitolu venovať všetkým, čo moju poviedku čítajú. Veľmi Vám ďakujem za podporu a prosím o komentáre. Ďakujem. :D

Autor: RoSalie007 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Sladké pokušenie - 7. kapitola: